Na Islande žije viac oviec než ľudí

Island je krajina dvakrát väčšia ako Slovensko, no má iba okolo 330 tisíc obyvateľov. Hovorí sa o nej najmä v súvislosti so sopkami, gejzírmi a vodopádmi. To však nie je všetko, čo tento ostrov ponúka.

Kúsok Slovenska pri fjordoch

Ako prví vraj Island osídlili mnísi z Írska na prelome 8. a 9. storočia, no svoje miesto tu majú aj v súčasnosti. Prekvapením je, že už nejde len o mníchov pôvodom z Islandu, ale aj od nás zo Slovenska.

Na počiatku slovenskej katolíckej misie na ostrove stál v roku 2004 brat Dávid Tencer, ktorý sa minulý rok stal biskupom v Reykjavíku. Jeho kapucínski bratia žijú v kláštore v mestečku Reyðarfjörður s len čosi vyše 1200 obyvateľmi. Na omše či náhodné stretnutia sem za našimi rodákmi nechodia len miestni, ale aj mnohí slovenskí turisti.

Ide pritom o jedno z  miest, ktorých scenéria dokáže uchvátiť v zime i v lete. Za všetko môže poloha na východe Islandu, kde sa fjordy stretávajú s majestátnymi horami a kde človek nevie, či sa skôr dívať na brehy oceánu alebo zamrznuté vrcholky kopcov.

Islandské fjordy. (zdroj: flickr)

Žralok ako pochúťka

Ak chcete na Islande ochutnať nejakú miestnu špecialitu, dajte si žraloka. Silný pach čpavku a svojrázna chuť bežným Islanďanom neprekážajú, žraločie mäso je u nich jedným z tradičných jedál.

V minulosti si ho vraj pridávali do akéhokoľvek jedla, dokonca aj do jogurtu či rôznych kaší, aby mali jednotlivé chody väčšie a objemnejšie. Dnes sa už títo predátori v okolí ostrova cielene nelovia.

Pre supermarkety a reštaurácie ich spracúva farma Bjarnarhöfn, ktorá je zároveň jediným múzeom svojho druhu. Turisti tam majú možnosť zistiť, čo sa so žraločím mäsom robí a ako sa dá túto pochúťku konzumovať. Návštevu môžete spojiť s kúpou obľúbeného suveníru v podobe trička s nápisom – Ochutnal som žraloka a prežil som.

Farebné prírodné divadlo

Na Islande si môžete užiť dni, keď slnko vôbec nezapadá, ale i také, keď ste vďační za pár hodín svetla. Práve počas tých druhých môžete vidieť pozoruhodný fenomén aurory borealis, teda polárnej žiary. Nejedna cestovná kancelária ponúka výlety zamerané na jej pozorovanie.

V lete sa však toto prírodné divadlo na oblohe pozorovať nedá, keďže žiaru je vidno iba na tmavej nočnej oblohe. Zaujímavým miestom je aj múzeum polárnej žiary v Reykjavíku, kde môžu návštevníci pozorovať relaxačné videá s polárnou žiarou, naštudovať si fyzikálny pôvod jej vzniku aj zistiť, akými mýtmi a legendami je opradená.

Polárna žiara (zdroj: flickr)

Ovčie mlieko? Iba pre ovce

V krajine žije asi dvakrát viac oviec než obyvateľov, no v obchodoch ovčie výrobky okrem vlnených svetrov nenájdete. Ak sa niekoho v supermarkete spýtate napríklad na ovčí syr, iba nechápavo pokrčí plecami.

Tento druh priemyslu funguje na Islande svojským spôsobom – desaťtisíce oviec sa len tak potulujú po nekonečných pláňach a lúkach so svojimi mláďatami, ktoré materské mlieko spotrebujú pre seba. V lete iba ťažko uvidíte dospelú ovcu, ktorá by pri sebe nemala aspoň jedno jahňa.

Islanďania vyznávajú „welfare“, teda uplatňujú zásady, pri ktorých majú zvieratá prirodzené a kvalitné podmienky pre život. Ich mäso má práve preto prvotriednu kvalitu.

Delikatesou je jahňacina v podobe pečených rebierok či polievky. Milovníci nezvyčajných pokrmov si môžu pochutiť aj na varenej ovčej hlave.

Ovce sa tu voľne prechádzajú. (zdroj: flickr)

Autom na ľadovec

Doprava po krajine je dobrodružstvom samo o sebe. Praví Islanďania jazdia na monštruózne veľkých vozidlách, ktoré majú vyvýšené podvozky a namontované obrovské pneumatiky. Ak teda vidíte na ceste menšie typy áut, s najväčšou pravdepodobnosťou v nich sedia turisti.

Šoférovanie na ľadovci. (zdroj: flickr)

Jeden z najmagickejších výletov na špeciálne upravenom vozidle môžete okúsiť pri ľadovci Langjökull. Odveziete sa priamo na vrchol ľadovca a odtiaľ do hlbokého tunela vytesaného do ľadu.