Tipy na tvorivosť od slávnych spisovateľov

Čo sa skrýva za úspechom slávnych spisovateľov? Talent, genialita, šťastie alebo nadľudská trpezlivosť a usilovnosť? Niektorí z nich otvorene hovoria o tom, čo im pomohlo dostať sa na vrchol. Dokonca robia na túto tému prednášky, workshopy, píšu blogy a knihy.

JK Rowlingová si všetko plánuje

Či už ide o jednotlivé charaktery, dejovú líniu alebo miesta, kde sa príbeh odohráva - JK Rowlingová nenecháva nič na náhodu. Všetko má dopredu detailne naplánované. Skôr, než sa pustila do písania Harryho Pottera mala plný zápisník rôznorodých rozprávkových postavičiek, podrobne premyslený systém, podľa ktorého fungovala legendárna čarodejnícka škola a jej jednotlivé fakulty.

Kým pospájala svoje nápady do súvislého deja, často ho prepisovala. Prvú kapitolu Harryho Pottera a kameňa mudrcov prepisovala pätnásťkrát, kým s ňou bola ako-tak spokojná.

Za tým všetkým bolo najprv more poznámok, ktoré si robila - aj stále robí vždy, keď dostane zaujímavý nápad. Zakaždým, keď ju niečo z okolitého sveta inšpiruje, tak si to poctivo zapíše. Pre istotu. Lebo nikdy nevie, kedy sa jej to môže zísť.

Preto so sebou nosí vždy zápisník a pero. Všetko, čo opisuje vo svojich knihách, dobré i zlé postavy, rôzne predmety a emócie majú v skutočnosti pôvod v reálnom živote, aj keď ich fantázia spisovateľky zmenila na nepoznanie. Preto sú jej knihy také živé.

JK Rowlingová tvrdí, že sa pri ich tvorbe riadi heslom "to, čo píšeš je to, čím si" a dodáva, že práve preto by mal človek vždy písať s láskou a vášňou. Ak totiž píše len pre peniaze alebo z povinnosti, výsledkom bude vždy polovičaté dielo.

Haruki Murakami stavil na pravidelnosť

Spisovateľ Haruki Murakami je typický Japonec. Neskutočne disciplinovaný, s pevným pracovným režimom. Svoju metódu tvorby podrobne opisuje v knihe O čom hovorím, keď vravím o behaní, v ktorej tvrdí, že by nedokázal písať knihy bez každodenného behu.

Ráno skoro vstane, ide si zabehať, potom štyri hodiny píše, naobeduje sa a poludnie venuje iným aktivitám - relaxu, rodine a vzdelávaniu. Spať chodí krátko pred desiatou večer. To všetko robí s neuveriteľnou pravidelnosťou, ktorá ho aj v pokročilom veku drží v rezkom tempe.

Haruki Murakami (zdroj: Facebook)

"Mám jedinú výhodu, že som pracovitý, trpezlivý a že mám silu - tak to bolo kedysi a tak je to i dnes. Keby som bol kôň, tak skôr ťažný než dostihový," tvrdí v spomínanej knihe. Pravidelne písal ešte skôr než sa stal slávnym spisovateľom. Prvý rukopis Počúvaj, čo spieva vietor napísal ako prevádzkar jazzového klubu. Každý deň do polnoci pracoval v klube, po záverečnej písal a až potom, nad ránom išiel spať.

Pri písaní zásadne nikoho nekopíroval. To je podľa neho pre spisovateľa cesta do pekla. Plagiátorstvom sa dá síce učiť, ale text pritom nikdy nevyjde zo samotného autora, len z jeho túžby podobať sa na niekoho slávneho. Preto Murakami písal vždy len tak, ako to cítil, aj keď sa jeho texty zdali niektorým ľuďom zvláštne. Práve v tom však bolo ich čaro.

Elisabeth Gilbertová verí na pokoru

Kým sa spisovateľka Elisabeth Gilbertová preslávila bestsellerom Jedz, modli sa a miluj bola autorkou niekoľkých priemerne úspešných kníh, ktoré z nej rozhodne neurobili hviezdu. Po úspechu spomínaného bestselleru už nikdy nič podobné nezažila. Jej ďalšie knihy nedosiahli taký masový predaj. A predsa sa nevzdáva a píše ďalej.

V knihe Veľké kúzlo, ktorú napísala o kreativite píše: "Kreatívny život je čudnejší než akékoľvek iné sny. Zvyčajné pravidlá naň neplatia. V normálnom živote, ak ste dobrý a snažíte sa, uspejete. Vo svete kreativity to tak byť nemusí. Alebo možno uspejete vďaka nejakej náhode a potom už nikdy."

Elisabeth Gilbertová (zdroj: SITA)

Podľa Gilbertovej môže kreativita priniesť človeku šťastie len vtedy, keď sa dokáže s pokorou preniesť nad svoje ego. Lebo, či sa nám to páči alebo nie, o úspechu nerozhoduje len talent a disciplína, ale aj veci medzi nebom a zemou, ako sú osud a šťastie.

Práve z nich majú ľudia, ktorí chcú rozvíjať svoju kreativitu často strach. Preto im radí, aby boli odvážni a nebáli sa ísť s kožou na trh, aj keď nemajú istotu, že uspejú u iných. Tvrdí, že najdôležitejšie je byť poctivý sám k sebe. To znamená tvoriť predovšetkým tak, aby mal človek zo samotného procesu tvorby radosť.

Tá by mala byť dostatočnou odmenou pre tvorcu, aj v prípade, ak so svojím dielom neuspeje.