Cieľom zdravého opaľovania by mal byť najmä vitamín D

Pred tridsaťtisíc rokmi chránila našich predkov pred slnečnými lúčmi ochranná pokrývka tela tvorená chĺpkami. Priamou clonou pred slnkom je dnes na ľudskom tele len najvrchnejšia časť kože.

Tú vystavujeme neraz pôsobeniu slnečných lúčov vyslovene necitlivo. Slnko síce potrebujeme pre zdravie a krásu, treba si ho však vedieť užívať s mierou.

Slnečné lúče nám doslova na počkanie nielen zlepšia náladu, posilnia imunitu, zvýšia tvorbu vitamínu D a sérotonínu a priaznivo ovplyvnia stav kožných ochorení.

Nedostatok vitamínu D je v našej populácii pomerne rozšírený zdravotný problém. Slnenie, pri ktorom ho môžeme získať, má však určité pravidlá. Najdôležitejšie je poznať svoj fototyp.

Užitočný vitamín D

Pleť si prirodzene tvorí vitamín D3 ako obranu proti UV žiareniu. Až deväťdesiat percent európskej populácie trpí hypovitaminózou, teda nedostatkom vitamínu D3.

Preto je potrebné dodávať ho telu v minimálnom objeme 5 µg denne, čo je množstvo, ktoré zodpovedá odporúčanej dennej dávke. „Optimálnu dávku vitamínu D dosiahneme slnením a úpravou stravovacích návykov. Vhodné je v čo najväčšom množstve

konzumovať potravu s obsahom vitamínu D - morské ryby a vaječné žĺtka, avšak deväťdesiat percent tohto vitamínu získavame z opaľovania. V zimných mesiacoch koncentrácia vitamínu D v krvi klesá až o polovicu, takže ho treba dopĺňať suplementáciou.

V lete je veľmi dôležité dvadsaťminútové slnenie, aspoň dva až trikrát týždenne. Potrebnú dávku vitamínu D v jarnom a letnom období je možné získať aj každodenným krátkodobým, päť až desaťminútovým pôsobením slnečného žiarenia na niektoré častí tela - ramená, horné a dolné končatiny,“ vysvetľuje dermatologička a primárka kliniky TOMAR Adriana Tomeková.

Optimálnym vystavením pokožky slnečným lúčom zabraňujete spáleniu a po kúskoch dodávate telu vitamín D.

Správna ochrana

Zväčšovanie ozónovej diery spôsobuje prenikanie väčšej dávky slnečného žiarenia aj škodlivej ultrafialovej zložky UV. Málokedy si uvedomujeme, že už pri miernom začervenaní kože vznikajú poškodenia buniek a poškodenie ich genetických informácií.

Pri predĺžení opaľovania o trojnásobok až päťnásobok času, ktorý je potrebný na vznik začervenania, si spôsobíme úplné zničenie bunky, tvorbu pľuzgierov a chronické poškodenia.

„Slnečné žiarenie má dva druhy UV žiarenia, a to UVA a UVB. Za prípadné spálenie pokožky môžu najmä UVB lúče, ktoré sú najsilnejšie okolo obeda. 

Za opálenie sú zodpovedné UVA lúče, ktoré stimulujú farbivo v pokožke – melanín, vďaka ktorému sa opálite. UVB lúče zase stimulujú tvorbu vitamínu D v pokožke.

Čím je však ochranný faktor (SPF) opaľovacieho krému vyšší, tým viac blokuje UVB lúče. Preto je vhodné slniť sa pravidelne, ale radšej kratší čas, aby ste predišli spáleniu aj riziku rakoviny kože a zároveň nemuseli celoročne používať najvyšší ochranný faktor. Pri dodržiavaní týchto zásad ho stačí použiť iba vtedy, ak je to vyslovene potrebné,“ odporúča dermatologička.

Bez ochranného prípravku je dlhodobý pobyt na priamom slnečnom svetle rizikom. Prípravky určené na opaľovanie zabraňujú prieniku svetla na pokožku.

Na slnečnom pôsobení je zákerný najmä fakt, že chorobné prejavy ako napríklad rakovinové nálezy vznikajú až po šesťdesiatich až stodvadsiatich tisícoch hodinách strávených na slnku.

Čím je pokožka svetlejšia, tým viac sa tento čas skracuje. Špeciálnu pozornosť pri ochrane pred slnkom treba venovať pokožka, ktorá má sklony k takzvanej solárnej alergii.

Ak viete, že trpíte alergiou na slnko, poraďte sa pred dovolenkou s lekárom o užívaní antihistaminík.

Pred drobnými vyrážkami a nepríjemným svrbením vás ochránia spolu s krémami s najvyšším ochranným faktorom 50+. Ten je ideálny aj v prípade, ak máte sklon k pigmentovým škvrnám.

Ako si vyberať opaľovací krém? 

Okrem stupňa ochrany pred UV žiarením by sme sa mali pri kúpe opaľovacieho krému rozhodovať aj na základe jeho zloženia.

Krém treba vyberať starostlivo najmä pre deti, tehotné ženy, ľudí s kožnými, obličkovými, neurologickými a pečeňovými ochoreniami.

Aspoň orientačne je dobré poznať účinky látok, ktoré sa dnes považujú za rizikové. Dôležité je tiež rozlišovať, či opaľovací krém obsahuje chemické filtre, ktoré žiarenie absorbujú, alebo fyzikálne filtre, ktoré blokujú prienik slnečného žiarenia do pokožky.

„Malé deti a alergici by rozhodne mali uprednostniť prípravky na báze fyzikálnych filtrov. Veľmi vhodná ochrana proti UVA a UVB žiareniu sú napríklad látky ako oxid zinočnatý a oxid titaničitý.

Tieto dve látky sú lepšie tolerované ľuďmi s citlivou pokožkou a zvyčajne ich nájdete aj v krémoch určených pre deti. Ďalej je vhodné, ak krém obsahuje glycerín a arganový, alebo jojobový olej, ktoré pokožku zvlhčujú a zlepšujú jej celkový.

Vhodný je aj aloe vera gél, ktorý ochraňuje pleť pred spálením. Ani kvalitný opaľovací krém však nemusí byť vhodný pre veľmi malé dieťa. Pokiaľ máte dieťa mladšie ako šesť mesiacov, radšej ho nechajte v tieni.

Opaľovací krém by nemal obsahovať parabény a parfémy, pretože so slnkom môžu okamžite reagovať a vyvolať alergickú reakciu,“ hovorí Adriana Tomeková.