Do dejín kinematografie sa zapísala ako zvodná Mata Hari, rozorvaná Anna Kareninová či ako éterická Dáma s kaméliami. Osemnásteho septembra uplynie stojedenásť rokov od jej narodenia v Štokholme.
Podarilo sa jej získať piate miesto v päťdesiatke najväčších filmových hviezd sveta a do Guinnessovej knihy rekordov ju zapísali ako najkrajšiu ženu planéty. Greta Lovisa Gustaffson pochádzala z obyčajnej robotníckej rodiny a stala sa prvou cudzinkou, ktorá v dvadsiatych rokoch minulého storočia prenikla medzi najpopulárnejšie filmové osobnosti v Spojených štátoch.
Tento status si udržala pätnásť rokov. Ďalej už nemala záujem rozvíjať svoju kariéru a stiahla sa do úzadia.
Pomohli jej klobúky
Jej otec zomrel, keď mala len štrnásť rokov. Matka nedokázala sama uživiť tri deti, a tak musela Greta odísť zo školy a začať pracovať. Najskôr pomáhala v holičstve, potom pracovala v predajni klobúkov.
Z obyčajného dievčaťa pre všetko sa zhodou šťastných náhod stala modelka. Bolo treba nafotiť novú kolekciu klobúkov a keďže nebolo k dispozícii iné pekné dievča, zverili túto úlohu Grete. Tak sa dostala k pózovaniu pre reklamné letáky a katalógy.
Na fotografiách si ju všimol režisér Erik Petschler, človek, ktorý jej zmenil život. Vďaka nemu dostala prvé príležitosti vo svete filmu. V roku 1922 nastúpila na Kráľovskú divadelnú akadémiu v Štokholme a tam stretla druhého dôležitého muža svojej kariéry.
O režisérovi Mauritzovi Stillerovi, ktorý na akadémii vyučoval techniku filmového herectva, hovorila ako o svojom druhom otcovi, práve vďaka nemu sa stala filmovou hviezdou, ktorá už nehrala len bezvýznamné vedľajšie úlohy, ale hlavné postavy.
Stiller jej poradil, aby si zmenila komplikované rodné meno na umelecký pseudonym. A tak sa zrodila Greta Garbo. V roku 1925 dostal ponuku natočiť film pre hollywoodske štúdio MGM. Jeho podmienkou bolo, že v ňom musí hrať Greta.
Keďže stále vládla éra nemého filmu, nikomu neprekážal jej švédsky akcent. Štúdio teda vyšlo Stillerovi v ústrety a neznáma švédska herečka dostala veľkú príležitosť. Stiller napokon v Hollywoode nezaujal a vrátil sa do Európy, z Grety Garbo sa však stal americký idol.
Greta Garbo v roku 1931 (zdroj: SITA)Záhadná severanka
Diváci ju milovali, kritika chválila. Nazývali ju „Božská Greta“. Jej príťažlivosť stúpala aj vďaka aure tajuplnosti, ktorú okolo seba šírila. Nesmierne si strážila súkromie, nikdy neposkytovala rozhovory, nerozdávala autogramy a neupozorňovala na seba.
Autori jej biografií píšu, že bola akoby predurčená na samotu. Veľkou skúškou jej popularity bol nástup zvuku vo filme. Nebola si istá, ako diváci prijmú jej zastretý hlas.
Keď sa blížilo uvedenie jej prvého ozvučeného filmu Anna Christie, na plagátoch okrem jej tváre žiaril nápis: „Garbo hovorí!“
Napokon boli všetky obavy zbytočné. Keďže herečka už nejaký čas žila v Spojených štátoch, jej angličtina sa výrazne zlepšila a jej hlas sa ľuďom zdal sexi. Garbo bola napokon za Annu Christie nominovaná na Oscara a ozvučený film jej otvoril nové úžasné možnosti.
S rastúcou popularitou rástli aj jej hviezdne maniere. A vraj ich nemala málo. Keď povedala, že s niekým nechce hrať, film na jej žiadosť vždy preobsadili. Na pľac prichádzala na sekundu presne a striktne dodržiavala aj záver nakrúcania.
Ak sa malo nakrúcať do šiestej večer, tak presne v tom čase ukázala na hodinky a skončila. To, že na dokončenie záberu by možno stačili dve minúty, ju nezaujímalo. Pri filmovaní niektorých scén vraj z pľacu vyhodila všetkých okrem kameramana a osvetľovača.
Ingrid Bergmanová sa odmietala podriadiť autoritám a prerazila Čítajte Pozerať sa nesmel ani režisér. "Keď sa ľudia pozerajú, som len žena, ktorá robí smiešne grimasy na kameru - ničí to ilúziu. Keď som sama, moja tvár dokáže veci, ktoré by som inak nespravila," vysvetľovala svoje čudácke správanie.
Nikdy nechodila na veľkolepé filmové premiéry. Až o niekoľko dní neskôr prišla do zastrčeného kina na periférii, sadla si na najlacnejšie miesto a pozrela si film bez toho, aby niekto tušil, že tam je.
Depresie z lásky
Kým iné herečky si užívali priazeň vplyvných mužov, Greta Garbo sa správala voči svojim ctiteľom veľmi odmerane. Mala vraj veľké sklony k depresiám, ktoré sa snažila odstrániť zdravou životosprávou a pomocou východných filozofií.
Psychické problémy jej vraj spôsobovala hlavne jej homosexuálna orientácia. Životopisec Barry Paris poznamenal, že "technicky bola bisexuálna, ale prevažne lesbička, no postupom rokov sa stávala asexuálnou".
Nikdy sa nevydala, lebo celý život zostala verná svojej láske z divadelnej akadémie, švédskej herečke Mimi Pollakovej a údajne ju osudovo priťahovala aj dramatička Mercedes de Acosta. Z mužov jej bol blízky len herec John Gilbert, s ktorým si rozumela nielen pred kamerou, ale aj v súkromí.
Leni Riefenstahlová sa narodila v nesprávnom čase Čítajte Dokonca prijala jeho ponuku na sobáš. Napokon si to v poslednej chvíli rozmyslela a nechala ho stáť pred oltárom. Zaujímali sa o ňu mnohí slávni muži, ale všetkých odmietla vrátane miliardára Aristotela Onassisa.
Radikálny koniec
Svojim fanúšikom spôsobila najväčší šok v roku 1942. Po tom, čo sa silvestrovská premiéra romantickej komédie Žena dvoch tvárí skončila fiaskom, sa Garbo rozhodla, že končí s herectvom. Nemala ešte ani tridsaťsedem rokov.
Po druhej svetovej vojne sa ju ešte pokúšali prehovoriť na návrat, no odmietla. Skonštatovala, že sa svet veľmi zmenil a ona sa už nechce postaviť pred kameru.
Veta: „Chcem byť sama“, ktorú povedala vo filme Grand Hotel, sa stala jej životným mottom.
V roku 1950 ju vyhlásili za najlepšiu herečku éry nemého filmu, o rok neskôr prijala americké občianstvo a definitívne sa stiahla do ústrania. Prestala chodiť do spoločnosti, odmietala žiadosti o rozhovor, vo svojom dome v New Yorku neprijímala nikoho len zopár najbližších, ktorým dôverovala. Čas trávila v záhradke, kde sa starala o kvety a pestovala zeleninu.
Von vychádzala v obyčajných šatách a tmavých okuliaroch, aby ju nikto nespoznal. Zomrela15. apríla 1990, keď mala osemdesiatštyri rokov. Informácie o príčinách jej smrti však zostávajú rovnako tajomné ako jej život. Niektoré zdroje hovorili o zlyhaní obličiek, iné o následkoch zápalu pľúc.
Urnu s jej popolom pochovali na štokholmskom cintoríne. Všetok majetok, ktorého hodnota sa odhadovala na dvadsať miliónov dolárov, odkázala neteri.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
