Island je krajina dvakrát väčšia ako Slovensko, no má iba okolo 330 tisíc obyvateľov. Hovorí sa o nej najmä v súvislosti so sopkami, gejzírmi a vodopádmi. To však nie je všetko, čo tento ostrov ponúka.
Kúsok Slovenska pri fjordoch
Ako prví vraj Island osídlili mnísi z Írska na prelome 8. a 9. storočia, no svoje miesto tu majú aj v súčasnosti. Prekvapením je, že už nejde len o mníchov pôvodom z Islandu, ale aj od nás zo Slovenska.
Na počiatku slovenskej katolíckej misie na ostrove stál v roku 2004 brat Dávid Tencer, ktorý sa minulý rok stal biskupom v Reykjavíku. Jeho kapucínski bratia žijú v kláštore v mestečku Reyðarfjörður s len čosi vyše 1200 obyvateľmi. Na omše či náhodné stretnutia sem za našimi rodákmi nechodia len miestni, ale aj mnohí slovenskí turisti.
Ide pritom o jedno z miest, ktorých scenéria dokáže uchvátiť v zime i v lete. Za všetko môže poloha na východe Islandu, kde sa fjordy stretávajú s majestátnymi horami a kde človek nevie, či sa skôr dívať na brehy oceánu alebo zamrznuté vrcholky kopcov.

Žralok ako pochúťka
Ak chcete na Islande ochutnať nejakú miestnu špecialitu, dajte si žraloka. Silný pach čpavku a svojrázna chuť bežným Islanďanom neprekážajú, žraločie mäso je u nich jedným z tradičných jedál.
V minulosti si ho vraj pridávali do akéhokoľvek jedla, dokonca aj do jogurtu či rôznych kaší, aby mali jednotlivé chody väčšie a objemnejšie. Dnes sa už títo predátori v okolí ostrova cielene nelovia.
Pre supermarkety a reštaurácie ich spracúva farma Bjarnarhöfn, ktorá je zároveň jediným múzeom svojho druhu. Turisti tam majú možnosť zistiť, čo sa so žraločím mäsom robí a ako sa dá túto pochúťku konzumovať. Návštevu môžete spojiť s kúpou obľúbeného suveníru v podobe trička s nápisom – Ochutnal som žraloka a prežil som.
Farebné prírodné divadlo
Na Islande si môžete užiť dni, keď slnko vôbec nezapadá, ale i také, keď ste vďační za pár hodín svetla. Práve počas tých druhých môžete vidieť pozoruhodný fenomén aurory borealis, teda polárnej žiary. Nejedna cestovná kancelária ponúka výlety zamerané na jej pozorovanie.
V lete sa však toto prírodné divadlo na oblohe pozorovať nedá, keďže žiaru je vidno iba na tmavej nočnej oblohe. Zaujímavým miestom je aj múzeum polárnej žiary v Reykjavíku, kde môžu návštevníci pozorovať relaxačné videá s polárnou žiarou, naštudovať si fyzikálny pôvod jej vzniku aj zistiť, akými mýtmi a legendami je opradená.

Ovčie mlieko? Iba pre ovce
V krajine žije asi dvakrát viac oviec než obyvateľov, no v obchodoch ovčie výrobky okrem vlnených svetrov nenájdete. Ak sa niekoho v supermarkete spýtate napríklad na ovčí syr, iba nechápavo pokrčí plecami.
Tento druh priemyslu funguje na Islande svojským spôsobom – desaťtisíce oviec sa len tak potulujú po nekonečných pláňach a lúkach so svojimi mláďatami, ktoré materské mlieko spotrebujú pre seba. V lete iba ťažko uvidíte dospelú ovcu, ktorá by pri sebe nemala aspoň jedno jahňa.
Islanďania vyznávajú „welfare“, teda uplatňujú zásady, pri ktorých majú zvieratá prirodzené a kvalitné podmienky pre život. Ich mäso má práve preto prvotriednu kvalitu.
Delikatesou je jahňacina v podobe pečených rebierok či polievky. Milovníci nezvyčajných pokrmov si môžu pochutiť aj na varenej ovčej hlave.

Autom na ľadovec
Doprava po krajine je dobrodružstvom samo o sebe. Praví Islanďania jazdia na monštruózne veľkých vozidlách, ktoré majú vyvýšené podvozky a namontované obrovské pneumatiky. Ak teda vidíte na ceste menšie typy áut, s najväčšou pravdepodobnosťou v nich sedia turisti.

Jeden z najmagickejších výletov na špeciálne upravenom vozidle môžete okúsiť pri ľadovci Langjökull. Odveziete sa priamo na vrchol ľadovca a odtiaľ do hlbokého tunela vytesaného do ľadu.