Štyri spôsoby, ako si ozdraviť pleť s pomocou prírody

Kozmetológia považuje za prírodné kozmetické prostriedky, ktoré sú vyrobené z prírodných materiálov s ich typickým charakterom.

Predpisy upravujúce označenie výrobkov dnes umožňujú výrobcom použiť označenie „prírodná kozmetika“ aj vtedy, ak je v konečnom výrobku naozaj len veľmi málo prírodnej látky, zvyšok môže byť syntetický.

Stačí napríklad len pravá prírodná silica použitá na parfumáciu.

Čo je teda skutočne prírodné?

Ak nájdete na etikete medzi ingredienciami názvy ako petrolatum (vaseline), paraffinum liquidum či propylene glycol, základ prípravku tvoria práve minerálne oleje alebo deriváty získavané z ropy.

Takýto výrobok nemožno považovať za pravú prírodnú kozmetiku, hoci medzi ďalšími zložkami môžu byť aj arganový, jojobový či mandľový olej, bambucké maslo, výťažky z manga, aloe vera, liečivého harmančeka, nechtíka alebo ruže. Nie sú však ťažiskovou surovinou pri výrobe.

V prírodných výrobkoch nájdete na prvých miestach v zložení spravidla rastlinné oleje – mandľový, olivový, palmový, kokosový, jojobový, avokádový.

Môže to byť tiež olej z jadier slnečnice, vlašských orechov, marhúľ, broskýň, sliviek alebo arašidov. Občas, napríklad v balzamoch, bývajú na začiatku zoznamu obsahových zložiek tiež vosky – včelí, karnaubský, kandelilový či lanolínový.

Ak sú oleje i vosky v zložení prírodných prípravkov uvedené ako prvé, pretože ich je vo výrobku najviac, môžeme sa spoľahnúť, že tvoria základ čistého prírodného prípravku.

Za najrizikovejšie zložky kozmetiky sa dnes považujú parabény, používané ako konzervačné látky, po nich sú druhé najrizikovejšie parfumy.

Pod skratkou PMBEP – čiže propyl-, metyl-, butyl- a etylparaben – alebo iba jej časťou ich dnes nájdete nielen v syntetickej, ale už aj v takzvanej prírodnej kozmetike.

Breza previsnutá

Je to známy elegantný štíhly strom so striebristou kôrou a jednoduchými, dvojito pílkovitými listami, ktoré po daždi pekne voňajú, dorastajúci do výšky šiestich až ôsmich metrov. Skoro na jar vytvára samčie a samičie kvety – jahňady.

Breza rastie na rašeliniskových lúkach a v horskom prostredí, vo výške tisíc až tisícpäťsto metrov. Uchytáva sa za takmer nemožných podmienok – vo vlhku, v suchu, teplých i chladných polohách, dokonca na múroch, v odkvapových žľaboch a inde.

Kôra je v mladosti a na vetvičkách hnedá, neskôr sa mení na bielu, priečne sa odlupujúcu borku, ktorá je neoceniteľnou pomôckou pri rozkladaní ohňa v prírode.

Extrakt z jej listov povzbudzuje metabolizmus a má na organizmus výrazné čistiace a detoxikačné účinky. Breza sa v kozmetike využíva najmä na ošetrovanie vlasov a v telových prípravkoch s proticelulitídnymi účinkami.

Na vonkajšie použitie sa veľmi dobre osvedčil odvar z brezy na rôzne ochorenia kože, ktoré môžu byť zápalového a infekčného charakteru, napríklad na niektoré ekzémy.

Brezová šťava pomáha aj pri nadmernom potení nôh a účinne hydratuje pokožku. Brezový odvar sa dá použiť na kúpeľ, ktorý má priaznivý účinok na pokožku, napríklad na rôzne druhy vyrážok, ale aj na prečistenie pokožky, keďže breza má dezinfekčné účinky.

Brezová kôra obsahuje vitamín C, triesloviny, silice a živicu, ktorá veľmi dobre pomáha pri zápalových kožných a infekčných kožných problémoch.

Citrón

Citróny sú plodom citrónovníka, stromu rastúceho predovšetkým v Stredomorí. Citrón je stará kultúrna rastlina, ktorá pochádza podobne ako ostatné citrusovníky, z oblastí medzi južnou Čínou a Himalájami.

V 12. storočí ho priviezli do oblasti Stredozemného mora pravdepodobne Arabi, odtiaľ sa rozšíril ďalej.

Dnes sú okrem južného Talianska a USA hlavnými producentmi citrónov Južná Amerika, Španielsko, Argentína, Afrika a Austrália.

Citróny sa vyznačujú výrazne osviežujúcou vôňou, ktorá je koncentrovaná v éterických olejoch v šupke. Citrónový olej má na pokožku tonizujúci, ale aj čistiaci a dezinfikujúci účinok.

Vitamín C a ďalšie antioxidanty, ktoré citróny obsahujú, chránia bunky proti poškodeniu voľnými radikálmi, ktoré zapríčiňujú starnutie.

Citrónová šťava pomáha tiež na starecké škvrny a jazvy. Citrón sa tradične používa ako stimulant pečeňových funkcií, podporuje preplachovanie toxínov z krvi a tým udržiava pleť bez nežiaducich škvŕn.

Ratanha alebo ratanhia

Andskí indiáni odnepamäti používajú koreň kramérie trojtyčinkovej pri zápaloch ústnej dutiny. Mohutný koreň rastliny pochádza z Peru a obsahuje kondenzované katechínové triesloviny a kyselinu trieslovú.

Výťažok zo sušeného koreňa má sťahujúce účinky a osobitné využitie našiel v prípravkoch pre ústnu hygienu.

Dnes sa vyrábajú ústne vody obsahujúce ratanhiu, ktoré podporujú prirodzené funkcie sliznice ústnej dutiny a ústnej mikroflóry, spevňujú ďasná a pomáhajú pri ich krvácaní.

Ibiš lekársky

Upokojuje pokožku, zmierňuje svrbenie, udržuje kožu hydratovanú a zahaľuje ju do upokojujúceho obalu. Sila a účinnosť rastliny spočíva v jeho slize – látke, ktorá sa tvorí vo všetkých častiach rastliny, najmä v koreňoch.

V kozmetike sa zvykne používať vo forme vodno-alkoholického extraktu zo sušených koreňov. Na Slovensku rastie v južných oblastiach na vlhkých slaných teplých lúkach.

Hojne sa vyskytuje aj v oblasti Stredozemného mora. Zbiera sa koreň a kvet. Koreň sa vykopáva na jeseň alebo na jar z dvoj- až trojročných rastlín.

Listy sa zbierajú pred kvitnutím iba postupne. Kvet sa zbiera v čase kvitnutia. Je to stará liečivá rastlina s odhlieňovacím účinkom. Používa sa pri kataroch dýchacích a tráviacich orgánov.

Z odvarov sa pripravujú sirupy, čaje a obklady. V kozmetike sa využíva ako prirodzený zdroj AHA kyselín, ktoré pomáhajú odlupovať odumreté kožné bunky, regenerovať pokožku a urýchľovať tvorbu nových buniek.

Okrem toho ibiš zvyšuje vlhkosť, flexibilitu a elasticitu pokožky.