Počas nášho rozhovoru za ňou prišla pani v stredných rokoch: „Vy ste slečna Natália? Páčili ste sa mi v Dáme bez kamélie. Kde vás zase uvidíme?“ Natália sa potešila: „Vidíte? Toto je honorár!“
Aké boli prázdniny v Ríme?
Úžasné. Bola som tam prvýkrát, s kamarátkou, takže sme boli dve baby v Ríme. Videli sme všetko, boli sme všade. Jedla som tam najlepšiu zmrzlinu na svete. A hlavne som pila skvelú kávu. Teraz mám v Bratislave problém - idem na kávu a nemôžem ju ani dopiť.
Čo vás najviac oslovilo?
Najviac Koloseum, Vatikán... A jedlo. Taliani, muži, veľmi nie, lebo sú blázniví, to ma už prešlo. Keď som pred dvomi rokmi videla film Jedz, modli sa a miluj, povedala som si: Idem do Ríma!
Pred rokom ste sa sťažovali, že sa vám pracovné ponuky vyhýbajú. Ako je to teraz?
Teraz je situácia úplne iná.
Vtedy ešte doznievala vaša popularita súvisiaca s postavou bývalej prostitútky Šantal z Búrlivého vína, ale do nových seriálov vás nevolali.
Asi už navždy budem Šantal. Ľudia si ma pod týmto „pseudonymom“ budú pamätať navždy, už to ničím neprebijem, lebo to bola skrátka výrazná postavička. Teraz robím dva nové projekty pre Markízu, ktoré sa budú čoskoro vysielať. Na to sa veľmi teším, ide o odlišné žánre, takže sa mi núkajú dve rôzne polohy.

Čo to bude?
Budú to seriály, ale viac ešte nemôžem prezradiť. A od septembra nastupujem v jednom divadle, kde mám nové úlohy, ale o tom tiež nemôžem zatiaľ nič povedať.
Do ktorého divadla idete?
Neprezradím. Ale je to divadlo, v ktorom účinkovať bol môj životný sen. Odkedy som prišla na VŠMU, vravela som si: „Tu keď raz budem hrať, tak už mám vlastne všetko.“ Je to pre mňa najlepšie divadlo na Slovensku. No a čakajú ma ešte posledné kamerové skúšky do jedného filmu. Keď aj to vyjde, tak vycestujem na Mars, poďakujem sa všetkým bohom a vrátim sa naspäť.
Akej výroby bude film?
Slovenský.
A téma alebo žáner?
Psychologická dráma. Ak mi to vyjde, budem mať veľmi úspešný rok. Takže sa teším, to ma teraz napĺňa.
Pred rokom ste práve začínali skúšať muzikál Frida Kahlo. Ste s účinkovaním v ňom spokojná?
Hráva sa to, na moje veľké prekvapenie má predstavenie aj úspech, hoci sa v ňom nestotožňujem s viacerými vecami. Podľa slovenských divákov však muzikál stojí na hudbe a piesňach, a tie vyšli. Rudo Geri napísal také piesne... úplne mimozemské. Sú nádherné. Ľuďom sa to páči, slovenské publikum nie je na muzikály také náročné.

Muzikál ako žáner vám vyhovuje?
Nie. Vôbec nie. Myslím si, že to bol posledný muzikál, ktorý som zobrala. Mám radšej činohru.
Ale v muzikáli Rent, v divadle Aréna, sa vám hralo dobre, nie?
V Rente áno, lebo ho robil úžasný činoherný režisér Martin Čičvák, a ten pochopil, čo má urobiť, aby bol muzikál dobrý. Už dlhé roky tvrdím, že muzikál stojí na hereckej časti, pretože na Slovensku sa kladie dôraz hlavne na tanec a spev, a herecká zložka často nefunguje, čo je veľký problém. Rent bol prvý muzikál, ktorý mal pre mňa zmysel. Som šťastná, že som v ňom hrala, lebo ten mi naštartoval všetko.
V ňom ste mali aj rôzne akrobatické prvky a stiahli ste si nohavice za nasvieteným plátnom. Písalo sa, že ste ukázali holý zadok. Ešte vám to niekto pripomína?
Ja sa čudujem, ako je vôbec možné, že toto niekto stále rieši. To je tak brutálne vytrhnuté z kontextu! V tom výstupe som apelovala na politickú situáciu v Amerike v neviem ktorom roku a to je neuveriteľné, ako sa to vytrháva zo súvislostí. Hrala som v tom predstavení už pred siedmimi rokmi, odvtedy mám tisíc iných úspechov. Človek urobí jednu maličkosť, a tá ho predáva. Neuveriteľné.
Inak ste skôr hanblivý človek alebo nemáte problém s nahotou?
Keď má nahota v predstavení nejaký význam a účel, tak som ochotná nad tým porozmýšľať. Ale keď vec stojí iba tak, že - poďme to vyšperkovať a dajme to tam, aj keď to nemá absolútne žiaden význam - tak to nie.

Ako to dnes vyzerá s vaším štúdiom? Začali ste predsa študovať ďalšiu vysokú školu, podnikový manažment.
Musím napísať diplomovku a mám pred sebou ešte dva diplomové semináre, ale nedajbože sa k tomu dokopať. Lebo teraz mám konečne prácu, ktorej je veľa a som za ňu vďačná, nemám na školu čas. A nechcem sa púšťať do školských povinností, pokiaľ na ne nebudem mať vyhradený istý priestor. Lebo napísať diplomovku v obore podnikový manažment... To nie je len tak.
Koľkoročné je vaše štúdium?
Trojročné.
Budete mať teda ďalší titul?
Áno, ale ja už nechcem študovať! Neviem, načo som sa na to dala.
Vtedy sa vám to javilo tak, že máte málo hereckých ponúk a musíte myslieť na zadné vrátka. Na herecké povolanie ste sa pozerali ako na málo perspektívne.
To je tak stále. Stále stojím nohami na zemi. Viem, že obdobie, ktoré mám teraz, sa môže od januára totálne zmeniť, a zase príde také, ktoré bude pre mňa v tejto brandži neperspektívne. Myslím si, že každý človek by mal pre istotu vyštudovať aj niečo iné, okrem herectva. Lebo nikdy nevie, či bude mať robotu a potom zase pol roka nebude robiť nič.
Takže nemusíte dedkovi vracať peniaze. Vraveli ste, že vám zaplatil štúdium, ale pod podmienkou, že ak nedoštudujete, budete mu musieť peniaze vrátiť.
Nemusím! Aj keď - ešte som nenapísala diplomovku. (smiech)
Tvorili ste dlho pár so spevákom Matejom Koreňom. Už sa to skončilo?
S Matejom nie sme spolu už viac ako pol roka. Do tretice človek zistí, že to naozaj nemá význam. Ale až do tretice. Lebo stále máte nádej: Možno skúsime to... možno zmeníme tamto... Ale nie, nepomôže to. Teraz konečne spolu dobre vychádzame.
Ste kamaráti?
Ideme na kafčo, porozprávame sa.
Je dobre, keď na to človek príde zavčasu, ešte pred svadbou...
Nefungujú žiadne rady iných ľudí, že: kašli na to, nemá to význam. Ja musím vždy všetko na vlastnej koži vyskúšať, aby som mala svedomie čisté. A sama som na to prišla. Ťahali sme to spolu asi štyri roky.

Teraz máte nejaký vzťah?
Nie.
Čítala som, že ste sa vzdali bieleho pečiva a schudli ste...
Myslíte?
Vraj vďaka tomu, že ste začali raňajkovať smoothie, ste schudli sedem kilogramov.
To stále pijem, každé ráno.
A schudli ste?
Ale – to zase uverejnili moju starú fotku spred troch rokov a vedľa nej dnešnú. Jasné, že za tri roky sa zmeníte.
Nabehli ste teda na trend zdravého stravovania?
Každé ráno si zmixujem to, čo si robím od januára.
Čo si zmixujete?
Asi desať vecí. Konopný proteín, matcha, mandľové maslo, rôzne vločky, pšenové, amarantové, quinoa, orechy, baobab prášok, jablčnú vlákninu... Veľa vecí. To si zmixujem - je to brutálne výživné. A potom od obeda už normálne jem.
Takže neriešite žiadne diéty?
Včera o desiatej večer som si dala briošku s tuniakovou nátierkou.
Minulé leto sme sa bavili o tom, čo čítate. Spomínali ste Bakunina, Bůh a stát.
To je môj obľúbenec. Požičala som tú knihu, ale nepamätám si komu, som z toho nešťastná. Tento týždeň dočítam Siddharthu od Hermanna Hesseho. Minulý mesiac som totiž dočítala Tichú dohodu do Eliu Kazana a tam bol odkaz na Siddharthu. Tak si hovorím: Dobre, dočítam Kazana a idem hneď na to.
Výborný výber. Tichú dohodu Kazan aj sám sfilmoval.
Ten film je niekde dostupný? Tak to si nájdem! Mám doma už dva roky Balzacove Stratené ilúzie a tie neviem prečítať. Vždy začnem a po desiatich stranách ich odložím. A dočítala som tiež práve knihu rozhovorov s psychológom Ivanom Štúrom, ktorý nedávno zomrel. Volá sa Kto chce žiť, nech sa kýve.
Aké máte ešte plány na toto leto?
Toto leto už asi nestihnem nič, keďže práce je ponad hlavu. Ale ak budem mať ešte štyri – päť dní voľna, možno by som sa išla okúpať niekde k moru, lebo to ma každý rok nabije energiou na nasledujúcu divadelnú sezónu. No nepredpokladám, že budem mať čas. Mám však novinku! Kúpila som si auto! Konečne. Veľmi sa z toho teším. Vždy, keď si kúpite prvý raz nejakú vec, ktorá vám bude dlho slúžiť, je to udalosť. Všade som stále chodila len na bicykli. Ale teraz už naozaj fyzicky potrebujem niečo, čo má štyri kolesá, čo ma z jednej práce odvezie do druhej. Povedala som si: Buď sa vzdám jednej práce, alebo si kúpim auto.
Vodičák máte?
Jasné.
A čo váš rusínsky temperament? Koľko rokov ste už v Bratislave?
Dvanásť.
Zapadli ste tu?
Keď idem na východ, po troch dňoch si hovorím: „Idem ja domov.“ Tu sa cítim doma.
Toto leto sa tam chystáte?
Nemám čas. Možno však pôjdem na chvíľu pozrieť brata, ktorý sa vrátil z Číny. Ale tu v Bratislave sa cítim doma, tu je mi najlepšie.
Vizitka:
Natália Puklušová (32) sa narodila v Košiciach. Hrá v divadle Aréna, v Košickom štátnom divadle, v divadle Činoherní klub Praha, v Teatro Wüstenrot a čoskoro jej pribudne angažmán v ďalšom bratislavskom divadle. S Moskovským divadlom hrala Alicu a v SND naposledy v hudobnej rozprávke Mechúrik-Koščúrik. Študovala herectvo na VŠMU u Ingrid Timkovej a Vladimíra Strniska. V seriáli Búrlivé víno stvárnila postavu Šantal. Dokončuje magisterské štúdium podnikového manažmentu.
Styling a vizáž: Barbora Yurkovic