Môže pes nahradiť dieťa?

„Poď k mamine!“ či dokonca „Poď k tatinovi!“ – počujete na ulici kričať mladých ľudí v produktívnom veku. Ich volanie však nepatrí dieťaťu, ale štvornohému chlpáčovi. Scéna ako vystrihnutá z komédie? Kdeže, toto je častá realita na Slovensku. Deti nahrádzajú  domáce zvieratá.

Trend odkladať či úplne odmietať rodičovstvo je v súčasnosti pomerne častý jav. Zabezpečenie bývania či rozbehnutie kariéry má čoraz častejšie prednosť pred založením rodiny. Nie je ničím nezvyčajným, že páry sa k potomstvu dopracujú až vo vyššom veku, podľa štatistík sa priemerný vek prvorodičiek pomaly, ale isto blíži k tridsiatke.

Pocity samoty či potrebu o niekoho sa starať si kompenzujú prítomnosťou psa, ktorý je náhradou dieťaťa. „Pri hľadaní východiska býva náhradným či dočasným riešením rozhodnutie – kúpim si psa alebo mačku a uvidím, či sa viem starať,“ objasňuje psychologička Mária Kadlečíková motiváciu bezdetných ľudí, ktorí sa upínajú na zvieratá.

Mnohí z nich sa podľa nej otvorene vyjadrujú o svojich túžbach a dokonca sa neboja vlastné potomstvo aj celkom odmietať. „Niektorí síce príchod dieťaťa nevylučujú, ale stále hľadajú dôvod, prečo ho ešte nemôžu mať,“ dodáva psychologička.

Starostlivosť o živú bytosť

K mladej generácii párov, ktoré si svoju výchovu skúšajú na zvierati, patrí aj dvadsaťpäťročný Patrik s priateľkou. „Povedal som si, že bude fajn vyskúšať si, aké je to starať sa o živú bytosť, ktorá je na mňa odkázaná, aby som bol potom lepšie pripravený, keď raz budem otec,“ vysvetľuje. S priateľkou plánuje spoločnú budúcnosť a na založenie rodiny sa teší, no neponáhľa sa s tým.

„Náš pes nie je pre mňa náhrada, ale pri uvažovaní, či si ho adoptovať, sa mi páčil aj faktor, že si do istej miery môžem vyskúšať, aké je starať sa o niekoho na dennej báze a prišlo mi to vhodné aj ako test niekde na polceste k rodičovstvu. Možno sa naučím byť menej roztržitý a rozvážnejší,“ myslí si.

Podľa psychologičky to však nemusí byť celkom tak. „Starostlivosť o zviera čiastočne naplní niektoré emocionálne potreby, ale neukáže skutočnú realitu rodičovstva,“ tvrdí.

Pes nerovná sa dieťa

Aj ľudia, pre ktorých rodičovstvo nie je prioritou, môžu mať lásky na rozdávanie, a tak ju chcú dať aspoň zvieraťu. Ak sa však vzdávajú vlastného potomstva len preto, lebo sa cítia nepripravení, pes ich problém nevyrieši.

Aj keď príchod zvieracieho miláčika do domácnosti so sebou prináša obrovskú zmenu, skutočne v niečom podobnú, ako narodenie dieťaťa.

„Takáto zmena nabúra vybudované, vyhovujúce stereotypy, človek si už nemôže robiť, čo chce, bez veľkého stupňa zodpovednosti, ktorý so sebou prináša starostlivosť o živú bytosť a výchova. Ale to, že sa vieme postarať o zvieratko ešte neznamená, že to dokážeme aj s dieťaťom,“ upozorňuje Kadlečíková.

Na druhej strane intenzita potreby rodičovstva sa počas života mení a najmä u žien prežívajú obdobia, keď sa ich materinský pud môže ozvať silnejšie. Vtedy už zviera ako náhradné riešenie väčšinou nestačí.