Písal sa rok 1816, podľa kalendára bolo leto a osemnásťročná Mary Wollstonecraft ho trávila vo Švajčiarsku s poprednými anglickými básnikmi, Lordom Byronom a svojím budúcim manželom Percym Bysshe Shelleym.
Do histórie sa toto obdobie zapísalo ako rok bez leta, keďže teploty v dôsledku výbuchu indonézskej sopky klesali až k mrazivým hodnotám.
Maryino dielo s celým názvom Frankenstein čiže moderný Prometeus je vraj výsledkom temnej a daždivej noci, počas ktorej Lord Byron navrhol svojim spoločníkom, aby nudu zahnali rozprávaním a napokon aj napísaním vlastných strašidelných príbehov.
Mladá Mary Shelleyová (zdroj: Wikimedia Commons)Nápad prišiel vo sne
Traduje sa, že príbeh o vedcovi a jeho mrzkom výtvore sa mladej Mary prisnil. Spísaním obsahu svojej nočnej mory položila základný kameň jedného z prvých gotických románov s prvkami science-fiction.
Na originálnom literárnom nápade a jeho vydaní by nebolo nič neobvyklé, keby nešlo o ženskú autorku. V tom čase by len málokto očakával hororový príbeh z pera mladého dievčaťa, tobôž nie takého, ktoré v literárnom svete ešte nemalo žiadne meno.
Prvú verziu knihy teda publikovali v roku 1818 anonymne, iba s predslovom Percyho Shelleyho. Práve jemu najskôr autorstvo Frankensteina pripisovali.
K svojmu dielu sa Mary priznala až v druhom vydaní o štyri roky neskôr. Čitatelia už boli uchvátení rozprávaním o odvrhnutom, no zároveň trpiacom monštre, ktoré začne prenasledovať svojho tvorcu, doktora Victora Frankensteina a mstiť sa mu.
Vnútorná strana knihy Frankenstein z roku 1831 (zdroj: Wikimedia Commons)Inšpirácia pre filmárov
Existencia takého pútavého a jedinečného príbehu nemohla zostať nepovšimnutá ani zo strany filmového priemyslu. Prvýkrát sa Frankenstein objavil v krátkom filme z roku 1910 pod producentskou taktovkou Thomasa Edisona.
Najslávnejšou adaptáciou však zostáva tá z roku 1931. Hlavnú úlohu strašidelného tvora si v nej zahral Boris Karloff, vedca stvárnil herec Colin Clive. Snímka sa stala jedným z najzásadnejších diel svetovej kinematografie, ktorú dodnes fanúšikovia hororov doslova uctievajú.
O Frankensteinovi vznikli v priebehu 20. storočia ešte desiatky ďalších filmov či divadelných hier. Niektoré sa originálneho príbehu pridŕžali viac, iné menej, no ani samotná Mary Shelley zrejme nemohla tušiť, akou ikonou sa jej román stane.
Mimochodom, pôvodne mala v pláne napísať iba krátku poviedku. Dnes patrí k tomu malému množstvu ženských spisovateliek hororovej literatúry, ktorej prevažne dominujú muži.
Dielo o experimentujúcom vedcovi a jeho desivo oživenej bytosti je pritom istým spôsobom stále „živé“. Zaoberá sa totiž otázkami ľudskosti a empatie, ktoré sú dnes aktuálne možno viac, než kedykoľvek predtým.
Boris Karloff vo filme Frankenstein z roku 1931
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
