Mozzarellu ponúkali v kláštore

Keď ju v obchode kladiete do košíka, zrejme netušíte, že história mozzarelly siaha až do 6. storočia, keď sa v južnom Taliansku objavili byvoly. Podľa iných prameňov ich do Talianska priviedol kartáginský vojvodca Hannibal, ešte v piatom storočí pred Kristom.

V každom prípade, monsignor Alicandri, historik z metropolitného kostola obce Capua, vo svojom diele z 12. storočia spomína, že v Kláštore svätého Vavrinca v Capui mnísi ponúkali pútnikom kúsok chleba a mäkký syr „mozzu“.

Mozzatura sa totiž nazýva spôsob spracovania tohto syra, keď sa syrové cesto delí na malé kúsky. Názov mozzarella spomína prvý raz v 16. storočí kuchár pápežského dvora Bartolomeo Scappi vo svojej knihe receptov. Mozzarella však v tom čase nebola veľmi rozšírená.

Až v 17. storočí sa spomínajú „bufalare“ - murované stavby kruhového tvaru, kde sa spracúvalo byvolie mlieko. Okrem iného sa v nich vyrábala aj mozzarella, no pre krátku trvanlivosť sa objavovala len na miestnom trhu.

Až v roku 1720 sa začalo s jej distribúciou a v roku 1780 už bola známym syrom. So zjednotením Talianska vznikol v meste Aversa trh a s ním súvisel aj rozvoj veľkoobchodu s mozzarellou.

Dozrieva päť hodín

Výroba sa začína filtráciou a pasterizáciou. Mlieko treba najprv zbaviť cudzích častíc a všetkej nečistoty. Potom sa tepelne upravuje pri teplote asi 35 stupňov Celzia a z pasterizátora prechádza do takzvaných zrážacích kadí. Do nich sa pridá mliečna bakteriálna kultúra, aby sa dosiahol predpísaný stupeň kyslosti. Syrové cesto s tekutým syridlom vytvoria syreninu.

Zhruba po hodine a pol sa začne proces krájania syreniny, ktorá sa po rozdelení na drobné kúsky umiestni do dozrievacej kade. Dozrievanie trvá asi päť hodín, pričom dochádza k demineralizácii vápnika naviazaného na syridlo a k produkcii kyseliny mliečnej. Po dosiahnutí optimálneho pH je syrenina pripravená na naťahovanie.

V zariadení na naťahovanie sa potom syrové cesto pri kontakte s horúcou vodou naťahuje, kým nedosiahne mäkkosť a pružnosť. Syr sa napokon spevňuje, pričom sa ponorí do nádrží so stálou teplotou asi na tridsať minút. Na záver sa ešte solí, aby sa zvýraznila chuť.

Tradičná je z byvola

Mozzarella sa už dnes vyrába aj z kravského mlieka, ale tá tradičná, Mozzarella di bufala Campana, sa stále pripravuje podľa tradičnej receptúry, výlučne z plnotučného byvolieho mlieka.

Rozdiel medzi byvolím a kravským mliekom spočíva hlavne v obsahu tuku a bielkovín - v byvolom mlieku býva zvyčajne vyššia koncentrácia niektorých kmeňov mliečnych baktérií, od ktorých závisí rozdiel chute a vône.