Sedemročné dievča uctievajú v Nepále ako bohyňu. Jej život je plný obmedzení

Yunika má sedem rokov, žije v Nepále a pýši sa postavením, ktoré jej prináša jedinečné privilégiá. Nepálčania ju uctievajú ako Kumari (v doslovnom preklade panna), čo znamená, že je žijúcou bohyňou.

Tradícia Kumari pochádza z viery, že do mladých panien vstúpila hinduistická bohyňa Durga. Novú reinkarnáciu si (paradoxne) vyberie budhistický duchovný na základe špecifických vlastností. Keďže v Nepále sa obe náboženstvá viac-menej prelínajú a fungujú spoločne, Kumari uctievajú ako budhisti, tak aj hinduisti.

Z dievčatiek sa žijúce bohyne nezriedka stávajú už vo veku okolo štyroch rokov i menej a nová privilegovaná Kumari musí prejsť až 32 testami. Medzi dôležité fyzické atribúty patrí napríklad aj to, či má „stehná ako laň“ a „hlas čistý ako kačka“. Ďalej sa od nej vyžaduje nebojácnosť a vyrovnanosť.

(zdroj: Flickr.com)

Iné deti sa hrajú vonku, ona je zavretá

Terajšia žijúca bohyňa, malá Yunika, žije s rodičmi, ktorí zanechali svoje zamestnania, aby sa o ňu mohli naplno starať.

No jej život nie je len o luxuse a nekonečných poctách. Postavenie Kumari so sebou prináša aj množstvo obmedzení. Žijúce bohyne nesmú opustiť mimo sviatočných dní a festivalových osláv svoje obydlia, nechodia do školy a nemôžu sa ani nohami dotknúť zeme. Dokonca i doma ju rodičia nosia na rukách, aby jej nohy neboli znesvätené a pošpinené.

„Cítim sa trochu smutná, že sa iné deti hrajú vonku, ale jej kamaráti sa s ňou chodia hrať dnu. O čokoľvek nás požiada, bábiky alebo hocijakú hračku, splníme jej želanie,“ vyjadrila sa Yunikina mama Sabita Bajracharya v televíznom programe Nightline stanice ABC.

Yuniku navštevujú ľudia z celého sveta, aby od nej dostali požehnanie a priniesla im šťastie. Privilégiom vraj je už aj to, keď sa na ňu môžu pozrieť. Najčastejšie ju vidieť slávnostne oblečenú s výrazne pomaľovanou tvárou tradičnými zlatými a červenými farbami.

Kumari do prvej kvapky krvi

Osud mladých Kumari však nie je spečatený naveky. Bohyňami zostávajú len do chvíle, kedy sa u nich objaví prvá menštruácia. Len čo sa dostanú do puberty, opäť sa stávajú „obyčajnými smrteľníčkami“ a začnú žiť normálny život bežného dievčaťa. Ich rolu následne získa nové dieťa.

Zaujímavosťou je, že v Nepále neexistuje iba jedna Kumari, tento fenomén je rozšírený vo viacerých väčších mestách. Najvýznamnejšie postavenie však má „Royal Kumari“ žijúca v paláci v hlavnom meste Káthmandu.

Detské práva verzus ochrana kultúry

Akokoľvek pohodlne vyzerá život mladých dievčat v role bohýň, našli sa aj aktivisti, ktorí tradíciu Kumari považujú za detskú prácu a chceli ju prostredníctvom petície zrušiť. V roku 2008 však túto snahu tamojší najvyšší súd zamietol s odôvodnením, že ide o kultúrnu hodnotu.

Vzdať úctu Kumari prišiel tento rok dokonca aj nepálsky premiér počas hinduistického festivalu privolávajúceho dážď a dobrú úrodu.

Podľa slov bývalých Kumari, z ktorých sú dnes dospelé ženy, je takto prežité detstvo privilégiom a už do konca života sa môžu tešiť z istého druhu prestíže. Od vlády tiež dostávajú doživotnú penziu.

Jedna z bývalých žijúcich bohýň, Rashmila Shakya, vyhlásila, že najväčšou poctou pre ňu bolo pokračovať v starovekej tradícii, pretože je to jej posvätná povinnosť. „Najlepšia vec na tom byť Kumari je, že ochraňujem moju kultúru,“ povedala.