Tim Burton: Ako malý chlapec bol často osamelý

Nožnicovoruký Edward, Charlie a továreň na čokoládu, Alica v krajine zázrakov, Mŕtva nevesta  - to je výpočet len tých najznámejších filmov, pod ktoré sa režisérsky podpísal Tim Burton.

Jeho príbehy divákov až magicky priťahujú, aj keď pri vychádzaní z kina väčšina krúti hlavou a pýta sa, o čom vlastne sú. Oživovanie mŕtvol, prekrúcanie tradičných rozprávok, dych vyrážajúce kostýmy, to všetko je Burtonov rukopis.

A hoci je väčšina jeho filmov animovaná, nie sú veľmi vhodné pre najmenších divákov.

Stratené detstvo

Do každého zo svojich filmov prenáša Tim Burton kúsok zo svojho nie veľmi šťastného detstva. Vyrastal v Burbanku v Kalifornii. Jeho otec bol profesionálnym baseballovým hráčom, no po zranení musel s kariérou skončiť.

Všetky ambície nasmeroval k synovi. Hoci ten nemal ani štipku športového talentu. 

„Bol som drevo. Mal som stále pocit, že sklamávam a šport som začal z duše nenávidieť,“ povedal Tim o svojom detstve.

V škole mu nešla ani matematika, no našiel sa v kreslení. „Moja myseľ neustále blúdila. Miloval som, keď som mohol na hodinách sedieť pri okne, pozorovať svet a kresliť si. Bol to práve môj učiteľ kreslenia, ktorý ma inšpiroval, aby som robil to, čo cítim,“ poznamenal v televíznom interview Na plavárni.

Ako malý chlapec bol často osamelý. „Televízia bola u nás niečo ako pani na stráženie. Niečo, čo upútalo moju pozornosť a rodičia sa mi nemuseli venovať. Neustále som sa cítil sám,“ priznal.

Ešte bolestnejšie vyznieva jeho konštatovanie, že ako dieťa sa cítil starý. „Vždy som mal pocit, že mám osemdesiat, nikdy som sa necítil mladý,“ vyhlásil.

Stratené detstvo akoby našiel až v dospelom veku. Vo svojich filmoch sa mení na malé dieťa, s bezodnou fantáziu sa oddáva fantastickým príbehom.

Čudák a samotár

Prvé peniaze za svoje kreslenie si zarobil už v puberte. „Môj návrh na plagát o separovaní odpadov vyhral prvé miesto v žiackej súťaži. Dostal som vtedy šek na desať dolárov. Môj plagát nalepili na smetiarske auto, ktoré jazdilo po meste. Vo vrecku som mal peniaze, ale hanbil som sa pochváliť, za čo sú,“ okomentoval s úsmevom svoj prvý zárobok.

Po ukončení štúdií na Kalifornskom inštitúte umení ho prijali do Disneyho štúdií na pozíciu pomocného animátora.

„Príliš mi to nešlo, tak ma nakoniec nechali na pokoji. Mal som vlastnú miestnosť, kde som si kreslil, čo som chcel. Napokon som pochopil, že vlastne nič z mojej práce nikdy nepoužijú. Správali sa ku mne ako k malému decku. Po chodbách si šepkali, že som čudný,“ povedal o svojej prvej práci pre film.

Napokon aj pri všetkej nevraživosti, ktorá vládla medzi ním a šéfmi štúdií, mu dali možnosť natočiť dva filmy.

Prvý o Vincentovi Priceovi a druhý o chlapcovi, ktorý oživil svojho mŕtveho psa Frankenweenie.

Frankenweenie (zdroj: SITA)

Práve ten zaujal kráľa hororu Stephena Kinga, ktorý Burtonovi zabezpečil vstup do veľkého filmového sveta.

Jeho prvým veľkým projektom bolo Pee-Weeho veľké dobrodružstvo, nasledoval Beetlejuice a Batman, ktorý sa pre veľký úspech dočkal aj pokračovania. Dnes je z Burtona uznávaný režisér, na ktorého štýl si postupne zvykli kolegovia aj diváci.

Aj napriek obrovskému pokroku vo svete digitálnych efektov ich využíva len minimálne. Čokoládová rieka v Charliem a továrni na čokoládu bola skutočná tak ako dekorácie, ktoré v nej boli použité.

Tento rok by sa mal dostať do kín jeho film Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej.

Pri tvorbe ho vraj najviac inšpirujú jeho dve deti. Veľkou oporou je preňho aj už teraz bývalá manželka Helena Bonham Carterová, ktorá hrala v takmer všetkých jeho filmoch.

S Helenou Bonham Carterovou zdieľali podobný pohľad na svet, no nedávno sa rozišli (zdroj: SITA)