Slováci sú dobrí hostitelia, no návšteva pre nich znamená stres

Väčšina Slovákov sa na návštevu teší, no zároveň má aj rôzne obavy. Pozvať si k sebe domov návštevu je pre 75% Slovákov spojené s radom obáv.

Podľa najnovšieho prieskumu Život v kuchyni spoločnosti IKEA pre 35% z nás návšteva síce znamená prácu navyše, napriek tomu si 4 z 10 Slovákov pozývajú návštevu k sebe domov aspoň raz mesačne.

Zatiaľ čo prevažnej väčšine hostiteľov stačí, že hostia dorazia (89%), hostia sú o niečo náročnejší. Väčšina očakáva, že sa bude na návšteve cítiť ako doma, že sa o nich hostitelia budú starať, mať upratané a pripravené občerstvenie.

Na druhej strane, na návštevy sa aj tak tešíme a domácemu prostrediu dávame často prednosť.

Aj keď vyše polovica z nás tvrdí, že je normálne počas návštevy priložiť ruku k dielu a zapojiť sa do prípravy jedla, v skutočnosti očakávame, že sa o nás hostitelia budú starostlivo starať.

Najčastejšou návštevou je príbuzný v obývačke

Aspoň raz mesačne si k sebe pozývajú návštevu 4 z 10 Slovákov, mladí o niečo častejšie. Typickým dôvodom návštevy pre nás býva oslava alebo sviatky typu Vianoce a Veľká noc.

Preto sú pre 66% opýtaných najčastejšou návštevou príbuzní, s ktorými sa počas týchto sviatkov stretávame.

Mladí si k sebe domov pozývajú častejšie priateľov a známych, zatiaľ čo generácia nad 59 rokov najmä príbuzných a rodinu. Návštevy usadíme spravidla v obývacej izbe.

Umývať riad môže len rodina a najbližší priatelia

Slováci sa na svoju návštevu tešia, obavy sú až na druhom mieste. Medzi hlavné obavy patrí, aby sa podarilo jedlo, stihli sme navariť a upratať a aby sa u nás cítili hostia ako doma. S narastajúcim vekom však tieto obavy ustupujú.

Ako sme si s hostiteľom blízki spoznáme podľa toho, do čoho nás nechá zapojiť sa.
Z výskumu vyplynulo, že hostí najčastejšie necháme dolievať víno, utrieť poliaty stôl či pomôcť so servírovaním.

Naopak umyť špinavý riad, prípadne ho dať do umývačky, alebo utrieť poliatu podlahu necháme len rodinu a maximálne najbližších priateľov.

Pre mladšiu generáciu je viac samozrejmé zapojiť najbližších priateľov do prípravy jedla alebo ich nechať vziať si jedlo z chladničky, naopak strieborná generácia (nad 59 rokov) by nerada videla, keby sa priatelia museli na návšteve sami obslúžiť a vybrať si občerstvenie z chladničky alebo im pomáhali s varením.

Vylizovanie taniera nie, šetrenie riadu áno

Jedlo je spoločenská udalosť, a preto je spájané s mnohými zvykmi i zlozvykmi. Za najväčší priestupok podľa výskumu považujeme znovu naservírovať hosťom jedlo, ktoré nám spadlo na zem.

Ľudia nad 45 rokov sú vo všeobecnosti menej tolerantní k prehreškom, ako je napríklad začať jesť skôr ako ostatní alebo jedenie priamo z hrnca.

Naopak, mladšia generácia a obyvatelia väčších miest si s tým toľko starostí nerobia. Mladší si pokojne dajú jedlo zakúpené vonku rovno z obalu alebo škatuľky, netrvajú na tom, aby bol riad umytý hneď po jedle.

• Použiť jeden tanier na viacero chodov je ochotných tolerovať až 70% mladých a 67% dospelých ľudí žijúcich s deťmi. Osoby staršie ako 59 rokov naopak preferujú naložiť polievku a hlavné jedlo do samostatných tanierov.
• Jesť hlavné jedlo iba s lyžicou je prijateľné pre vyše polovicu Slovákov. V tomto prípade sú benevolentnejší ľudia z menších obcí (59%) ako ľudia z miest (50%), ktorí sú naopak zhovievavejší pri väčšine ostatných zlozvykov.
• Hoci je vylizovanie taniera po jedle vo všeobecnosti odmietané, za normálne ho považuje až 33% vysokoškolsky vzdelaných Slovákov.
• Piť nápoj priamo z kartónového obalu považuje väčšina Slovákov za nevhodné, bez rozdielu veku či pohlavia (76%).
• Čím nižší vek alebo čím vyššie vzdelanie, tým väčšia je záľuba v ujedávaní si počas prípravy jedla. Za úplne normálne to považuje 81% absolventov vysokej školy, zaujímavosťou je, že ani staršia generácia sa tomu nebráni (56%).

Maďari šetria, Česi pri jedle neradi rozprávajú

Pre obyvateľov Maďarska je hlavným dôvodom pozvania návštevy domov fakt, že je to lacnejšie ako v reštauráciách (80%), zatiaľ čo pre Slovákov a Čechov to nehrá prím.

Maďarský hostiteľ radšej ako slovenský či český prijme pomoc pri príprave jedla od svojich hostí (69%).

Slováci a Česi sú menej tolerantní pri prehreškoch v kuchyni. Maďari ich častejšie považujú za normálne.

Najviac však nemajú radi, keď niekto začne jesť skôr ako ostatní, podobne ako my nestrpia servírovanie jedla, ktoré padlo na zem, a nepáči sa im ani oblizovanie noža. Tento zlozvyk až tak nevadí Čechom.

Česi považujú za veľký prehrešok jedenie priamo z hrncov - najviac to vadí ženám a staršej generácii.

Viac ako polovica ľudí v Česku neumýva riad hneď po použití, na Slovensku tesne prevládajú tí, ktorí to za vhodné nepovažujú.

Vo všeobecnosti platí, že prehrešky sú väčšmi považované za normálne u mladých a ľudí z väčších miest.

Pri spoločnom jedle sa dá dobre porozprávať s Maďarmi. Práve oni sú viac spoločenskí (78%) v porovnaní so Slovákmi (50%) a Čechmi (46%).

Najobľúbenejšou izbou pre Slovákov a Čechov je obývačka, po ktorej nasleduje kuchyňa, ktorú viac obľubujú Slováci (30%) ako Česi (22%).

Maďari si zvolili úplne inú miestnosť - spálňu. Mať modernú kuchyňu je snom všetkých troch národov, avšak Maďarom vadí menej veľkosť kuchyne, ako nedostatok úložného priestoru.