Bolo jedenásteho augusta 2014, keď v médiách zarezonovala správa o samovražde herca Robina Williamsa.
Fanúšikovia zostali šokovaní, jeho rodina tiež, aj keď manželka Susan tušila, že sa niečo také môže stať. Pre istú formu Alzheimerovej choroby trpel trasom končatín, bludmi a zmenami nálad.
Choroba bola v takom pokročilom štádiu, že mal pred sebou len tri roky života. To sa však svet dozvedel až po pitve.

Beznádejne chorý
Demencia s Lewyho telieskami je častá choroba, aj keď málo diagnostikovaná.
„To ona mu vzala život. Je to chemická vojna v mozgu a človek to nezistí, kým dotyčný nezomrie. Nedá sa to liečiť,“ vyjadrila sa v rozhovore pre Good Morning America manželka Robina Williamsa Susan.
Ona ani tri hercove deti netušili, aká je skutočná hercova diagnóza.
„Strávila som rok pátraním po tom, čo ho zabilo, aby som pochopila, s čím sme bojovali. Jeden lekár mi povedal, že Robin dobre vedel, že prichádza o rozum a nedalo sa s tým nič urobiť,“ poznamenala Susan po manželovej smrti.
Robina Wiliamsa našla jeho asistentka obeseného na opasku v jeho dome. Okamžite sa začalo hovoriť o alkohole a drogách, ktorým herec najmä v mladosti holdoval, ale aj o depresiách.

„Depresia ho nezabila, tá bola len jedným z päťdesiatich symptómov choroby a veľmi zanedbateľným,“ zmienila sa Susan v magazíne People.
Dva roky po Williamsovej smrti sa snaží spolu s dcérou Zeldou podporovať projekty, na ktorých jej manželovi záležalo. Spolu zachraňujú psy, pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím a zraneným veteránom.

Fantázia ako spôsob prežitia
Herec ocenený Oscarom za úlohu psychológa vo filme Dobrý Will Hunting sa počas života dožil nespočetných nominácií za svoju prácu.
Jediní, ktorí ho nikdy neocenili, boli jeho rodičia. Matka bola bývalou modelkou a otec pracoval na vysokom poste v automobilke Ford.
Na svojho syna nikdy nemali veľa času. Spoločnosť mu robila najmä pestúnka a v škole partia chlapcov, ktorí si nedali ujsť ani jedinú chvíľu, aby Robinovi osladili život.
Ako dieťa musel prejsť šikanovaním. „Fantázia bola pre mňa nevyhnutnosťou, niečo ako spôsob prežitia,“ priznal po rokoch.
„Keď prišla mama domov, používal som humor na upútanie jej pozornosti. Keby som mamičku rozosmial, možno by bolo všetko v poriadku, vravel som si. Práve tam sa to možno všetko začalo,“ povedal o smútku, ktorý ho napriek úspešnému a naplnenému životu stále trápil.

Vykúpením z neradostnej mladosti bolo preňho sťahovanie do Detroitu a neskôr do Kalifornie. Blízkosť San Francisca, kde sa z neho stal stand-up zabávač, mu pomohla objaviť svoj herecký talent.
Robil to, čo najlepšie vedel a diváci ho za to milovali. Vďaka nadobudnutému sebavedomiu sa bez problémov dostal na známu newyorskú umeleckú školu Juilliard.
„Nosil vyblednuté košele a tepláky a rozprával šialene rýchlo. Nikdy predtým som nevidel toľko energie v jedinej osobe. Bol ako odviazaný balón, ktorý sa nafúkol a hneď spľasol,“ spomínal na neho dobrý priateľ Christopher Reeve, predstaviteľ filmového Supermana.
Vďaka obrovskému úspechu, ktorý postupne svojím talentom získal, sa cítil pod veľkým tlakom. Uvoľňoval ho drogami, alkoholom a neviazanými vzťahmi.
Čiastočne sa upokojil, až keď jeho prvá manželka čakala syna Zacharyho. Napokon však vzťah, ktorý prežil množstvo turbulencií, dieťa neutužilo. Nasledoval rozchod a ďalší vzťah so Susan, s ktorou má herec syna Codyho a dcéru Zeldu.