Ružomberok je centrom dolného Liptova, centrom mesta je Námestie Andreja Hlinku. V jeho východnej časti stojí rímskokatolícky Kostol svätého Ondreja, pod jeho južnou loďou sa nachádza mauzóleum najslávnejšieho ružomberského rodáka Andreja Hlinku.
Narodil sa v roku 1864 v obci Černová, ktorá je dnes súčasťou mesta Ružomberok. Môžete tam navštíviť jeho rodný dom, kde je inštalovaná expozícia o Hlinkovom živote.
Ružomberčania urobili svojmu slávnemu rodákovi mauzóleum v roku 1941. V septembri 1944 však slovenská vláda rozhodla, aby bolo jeho telo ukryté na neznáme miesto.
Dodnes sa jeho pozostatky nenašli, a tak návštevníci v mauzóleu môžu vidieť len prázdny sarkofág s prestreleným sklom.
Nad Námestím Andreja Hlinku sa nachádza pozoruhodná architektonická pamiatka, klasicistická liptovská kalvária z roku 1859, ktorú tvorí Kostol Povýšenia svätého kríža a štrnásť zastavení krížovej cesty s maľovanými obrazmi.
Ružomberok je aj sídlom Liptovského múzea založeného v roku 1912. Miestne expozície ponúkajú návštevníkom komplexný pohľad na liptovskú prírodu, významné archeologické nálezy v tomto regióne a umeleckohistorické pamiatky. Osobitná pozornosť je venovaná histórii výroby papiera na Slovensku.
Obec Vlkolínec je typickou vrchárskou dedinou v pohorí Národného parku Veľká Fatra a súčasťou Ružomberka. V roku 1625 tu stálo len deväť domov, o dvesto rokov neskôr ich bolo päťdesiatjeden.
Počas druhej svetovej vojny bola časť obce vypálená nemeckými vojakmi. Vlkolínec je pamiatkovou rezerváciou.
V roku 1993 bol súbor unikátnych, takmer nezmenených sedliackych domčekov s kamennými soklami, hlinou vymazanými stenami a so strechami pokrytými drevenými šindľami zapísaný na zoznam Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zrubové domy pochádzajú prevažne z devätnásteho storočia a majú typický pôdorys s troma miestnosťami, ktorý tvorí izba, pitvor a komora.
Základným stavebným materiálom je drevo z okolitých lesov. Podlaha v pitvore a komore bola spravidla z udupanej hliny, izba mávala drevenú podlahu a bola najväčším priestorom domu, kde sa odohrával rodinný život.
Slúžila na spanie, varenie, jedenie, robili sa tu domáce práce a v zime tu boli ubytované aj mláďatá domácich zvierat. Niektoré domy mali v izbe vykopanú jamu na uskladnenie zemiakov.
Vstupnou miestnosťou do domu bol pitvor v strede domu. Časom sa táto časť domu zmenila na kuchyňu s pecou a ohniskom, kde sa varilo a dym bol odvádzaný otvorom v povale do podkrovia, kde sa údilo mäso a šindle.
Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej výstavby s dlhými dvormi.
Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k jedinej murovanej stavbe obce, barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875, druhá smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo.
V strede obce stoja dva najfotografovanejšie objekty Vlkolínca - zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860.
Hrabovskú a Čutkovskú dolinu vyhľadávajú milovníci pešej turistiky, rybárčenia a tradičnej liptovskej gastronómie. Obe doliny sú prepojené cyklistickým chodníkom.
Jedným z hlavných lákadiel pre turistov je Hrabovská vodná nádrž, ktorá ponúka prírodné kúpanie, prenájom člnkov, aquazorbing či dovolenkové rybárčenie.
Okolo nádrže je vybudovaný náučný chodník, ideálny na prechádzky po prírodných scenériách Veľkej Fatry. Na stanovištiach s informačnými tabuľami si môžu deti precvičiť znalosti z okolitej prírody.
Ak máte chuť otestovať svoju kondíciu, vyberte sa na Hrabovskú kyslíkovú dráhu, ktorá meria 1,3 km a tvorí ju šesť drevených stanovíšť.
Voľné prekážky sú na nej postavené tak, aby sa dali precvičiť všetky partie tela. Nájdete tam šikmú rebrinu, kladinu, bradlo, lavicu na posilnenie brušných svalov a prekážky na preskakovanie.
Pri každej prekážke je aj opis správneho cvičenia. V blízkosti lanovky na Malinô Brdo je postavená lanová dráha Tarzánia Hrabovo.
Zábavná sústava lanových prekážok zaujme na dlhé hodiny deti aj dospelých. Od minulého roka má Hrabovo pripravenú aj ďalšiu lanovú atrakciu - ZIPLINE Hrabovo.
Je to najdlhšia lanová cesta na Slovensku, kde si môžete vychutnať adrenalínový prelet ponad vodnú plochu nádrže.
Súčasťou Hrabova je aj Bike park Malinô Brdo s celkovou dĺžkou sedemnásť kilometrov. Okrem trás na zjazdové bicyklovanie sú tam aj úseky na jazdu na horských terénnych kolobežkách a kárach.
Ďalšou atrakciou je náučný chodník v Čutkovskej doline, po ktorom sa dostanete k prielomu Čutkovského potoka, čo je dvanásť metrov vysoká tiesňava, prípadne k Jeleniemu vodopádu, ku ktorému vedie osemdesiatštyri kamenných schodov.
Nedávno bola v tomto regióne sprístupnená aj nová náučno-relaxačná trasa Cyklokorytnička, ktorá je určená pre peších, bežcov, milovníkov nordic walkingu aj pre horských bicyklistov.
Vedie krásnou prírodou a má rovinatý profil, ktorý kopíruje bývalú úzkokoľajnú železnicu na trati Ružomberok - Korytnica.
Malinô Brdo (zdroj: Mesto Ružomberok)
Hrad Likava
Kráľovský strážny hrad, ktorý v polovici štrnásteho storočia vybudoval župan Donč, leží severne od Ružomberka.
Neskôr ho do užívania dostávali liptovskí župani, patril viacerým významným šľachtickým rodom - Hunyadyovcom, Illésházyovcom a Thökölyovcom, ktorí ho v druhej polovici sedemnásteho storočia prebudovali na prepychovú súkromnú rezidenciu.
Hrad Likava (zdroj: Liptovské múzeum v Ružomberku)
Za účasť na šľachtickom sprisahaní palatína Wesselenyiho proti kráľovi hrad v roku 1670 rodine zhabali a stal sa majetkom uhorskej kráľovskej komory.
V roku 1707 ho dobyli povstalecké vojská kniežaťa Františka II. Rákocziho, ktorý ho prikázal zbúrať. Jeho panstvo spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova. Dnes je na hrade sprístupnená
expozícia jeho dejín. Hrad je pre verejnosť prístupný len počas letnej sezóny, mimo nej sa dá dostať len po hlavnú vstupnú bránu.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
