Vedcom Univerzity Komenského v Bratislave sa podarilo objaviť nový proteín Dbl2, ktorý umožňuje opraviť poškodenú genetickú informáciu, teda DNA, a tiež umožňuje sexuálne rozmnožovanie.
„Vďaka tomuto objavu vedeckého tímu pod vedením docenta Juraja Gregáňa z Prírodovedeckej fakulty UK bude možné lepšie pochopiť, ako bunka opravuje poškodenú DNA, a tiež proces vzniku pohlavných buniek,“ uviedla Andrea Földváryová, vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave.
Pomoc pri liečbe rakoviny
DNA v našich bunkách je vystavená rôznym vonkajším aj vnútorným faktorom, ktoré ju môžu poškodzovať, ako sú fajčenie, strava, pobyt na slnku, chyby počas bunkového delenia.

„Odhaduje sa, že v jednej ľudskej bunke vznikne v priebehu dňa až niekoľko tisíc DNA poškodení. Ak nie sú včas opravené, môže v bunke dôjsť k rôznym genetickým zmenám, ktorých dôsledkom môže byť napríklad strata kontroly nad bunkovým delením a vznik rakoviny,“ vysvetľuje docent Gregáň.
V priebehu evolúcie sa preto v bunke vyvinuli rôzne nástroje na „opravu“ týchto DNA poškodení.
Hľadanie nových proteínov a popísanie fungovania mechanizmov DNA opravy je preto dôležité nielen pre pochopenie bunkovej biológie, ale môže napríklad pomôcť nájsť nové terapeutické ciele v liečbe rakoviny.
Oprava DNA
Tím docenta Gregáňa nedávno publikoval vo vedeckom časopise PLoS Genetics článok, v ktorom popisuje funkciu nového proteínu Dbl2 v DNA oprave.
Doktorandka PriF UK Lucia Molnárová spolu s doktorkou Silviou Polákovou z Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV zistili, že Dbl2 zohráva významnú úlohu v homologickej rekombinácii, teda v zmene usporiadania, ktorá je jednou z dôležitých dráh DNA opravy.
„Homologická rekombinácia sa okrem toho, že zohráva úlohu v oprave DNA poškodení, podieľa aj na procese meiózy, ktorým vznikajú pohlavné bunky. Dbl2 proteín je dôležitý aj pre správne fungovanie meiózy,“ dopĺňa docent Gregáň.
Vedci Univerzity Komenského doposiaľ skúmali Dbl2 proteín v kvasinkách, zistili však, že proteíny podobné Dbl2 sú aj v iných organizmoch vrátane človeka. V ďalších experimentoch sa preto chcú zamerať aj na skúmanie funkcie týchto proteínov v bunkách cicavcov.