SME

Gymnastka Nadia Comaneciová bola hviezdou aj bábkou komunistického diktátora

Ako zázračné dieťa prepísala históriu gymnastiky.

(Zdroj: SITA)

Bolo 18. júla 1976, keď sa pred bradlá na olympiáde v Montreale postavilo útle rumunské dievča, ktorému do pätnástich narodenín zostávalo ešte niekoľko mesiacov.

Podalo ohromný výkon a dúfalo, že jej rozhodcovia udelia dobré známky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Odrazu to hrozne zahučalo z tribún, práve vo chvíli, keď som si hovorila, že by to mohlo byť tak 9,90. Otočila som sa k tabuli a na nej svietilo 1,00. Čože? Pozrela som nechápavo na ostatných z nášho družstva. A potom som si uvedomila – je to správne. Tabuľa nebola pripravená na známku 10,00. Nebolo tam dosť miesta pre štyri čísla,“ spomínala neskôr pre televíziu BBC Nadia Comaneciová.

SkryťVypnúť reklamu

Desiatku videla v Montreale ešte šesťkrát, vybojovala dohromady päť medailí, vrátane troch zlatých za viacboj jednotlivkýň, kladinu a bradlá. Svet spoznal novú športovú hviezdu.

Objavili ju na školskom dvore

Život dievčatka z obyčajnej rumunskej rodiny úradníčky a automechanika sa rapídne zmenil. Len pár rokov predtým nemala o športovej gymnastike ani potuchy.

Len sa veselo zabávala so spolužiačkami, keď si ju všimol gymnastický kouč Bela Karolyi.

„Robila jedno mlynské koleso za druhým. To vám bolo niečo! Odrazu sa ozval zvonček a zmizla mi v útrobách školy. Chodil som potom od jednej triedy k druhej, kým som Nadiu našiel,“ zaspomínal si vo svojej autobiografii muž, ktorý objavil jej jedinečný talent.

Nadia sa do tréningov pustila naozaj s vervou. Dennodenne štyri hodiny drela v telocvični, ďalších päť hodín presedela v školských laviciach.

SkryťVypnúť reklamu

Bola iná ako jej vrstovníčky. Takmer nikdy sa nesmiala a púšťala sa bez strachu aj do tých najnáročnejších cvikov.

„Nikdy nepovedala, že niečo nedokáže. Bez ohľadu na to, o aký zložitý prvok ide. Na prvých pretekoch spadla trikrát z kladiny, vyskočila na ňu späť a celá natešená, že je zase hore, spadla na druhú stranu,“ spomínal Karolyi.

Úspechy sa dostavili rýchlo. Mala len trinásť rokov, keď sa v Nórsku stala štvornásobnou majsterkou Európy. A potom prišla pamätná olympiáda v Montreale.

Dievča z ľadu

Aj keď jej výkony vzbudzovali obrovskú pozornosť svetových médií, pôsobila dojmom, akoby sa z týchto úspechov netešila. Nazývali ju „majsterka z ľadu“, alebo „dievča bez nervov“.

Radosť prejavovala len veľmi zdržanlivo. „Pri gymnastických súťažiach väčšinou nebýva nič na smiech,“ hovorievala, keď sa jej pýtali, prečo nedáva najavo žiadne emócie.

SkryťVypnúť reklamu

Po famóznom výkone na montrealskej olympiáde už nič nebolo také, ako predtým. Po návrate do Rumunska ju vymenovali za Hrdinku socialistickej práce, bola najmladším obyvateľom Rumunska, ktorý toto ocenenie dostal.

Zázračnú Nadiu ukazovali komunistickí funkcionári na banketoch a pri štátnych návštevách ako cvičené zvieratko. Predovšetkým však dohliadali na to, aby neemigrovala na Západ.

Stala sa bábkou komunistického režimu, ktorému pevnou rukou vládol Nicolae Ceausescu. Dokonca sa hovorilo, že ju jeho syn Nico donútil, aby bola jeho milenkou, to však nikto oficiálne nepotvrdil.

Nezvládala dospievanie

Ako dospievala, začala sa meniť a prichádzala o svoju vnútornú vyrovnanosť. Odišla od trénera Karolyiho, z rodného mesta Onesti sa presťahovala do Bukurešti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ostrihala si vlasy a pribrala. Hovorilo sa aj o veľkých psychických problémoch, o tom, že ju hospitalizovali v nemocnici po požití toxickej látky. Či to bola nešťastná náhoda, alebo pokus o samovraždu, zostáva záhadou.

Dva roky po montrealskej olympiáde sa mala zúčastniť na majstrovstvách sveta v Štrasburgu, no rozhodne nebola v dobrej kondícii.

Pokorne teda zaklopala na dvere bývalého trénera Karolyiho a rozplakala sa. Mala nadváhu a o niekdajšej forme mohla len snívať.

„Chcem opäť vyhrávať, pomôžte mi,“ opakoval jej slová vo svojej biografii Karolyi. Pomohol jej. No predovšetkým musela zabrať ona. Jedla len jablká a jogurt a drela ako o dušu.

V Štrasburgu napokon vo viacboji skončila štvrtá, aj keď vyhrala na kladine. Na ďalšom šampionáte ukázala obrovskú silu. Hoci cvičila so zapálenou ranou na zápästí, pomohla rumunskému družstvu k prvému majstrovskému titulu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Olympijskú medailu sa jej však v roku 1980 v Moskve nepodarilo obhájiť, pretože gymnastickú súťaž poznačil škandál. Pod nátlakom sovietskych súdruhov rozhodcovia postrčili k víťazstvu Rusku Jelenu Davydovú.

Karolyi vtedy pre americkú stanicu ABC povedal: „Je to nechutný podvod v ruskej réžii. V živote som sa nestretol s takou nespravodlivosťou.“

Odchod do cudziny

V roku 1984 oficiálne ukončila kariéru a na jeseň v roku 1989 urobila ešte závažnejšie rozhodnutie. Rozhodla sa emigrovať. Bolo to v čase, keď už v celej Európe komunisti prišli o moc, ale Ceausescu sa stále držal pri moci.

Emigráciu Comaneciovej nazvali americké média útekom desaťročia. Z Bukurešti vtedy vyrazili dve autá so siedmimi emigrantmi. Pri maďarských hraniciach na nich čakal pastier, ktorý ich previedol cez močiare okolo pohraničných hliadok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po pätnásťkilometrovej túre sa prihlásili maďarskej pohraničnej stráži. Všetkých poslali zo zberného tábora, Nadiu však ubytovali v hoteli. Na druhý deň zmizla.

Odišla s Constantinom Panaitom, Rumunom žijúcim v Kalifornii, ktorého poznala len týždeň, do Spojených štátov.

Na americkom veľvyslanectve vo Viedni získala politický azyl. Jej dom v Rumunsku zatiaľ vyplienila polícia. Nadia s novým priateľom odišla do Ameriky, ale nebolo to šťastné rozhodnutie.

Cestovali po krajine, ona za peniaze dávala médiám rozhovory. Constantina Panaita najskôr označila za svojho priateľa, neskôr tvrdila, že bola jeho otrokyňou.

Loading

...

Vraj ju tyranizoval a nakoniec jej ukradol stopäťdesiattisíc dolárov. Napokon sa odhodlala a ušla od neho.   

Postavila sa na vlastné nohy a začala robiť to, čo ju bavilo. Predvádzala oblečenie, účinkovala v reklame, navrhovala šaty.... A na spoluprácu ju oslovil bývalý americký gymnasta Bart Connor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozval ju do svojej gymnastickej školy v Oklahome a popritom medzi nimi vzniklo čosi viac. V roku 1996 sa v Bukurešti zosobášili, bola to veľkolepá udalosť.

Svadobné šaty vyšité dvadsiatimi tisíckami perál jej ponúkol japonský cisár a na svadbe nechýbali také osobnosti, ako Arnold Schwarzenegger, Sylvester Stallone, či Hillary Clintonová.

Svadobnú noc strávili novomanželia v jednej z Ceausescových víl. V roku 2006 sa im narodil syn Dylan a Nadia sa konečne upokojila. S manželom vedie v Oklahome gymnastickú akadémiu a popritom sa venuje charite. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 572
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 088
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 7 979
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 612
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 328
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 336
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 167
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 775
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Simona Mištíková

Riaditeľka PR agentúry a lektorka soft skills.


2

Veľkonočné tradície majú mnoho podôb.


Pavol Juračka
Katarína Del Rio a Bianka Urbanovská zo ZA SEBA, o.z.

Agresora najviac prekvapí, keď obeť neostane ticho.


29
Nepečený cheesecake s ovocím.

Rýchly cheesecake bez pečenia je lahodný a osviežujúci. V tomto článku nájdete recepty aj tipy na cheesecake bez zapínania rúry.


redakcia SME ženy
reklama
  1. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  2. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  3. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  4. Ján Karas: Keď moc nemá tvár: Prebudenie tých, ktorí mlčia na hrane autority a toxického riadenia
  5. Gabriela Sabolová: Ako Aničke takmer zakázali riadiť auto
  6. Liga za ľudské práva: Adriana Mesochoritisová: Dobre mienené rady môžu byť pre ženy v násilných vzťahoch nebezpečné
  7. Matúš Radusovsky: Rôzne druhy medu a ich benefity
  8. Michaela Witters: Čo za ľudí vychováva deti, ktoré dokážu niekomu takto ublížiť?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 323
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 78 499
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 961
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 142
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 425
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 659
  7. Ivan Mlynár: Šutaj Eštok prirovnaním čurillovcov k vrahovi potvrdil, že zhora z neho vypadáva to isté ako zdola. 7 450
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 7 188
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  6. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťZatvoriť reklamu