Evita Perónová nenašla pokoj ani po smrti

26. júla uplynulo šesťdesiatštyri rokov od smrti Evy Perónovej. Zomrela ako tridsaťtriročná, no za svoj krátky život si dokázala podmaniť milióny ľudí. A to aj napriek tomu, že bola chudobným nemanželským dieťaťom.

Odmalička ťažko znášala chudobné pomery, v ktorých vyrastala. Narodila sa z milostného pomeru kuchárky a zámožného statkára, no otec sa k nemanželskej dcére nehlásil.

Dievča sa však s chudobným životom neplánovalo zmieriť. Keď mala pätnásť, vzala život do vlastných rúk.

Požiadala priateľa, s ktorým vtedy chodila, aby ju z vidieka odviezol do Buenos Aires, kde sa rozhodla splniť si sen o bohatom a pohodlnom živote.

Z ulice do prezidentského paláca

Začala pracovať ako modelka a druhotriedna herečka a zlé jazyky tvrdia, že pre kariérny postup neváhala vložiť do práce aj svoje telo.

Svoju priazeň vždy venovala len tomu, kto si to zaslúžil a z koho mohla mať patričný prospech. Životné šťastie sa na ňu usmialo po desiatich rokoch života v argentínskom hlavnom meste.

Na dobročinnom plese sa zoznámila s Juanom Perónom – dôstojníkom, ktorý sa zapojil do štátneho prevratu a vďaka tomu sa stal ministrom práce.

Vplyvný vdovec sa do nej na prvý pohľad zamiloval, takže po krátkom romániku sa v roku 1945 vzali. O rok neskôr sa konali prezidentské voľby, ktoré Perón aj vďaka svojej manželke Evite vyhral.

Z chudobného dievčaťa z argentínskeho vidieka sa stala prvá dáma Argentíny.

Za všetkým hľadaj ženu

„Som len prostá žena, ktorá žije pre Peróna a svoj ľud,“ tak znie jeden z okrídlených citátov Evity Perónovej a vyjadruje jej spôsob života.

Mnoho historikov je presvedčených, že Perón sa dostal na vrchol kariéry len vďaka nej. Vedela totiž nesmierne sugestívne pôsobiť na masy.

Stala sa fanatičkou, ktorá uznávala „perónizmus“ a viedla k nemu aj milióny Argentíncov. Cielene a systematicky budovala Perónov kult osobnosti.

„Stojíme pred výnimočným mužom, vodcom robotníkov, vodcom samotnej vlasti, pretože Perón je vlasť a kto nie je s vlasťou, je zradca,“ vyhlásila na mítingu v roku 1949.

Vo svojich prejavoch vyzývala chudobných, aby povstali za svoje práva a poukazovala pritom na vlastný chudobný pôvod. V tom čase sa však už argentínska prvá dáma topila v bohatstve. Obklopovala sa len tým, čo bolo najdrahšie, najluxusnejšie a najlepšie.

Milovaná chudobnými

Chudobné vrstvy obyvateľstva si získala aj tým, že sa venovala charite. Založila nadáciu, prostredníctvom ktorej budovala nemocnice pre chudobných a detské domovy pre siroty, rozdávala jedlo a lieky.

A to jej zaručilo obrovskú popularitu v celej krajine. Obyčajní ľudia ju uznávali ešte viac, ako jej prezidentského manžela a nebolo domácnosti, kde by nevisel jej obraz.

„Človek nemôže nič dosiahnuť bez toho, aby nebol trochu fanatik,“ hovorievala ambiciózna Evita v čase, keď sa s vervou pustila do boja za volebné právo žien. Uzákonili ho v roku 1947.

Napriek masovej popularite však narážala aj na odpor. Smotánka z Buenos Aires ju medzi seba nikdy neprijala. Odsudzovali ju pre jej chudobný pôvod a poukazovali na jej vypočítavosť.

Dokonca jej odopreli miesto v dobročinnej spoločnosti, na ktoré mala ako prvá dáma nárok. Preto si zriadila vlastnú nadáciu, tú však financoval štát, takže ju platili daňoví poplatníci, čo jej nepriateľom opäť prekážalo.

Napokon ju obvinili, že odtiaľ presúvala milióny na svoje súkromné kontá vo Švajčiarsku. Spreneveru jej však nikdy nedokázali.

Na dobrom mene jej nepridali ani spôsoby rokovania. Vraj mala vždy svoju pravdu a nebola príjemná voči tým, ktorí mali iný názor.

Svoje si neraz vypočul aj Juan Perón, ktorému oponenti vyčítali, že sa necháva vodiť za nos bývalou „šľapkou“, keďže v mladosti si vraj privyrábala nakrúcaním erotických filmov.

Atentát a rakovina

Rýchlo nadobudnuté bohatstvo jej neprinieslo šťastie. Na vlastnej koži zistila, že život v bohatstve a luxuse nie je všetko a že zdravie sa nedá kúpiť.

V roku 1951 ešte pomohla manželovi vyhrať druhé prezidentské voľby, no aj v dôsledku toho, že Perón v Argeníne znárodňoval anglické firmy, stúpol počet jeho odporcov.

Počas Evitinho trojmesačného pobytu v Európe sa ju dokonca pokúsila zabiť sicílska mafia Cosa Nostra a nebyť ostražitých osobných strážcov, bola by namieste mŕtva. Krátko po tomto incidente vážne ochorela.

Lekári jej diagnostikovali rakovinu krčka maternice. Existujú síce konšpirácie, podľa ktorých ju zabili nepriatelia tak, že jej počas gynekologickej prehliadky aplikovali na inkriminované miesta jed, no to sa nikdy nepotvrdilo.

Chemoterapia, ktorou sa ju pokúšali lekári liečiť, zlyhala. Eva zomrela 26. júla 1952, tak ako prvá manželka Juana Peróna.

Nenašla pokoj ani po smrti

Oplakávali ju milióny detí i dospelých, ktorí vďaka nej dostali šancu lepšie žiť. Krátko po jej smrti sa všetko, čo bolo spojené s menom Perón, dostalo v Argentíne do nemilosti.

Bývalý prezident musel odísť do španielskeho azylu a keďže sa politici obávali, že sa z Evitinho hrobu stane nové pútnické miesto, odoslali jej pozostatky do Európy.

Rakva s nabalzamovaným telom prvej dámy putovala z jedného úkrytu do druhého.

Bolo dokázané, že jej nabalzamovanú mŕtvolu strážcovia niekoľkokrát pohlavne zneužili, aby sa vraj mohli chváliť sexom s legendárnou Evitou. Do Argentíny sa jej ostatky vrátili až v roku 1976.

Pred pár rokmi sa objavilo ďalšie škandalózne podozrenie v súvislosti jej životom. Brazílski novinári Leandro Narloch a Duda Teixeira v knihe Politicky nekorektný sprievodca Latinskou Amerikou prišli s podozrením, že Evita sa pýšila šperkami po Židoch, ktorí zahynuli v koncentrákoch.

Do istej miery pritom vychádzali z historických faktov. Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že Juan Perón počas druhej svetovej vojny otvorene prejavoval sympatie k Hitlerovi.

A po jej skončení poskytol v Argentíne azyl mnohým nacistom na úteku, napríklad aj Josefovi Mengelemu.

„Preto existuje podozrenie, že Evita mala vo svojom vlastníctve aj šperky a iné cennosti z nacistického pokladu, ktorý bol nazhromaždený z majetku bohatých židovských rodín,“ píše sa v knihe.

Tieto podozrenia sa zatiaľ hodnoverne nepreukázali a zrejme sa už ani nikdy nepreukážu. V každom prípade Evita Perónová zostane pre mnohé ženy vzorom, inšpirovala napríklad aj bývalú argentínsku prezidentku Cristinu Fernándezovú.

Pre mužov zase zostáva záhadnou ženou a ako o nej povedal režisér Oliver Stone „zmesou svätice a prostitútky“.

Jej životný príbeh sa stal vďačným námetom na viaceré knihy, filmy a divadelné predstavenia.

Najznámejší je asi muzikál Andrewa Loyda Webera z roku 1975, ktorý o dvadsať rokov neskôr sfilmoval Alan Parker a do hlavnej úlohy obsadil speváčku Madonnu.