Katarína Štumpfová: Pri tanci ostáva žena ženou

Ako ste sa vlastne stali tanečnicou?

Úplnou náhodou. Babka ma ako osemročnú zobrala pozrieť sa na jednu tanečnú súťaž. Bola to láska na prvý pohľad.

Čo pre vás tanec znamená?

Tanec bol celý život mojou súčasťou. Či už ako športovej tanečnice, alebo performerky v divadle a televízii, choreografky, rozhodkyne, trénerky. Prešla som niekoľkými povolaniami, v ktorých hlavným kľúčovým slovom je tanec a jednoznačne môžem skonštatovať, že si bez neho neviem predstaviť život a som vďačná osudu, že sa ním môžem aj živiť. V tanci sa spája umenie so športom, je to o kráse pohybu a umeleckom vyjadrení, o vyplavovaní endorfínov. Na druhej strane o tvrdej drine, tréningu, kde tečie veľa potu a vznikajú otlaky na nohách. Ale je to nádherné športové umenie a každému z nás to stojí za to.

Napokon ste si založili aj vlastnú tanečnú školu. Čo vás k tomu viedlo?

Priznám sa, že som nikdy netúžila po vlastnej tanečnej škole, skôr to prišlo prirodzeným vývojom. Pred pár rokmi som sa sama seba opýtala, čo bude, keď už nebudem schopná venovať sa tancu ako aktívna tanečnica. Založila som teda školu a stále verím, že raz z nej bude renomované tanečné centrum s dlhoročnou tradíciou. Konkurencia tanečných škôl v hlavnom meste je veľká, ale ja mám okolo seba tím ľudí a špičkových lektorov, ktorých schopnostiam plne dôverujem. A hlavne, u nás sa práca robí v pohode, s láskou k tancu a ľuďom. Myslím si, že naši klienti to cítia.

Aké to je učiť tancovať začiatočníkov, keď ste predtým pracovali s profesionálmi?

Učiť tanec je niečo úplne iné, ako keď aktívne tancujete, preto som sa niekoľko rokov venovala trénerskému štúdiu, ktoré oficiálne vyhlasuje Slovenský zväz tanečného športu. Je veľmi dôležité, aby mal tréner správnu postupnosť a koncepciu. Najmä u malých detí, ktoré sa ešte vyvíjajú. Tam môže mať akékoľvek pochybenie zo strany trénera dlhodobé následky, predovšetkým na chrbtici. Preto trvám na tom, aby mal každý z lektorov v mojej tanečnej škole trénerské vzdelanie a na pravidelných poradách konzultujeme všetky ich kroky. Každé dieťa, ktoré absolvuje aspoň jeden rok tanečnej prípravy v našej škole má už zvládnuté správne postavenie tela a zlepšenú pohybovú koordináciu, ktorá je dôležitá v každom športe.

(zdroj: Alex Rymšinová)

Je ťažšie učiť deti alebo dospelých?

Deti sú nepopísaná kniha, každá chyba sa u nich veľmi ťažko zmazáva. Preto dbáme o to, aby sa učili od začiatku všetky pohyby správne. Na trénovanie detí treba mať trpezlivosť a fantáziu, používať opisnejší spôsob výučby, aby pochopili, čo od nich lektor chce. Dospelí chodia tancovať, aby sa uvoľnili, aby strávili zmysluplne čas spoločne s partnerom. Primárne sa chcú baviť, preto aj lekcie pre nich prebiehajú voľnejšie. V mojej tanečnej škole mám lektorov, ktorí majú na starosti detské kurzy a tých, čo sa venujú dospelým. Okrem toho sme sa začali orientovať aj na ženy, ktoré chcú tancovať, ale ich partner to odmieta, alebo sú single. V našom rozvrhu je každý deň zaradené minimálne jedno cvičenie pre jednotlivcov.

Získali ste angažmán aj na Broadwayi. Aké to bolo tancovať tam?

V New Yorku som si prežila svoj americký sen a za túto skúsenosť som veľmi vďačná. Boli to mesiace tvrdej driny, ale ten pocit, keď kráčate medzi turistami do práce na najslávnejšiu divadelnú ulicu na svete, je neopísateľný. Som hrdá na to, že som to dokázala a mohla sa realizovať aj inak ako na Slovensku. Môj tanečný štýl sa v našich divadlách a televíziách veľmi nevyužíva. Jedinú výnimku tvorí tanečná šou Let’s Dance, ktorá pomohla spopularizovať spoločenské tance a úzkemu okruhu tanečníkov otvorila brány do sveta šoubiznisu. Niektorí túto šancu využili, iní nie.

Nechceli ste ostať  v New Yorku?

Bola som súčasťou šou, ktorá putovala po celom svete, v New Yorku sa zastavila na pol roka a potom sa išlo ďalej. Po mojej broadwayskej skúsenosti som dala prednosť Slovensku, lebo som mala pocit, že som už príležitosť, ktorú som dostala v Spojených štátoch, využila na maximum.

Nemali by ste v zahraničí viac možností ako doma?

Veľmi skoro som odišla z domu od rodiny a v dvadsiatich troch rokoch som mala pocit, že som už bola všade na svete, len nie doma na Slovensku. Preto z mojej strany padlo rozhodnutie ostať tu a popasovať sa s nie veľmi jednoduchými podmienkami pre tanečníka. S odstupom času toto rozhodnutie vnímam ako správny krok. Zázemie, ktoré mám na Slovensku mi totiž nikto nenahradí.

(zdroj: Alex Rymšinová)

Účinkovali ste aj v niekoľkých televíznych tanečných šou s partnermi – amatérmi. Ktorý z nich vám najviac utkvel v pamäti?

Každé Let’s Dance pre mňa bolo výnimočné. Ide o jedinečný projekt, ktorý spája ľudí. Vznikajú tam naozaj silné kamarátstva. Celebrity, profesionálni tanečníci aj celý štáb rieši v podstate celý čas tanec – a ten veľmi pozitívne vplýva na psychiku všetkých. Mala som tú česť vyskúšať si aj českú verziu a emócia bola veľmi podobná. Z partnerov mi najviac utkvel v pamäti určite Ďuro Mokrý, s ktorým sa mi podarilo vyhrať, a tiež Leoš Mareš, s ktorým som tancovala naposledy. Obaja boli verejnosťou vnímaní ako blázni a kontroverzní ľudia, ale v oboch prípadoch je to z môjho pohľadu len mediálna bublina.

Ste tiež autorkou divadelnej šou Just Dance – Dobrý večer, Broadway! Máte aj ďalšie tanečné ambície?

Just Dance bol môj prvý autorský projekt, ktorý som v podstate celý vymyslela sama. Veľmi ma mrzelo, že po roku sme museli skončiť, pretože si myslím, že to malo omnoho väčší potenciál a záujem ľudí bol veľký. Ale neplačem nad rozliatym mliekom. Najviac ma na tom projekte bavila choreografia, ktorej sa venujem dodnes. Mojím novým projektom je tanečná skupina DanceCool Crew, ktorá bude na jeseň účinkovať v televíznej šou Česko Slovensko má talent. Skupinu koprodukujem s choreografom Miňom Kerešom, je to zaujímavá fúzia spoločenských tancov a hip-hopu. Túto myšlienku som v sebe mala už dávno, Miňo môj nápad ocenil, čomu sa veľmi teším a verím, že sa nám bude v tejto šou dariť. V tejto skupine som spojila top slovenských tanečníkov a spoločenské tance chcem ukázať svetu v úplne inom svetle. Okrem toho budem už štvrtý rok  pripravovať finalistky súťaže Miss Universe na ich tanečné číslo a kreatívne sa spolupodieľať na ďalšej sérii českej šou Star Dance. Ponuku tancovať som tento rok pre zaneprázdnenosť, žiaľ, musela odmietnuť.

Tanec je vraj dobrý spôsob, ako si udržiavať peknú postavu, prípadne chudnúť.

Tanec formuje postavu naozaj neuveriteľne! Precvičia sa pri ňom všetky potrebné svaly, žena ostáva ženou, ale spevní sa. Pri tanci sa dokonale chudne, čoho dôkazom sú všetky celebrity z Let’s Dance, ale aj bežné ženy, ktoré zvolia túto formu cvičenia. Okrem toho sa pri tanci z tela vyplavujú endorfíny. Je to naozaj skvelá kombinácia.

Čím všetkým si udržiavate dokonalú postavu? Prezraďte nám váš tréningový plán.

Keďže s tancom som v kontakte každý deň a je to moja práca, potrebujem si vetrať hlavu v inom prostredí. Pre mňa je najväčší relax beh v prírode, bez hudby v slúchadlách. Keď nestíham, zvyknem si zacvičiť aj večer doma, nejaké základné posilňovacie cviky, ako sú drepy, kliky a brušáky. Ženám, ktoré majú sedavé zamestnanie, jednoznačne odporúčam tanečné kardio lekcie pre jednotlivcov, kde majú všetko v jednom balíku.

(zdroj: Alex Rymšinová)

Ako najradšej oddychujete?

Pre mňa je oddychom ničnerobenie, ležanie na slnku a čítanie knihy. Nestáva sa to často, priznávam. Mám v hlave veľmi veľa plánov a nápadov a som typ človeka,  ktorý si neoddýchne, kým všetko nespraví. Pre mňa platí: najprv práca, potom zábava.

S priateľkou Ivanou Surovcovou ste si založili vlastnú značku šperkov a bižutérie. Ako vznikol tento nápad?

S Ivankou už rok a pol spolupracujeme na našej spoločnej firme. Nápad vznikol tak, že sme sa spoločne zamýšľali nad tým, čo budeme robiť, keď raz budeme na materskej. Tak sme si vymysleli e-shop na dámske módne doplnky, ktorého myšlienkou je prinášať ženám v priamom prenose to, čo sa nosí v USA, ale snažíme sa aj podporovať slovenských tvorcov. Chceme pomôcť ženám nájsť originálny štýl. Nejde pritom o peniazoch, ale o vkus. Niekedy rifle a biele tielko môže oživiť obyčajná tetovačka a vyzerá to super. Pracuje sa nám spolu super, ale myslím si, že kým budeme na materskej, tak to už dávno nebude práca na doma.

Považujete sa za podnikavú ženu? Kedy ste túto vlastnosť v sebe objavili?

Jednoznačne som podnikavý typ človeka. Hlava mi stále pracuje a ja to neviem zastaviť. Mám v nej toľko nápadov, že niekedy ma ide roztrhať, keď to všetko nemôžem urobiť naraz. Občas uvažujem, aké by to bolo byť zamestnaná. Mala by som viac istoty, menej zodpovednosti, pracovný čas, v podstate by to mohla byť pohoda. Ale potom si poviem, že všetko je tak, ako má byť. Ja sa zodpovednosti nebojím a pracujem rada.

Styling a vizáž: Barbora Yurkovic