Láska je chémia, partner vám musí voňať

Chemik Peter Szolcsányi vysvetľuje, prečo sa nám rozbúcha srdce a nechutí nám jesť, keď sa zaľúbime.

(Zdroj: Fotolia)

Vedci v tom dnes majú jasno: Láska vzniká v mozgu. Áno, ani tá najromantickejšia nemá veľa spoločného s naším srdcom – to sa nám iba ak rozbúcha pri pohľade na milovanú osobu. No láska sa odohráva v hlave a má veľa spoločného s chémiou v našom tele.

Podľa Petra Szolcsányiho zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je chémia úžasná vec a priam bytostne súvisí s najkrajším a najdôležitejším emočným stavom, ktorým je láska. „Láska je unikátny psychofyziologický stav organizmu a ako taký má niekedy neuveriteľne bizarné až originálne prejavy,“ vraví.

Odpoveď na otázku, čo je láska, by sme podľa neho dostali zakaždým inú, podľa toho, či by sme sa spýtali psychológa alebo teológa, ako chemik však tvrdí:

„Všetko živé na tejto planéte, vrátane živočíšneho druhu Homo sapiens, funguje na báze biochemických reakcií konkrétnych organických zlúčenín, nás, ľudí, nevynímajúc. To znamená, že aj naše fyziologické prejavy sú dôsledkom týchto konkrétnych biochemických transformácií a procesov, ktoré v nás každú sekundu prebiehajú.“

Podotýka, že niečo podobné napadlo v minulom storočí psychoanalytikovi Carlovi Gustavovi Jungovi, ktorý prirovnal lásku ku chemickej reakcii: „Stretnutie dvoch osôb pripomína kontakt dvoch molekúl: ak medzi nimi dôjde k chemickej reakcii, zmení ich to navždy obidve.“

Podľa Szolcsányiho Jung ani netušil, aký prorocký názor vyslovil. „Dnes už máme naozaj toľko dôkazov a takých relevantných experimentálnych výsledkov, že bez najmenšej pochybnosti môžeme povedať: láska je v prvom rade a hlavne chémia.

Tým nič nedehonestujeme, nič nederomantizujeme, práve naopak. Opisujeme skutočnosť, ktorá je podľa mňa ešte fascinujúcejšia, než to bolo pred týmito poznatkami."

Láska je komplikovaný proces, ale dnes už vieme na biochemickej báze, v kombinácii s neurofyziologickými parametrami veľmi dobre, zrozumiteľne a logicky opísať, ako láska vzniká, ako sa transformuje a ako prípadne zaniká.

„A hlavne, čo s nami robí, ako s ľudskými organizmami,“ vraví Szolcsányi. Vzťah môžeme rozdeliť  na tri chronologické etapy. Dvaja sa musia najprv stretnúť, padnúť si do oka a „zavoňať si“.

„Keď je chemická kompatibilita v poriadku, dochádza k druhej, najobľúbenejšej fáze lásky, a tým je intenzívny fyzický kontakt, vášeň. Prejavuje sa veľmi dobre známym spôsobom.“ Szolcsányi dodáva, že táto hysterická etapa neustáleho sexuálneho kontaktu nemôže, z pochopiteľných dôvodov, vydržať večne.

„To znamená, že ak má vzťah potenciál dostať sa ďalej - teda pokiaľ sú partneri kompatibilní aj v iných oblastiach, nielen v tej najpríjemnejšej činnosti - nakoniec dochádza k vytvoreniu pevného partnerského vzťahu.

A v tom ideálnom, najkrajšom prípade, môže dôjsť k vytvoreniu celoživotnej lásky. Z biochemického hľadiska je každá etapa lásky pomerne dobre charakterizovaná a vysvetľuje, prečo a ako sa ľudia v jednotlivých fázach procesu lásky správajú.“

Hormóny a vône

Všetko sa začína pohlavnými hormónmi. U mužov je to testosterón, u žien v prvom rade estrogén. Lenže aj ženy produkujú testosterón, hoci v oveľa menšom množstve ako muži a tiež ho produkujú menej, ako estrogénu. „Ale: zatiaľ, čo u zaľúbeného muža v úvodnej fáze vzniku lásky a prvého rande dochádza k významnému zníženiu hladiny testosterónu, u žien, ktoré sú zaľúbené, testosterón, naopak, stúpa.“

Sú to na prvý pohľad dva paradoxy, ale vysvetlenie je podľa Szolcsányiho celkom jednoduché a dáva zmysel:

„Znížením hladiny testosterónu sa muž stáva menej agresívnym, menej hrubým a surovým. Je teda oveľa menšia pravdepodobnosť, že žene počas intenzívneho dvorenia ublíži.

Naopak, stáva sa otvorenejším, tolerantnejším, prístupnejším.“

Na druhej strane, stúpanie hladiny testosterónu u ženy spôsobí, že sa stáva asertívnejšou. „Je otvorenejšia, odvážnejšia, púšťa si muža bližšie k telu – čo je, samozrejme, žiaduca aktivita – aby dotyčný dostal šancu, na ktorú sa tak veľmi teší,“ vraví Szolcsányi.

„Dôležitým faktorom v prvej fáze procesu lásky – a to dnes už vieme, pretože na to existujú celkom seriózne vedecké dôkazy – sú telesné pachy a telesné vône.

Nemám na mysli parfumy, ale unikátny senzorický podpis každého človeka, to znamená jeho a jej charakteristický pach. Tak, ako máme unikátny odtlačok prsta, máme aj unikátny senzorický odtlačok, naše telo vonia unikátnym jedinečným spôsobom.

A pokiaľ sa nájdu dvaja jedinci, ktorí si sadnú svojou senzorickou kompatibilitou, teda nie sú si sympatickí len vizuálne, ale začnú si byť veľmi blízki aj chemicky, to je veľmi, veľmi dôležitá vec. V tejto súvislosti sa seriózne uvažuje o dôležitej úlohe potenciálnych humánnych feromónov.“

 

Prvé rande je stres

Keď už si partneri padli do oka a zavoňali si, vzťah rýchlo prechádza do ďalšej fázy. Je to fáza sexuálnej vášne, ktorá je podľa Szolcsányiho mimoriadne zaujímavá najmä z biochemického hľadiska. „Nepochybne každý, kto išiel na prvé rande, sa tešil ako malé decko,“ vraví. „Dnešní tínedžeri tomu hovoria – som ako „naspídovaná veverica".

To je presne stav, keď dochádza k vyplavovaniu rôznych neurotransmiterov v mozgu. Jedným z nich je molekula, ktorá sa nazýva fenyletylamín. Táto zlúčenina spôsobí príval radosti, energie, človek je nedočkavý, horí túžbou stretnúť sa s partnerom či s partnerkou.

Ale keď ten druhý už na rande prichádza, stane sa paradoxná vec: v tom momente sú radosť a energia preč, rozklepú sa nám ruky, spotíme sa, očervenieme, roztrasú sa nám kolená – aspoň ja som to tak prežíval. Úplný koniec. Čo je dosť bizarné, pretože na tú osobu sa tešíme. Ako je to možné?

Nuž, jednoducho prvé rande je extrémne stresujúca záležitosť, nadobličky začínajú produkovať do krvi rôzne hormóny, jedným z nich je napríklad norepinefrín, čo je veľmi blízky „bratranec“ adrenalínu, a ten spôsobuje zvýšenú srdcovú činnosť.

Z toho plynú typické prejavy stresu. Ale stačí prvé objatie, prvý vášnivý bozk a všetko sa upokojí, zrazu nás zaleje pocit eufórie, vzrušenia, cítime sa veľmi, veľmi príjemne. Toto je dôsledok vylučovania kľúčového neurotransmiteru mozgu, ktorý sa nazýva dopamín. Mozog v nás posilňuje chuť a túžbu robiť tieto príjemné aktivity stále dookola.“

Hormón dôvery

Ale pozor, keď už sa človek definitívne zaľúbi, začína sa správať iracionálne. Prestáva sa učiť, sústreďovať sa na prácu, prestáva jesť a spať. Je len jedna aktivita, ktorou sa zaoberá, a to je nutkavé až obsesívne myslenie na milovanú osobu.

„Je veľmi zaujímavé, že na podobné stavy existuje psychiatrická diagnóza, nazýva sa obsesívno-kompulzívna porucha, a tá je biochemicky charakterizovaná výrazne zníženou hladinou ďalšieho neurotransmitera - serotonínu.

To sú tí nešťastní pacienti, ktorí majú problém normálne fungovať, lebo si neustále umývajú ruky alebo musia stále kontrolovať, či zamkli dvere.

Nie sú schopní nič poriadne robiť. Nuž, ale presne takto sa správa zaľúbený muž alebo zaľúbená žena. Jediné, na čo sa dokážu sústrediť, je ich partner a nevedia sa dočkať, kedy sa s ním stretnú. My sa de facto zbláznime!

Dopamín letí hore, sme šťastní, zároveň nerobíme nič, iba myslíme na milovanú osobu – lebo serotonín je úplne „v suteréne“.

Našťastie, tento stav netrvá dlho, ani nemôže, lebo by sme asi skončili na psychiatrii. A keď dôjde k vyčerpaniu hysterického a vášnivého obdobia a dvaja ľudia si sadnú nielen v sexuálnej oblasti, vzťah má potenciál posunúť sa do pokojnejšej fázy, do pevného a trvalého partnerského zväzku,“ vysvetľuje Szolcsányi.

 

Ten však, pochopiteľne, neprichádza len tak sám od seba, má tiež svoju biochemickú podstatu. Keď sa žena zaľúbená do muža po istom čase upokojí, a stále sa pri ňom cíti dobre, je to veľmi často spôsobené vylučovaním hormónu, ktorý sa nazýva oxytocín.

„Oxytocín je veľmi zaujímavá molekula. Je to maličká bielkovina, ktorá sa zvykne ľudovo nazývať aj hormón dôvery. Potláča totiž neofóbiu, čiže strach z neznámeho.

Žena sa už, pri donedávna neznámom mužovi necíti úzkostne, ale naopak, je pri ňom spokojná, šťastná, pričom oxytocín má u nej aj iné fyziologické účinky."

Tento hormón spúšťa pôrod a laktáciu, a zároveň štartuje materinské inštinkty. Tým možno vysvetliť, prečo má mnoho zaľúbených žien tendenciu starať sa o partnera až s materinskou láskou. Mužským náprotivkom oxytocínu je vazopresín, ktorý u muža takisto vyvoláva pocity istoty a dôvery.

„Muž teda sedí doma a nelieta po baroch, pretože sa pri partnerke cíti dobre. Vazopresín u muža spúšťa aj ochranné inštinkty, má preto tendenciu starať sa o partnerku. Zároveň však uňho spúšťa aj teritoriálne správanie, preto by si páni, ktorí by radi vstupovali na cudzie územie, mali takéto správanie dobre rozmyslieť.

Ak by mali pritom natrafiť na muža v akútnej fáze zaľúbenosti, s vysokou hladinou vazopresínu, mohli by dopadnúť veľmi zle. A čo je úplne najzaujímavejšie, oxytocín a vazopresín vyvolávajú úplne identické monogamné správanie aj u hrabošov prérijných, ktoré, mimochodom, vďaka svojej identickej biochémii mozgu, slúžia ako ideálny živočíšny model na výskum lásky u ľudí."

Dnes lásku neutajíte

Všetky tieto neurochemické prejavy sa nevyhnutne musia prejaviť aj na fungovaní mozgu. Neurofyziologóvia urobili jeden veľmi jednoduchý, ale zaujímavý test. Mali dve skupiny pacientov, jedni boli zaľúbení, druhí nezaľúbení.

"Obom skupinám ukazovali rovnaké dve sady fotografií, pričom na jednej boli neznámi ľudia a na druhej buď príbuzní, alebo priamo milenci testovaných subjektov. Testovaných ľudí strčili do magnetickej rezonancie, ukázali im fotky, a zároveň skenovali ich mozgy. Zistili veľmi zaujímavé veci," vraví Szolcsányi.

Zatiaľ čo u obidvoch skupín ukazovanie fotiek neznámych ľudí nevyvolali žiadne zmeny aktivity mozgu - skeny ich mozgu boli jednoducho rovnaké v obidvoch skupinách - tak u zaľúbených ľudí sa začali skeny ich mozgu enormne odlišovať od skupiny, ktorá bola kontrolná.

U zaľúbených ľudí iba pri pohľade na fotografiu milovaného došlo k extrémnemu zvýšeniu aktivity tých častí mozgu, ktoré patria do dopamínového odmeňovacieho systému.

"To znamená, že iba pohľad na fotku milenca alebo milenky spôsobili vylučovanie dopamínu v mozgu, čím ich mozog odmenil za príjemnú aktivitu, a znova posilnil túžbu stretnúť sa s milovaným partnerom."

Výsledky boli podľa Szolcsányiho také jednoznačné, že neurofyziológom po istom tréningu stačilo už len ukázať skeny testovaných subjektov, a oni bez ohľadu na to, aby vedeli, ktorý sken ku komu patrí, vedeli s vysokou pravdepodobnosťou identifikovať, ktorý človek je zaľúbený a ktorý nie. Chemik konštatuje: "Nedá sa nič robiť, dnes už lásku neutajíte."

Na záver má vedec už len  jednu poznámku: „Zatiaľ čo láska je primárne záležitosťou chémie, sex je najmä záležitosťou fyziky.“ Svoju prednášku o chémii lásky zvykne končiť slovami: "V oboch týchto disciplínach vám želám čo najviac úspechov."

 

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 418
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 044
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 280
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 741
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 606
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 533
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 458
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 858
  9. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 210
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 178

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Dankovi poškodilo bozkávanie výložiek, za premiéra ho už väčšina nechce

Kým v decembri bol podľa agentúry Focus Andrej Danko favoritom na budúceho premiéra, dnes jeho akceptácia u ľudí výrazne klesla.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

Neprehliadnite tiež

Filmová cesta Emmy Stone až k oscarovému La La Landu

Herečka získala prvú sošku Oscara. Takto sa menila v priebehu svojej filmovej kariéry.

Móda na Oscaroch 2017: Kto zvíťazil svojim štýlom?

Celebrity sa zišli na najprestížnejšom odovzdávaní filmových cien, niektoré by si zaslúžili zlatú sošku aj za štýl.

Zajačia paštéta

Domáca paštéta chutí úplne inak ako tá, ktorú bežne dostať v obchode. Ak sa vám nelení stráviť nejaký čas v kuchyni, dajte sa do prípravy.

Kohút na víne je francúzska klasika. Ukážeme vám ako na to.

Chceli by ste uvariť večeru hodnú skutočného gurmána? Pripravte si kohúta na víne. Miloš Mikuš pripravil recept s fotopostupom, s ktorým sa vám to určite podarí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop