Aj pri erotických fotkách sa dá robiť umenie

Špecializuje sa na akt, glamour či boudoir fotografie a tvrdí, že nejde o nič nemorálne. V každom z nás je predsa kus krásy i sexuality.

Kedy sa vo Vás zrodila vášeň pre fotografiu?

U mňa to bolo také zvláštne. Vždy som bola zameraná na umelecký smer, ale keď som mala asi 18 rokov, jeden kamarát si bol kupovať objektív a urobil mne a môjmu priateľovi testovaciu fotku. Keď som videla výsledok, zamilovala som sa do toho a to bol prvý impulz k tomu, aby som si kúpila zrkadlovku. Potom som sa fotke začala venovať viac.

Rozhodli ste sa fotografiu aj študovať?

Nie, ja som elektrotechnik a fotografický samouk. Spravila som si zahraničné internetové kurzy, ale človek môže mať naštudovanú teóriu koľko chce, najviac sa naučí v praxi.

Rôzni fotografi sa špecializujú na rôzne štýly a typy fotiek. Ako ste sa dostali k aktom a eroticky ladeným fotografiám?

Vždy ma zaujímalo fotiť ľudí a už od nepamäti sa znázorňovala krása žien. Ženy sú na fotke krajšie ako muži a to aj keď sú polonahé. Síce netvrdím, že muži sú škaredí, ale je určite zaujímavejšie pracovať so ženou. Keď dáte mužovi znázorniť nejakú pózu, nie vždy to vyzerá dobre. So ženami sa dá lepšie pracovať a je pekné sa dívať na ich vyžarovanie. Nie je to len o tom odfotiť pózu, ale aj o práci s človekom, aby z fotky vyžaroval sexepíl.

Čím vás to lákalo?

Možno tým, že je o to záujem a je okolo toho stále také tajomno, neznámo. Nie sú to bežne propagované fotky. Nafotiť portrét je síce pekné, ale pri ňom nemôžete pracovať s telom a urobiť z toho nejaké umenie. A práve pri erotických fotkách to tak urobiť môžem.

Máte pocit, že takýto typ fotografického umenia je na Slovensku ešte stále tabu?

Medzi bežnými ľuďmi určite áno. Nie sú na to zvyknutí a považujú hocijaké umenie, či už erotické, alebo aj jemné glamour fotky za niečo nemorálne. Myslím si, že ešte to tu trošku stojí.