Pohľad na obrovské plochy plné kvetov v záhradách Weleda neďaleko mesta Schwäbisch Gmünd vás ohromí - na dvadsiatich troch hektároch tu pestujú viac ako dvesto druhov rastlín, z ktorých približne stošesťdesiat ešte začerstva spracúvajú na mieste do tinktúr na báze oleja, vody i alkoholu na použitie v liečivách a prírodnej kozmetike.
Na úrodnej pôde Švábskej Alby kvitnú od marca do októbra. Zber sa však začína už v zimných mesiacoch, keď príroda ťahá všetku svoju silu pod zem, a tá sa potom nahromadí napríklad v koreňoch angeliky alebo lastovičníka.
Záhrady patria spoločnosti Weleda, ktorá tento rok slávi svoje deväťdesiate piate výročie a sú bežne prístupné verejnosti. Môžete si ich pozrieť s odborným výkladom každý týždeň od utorka do soboty.
V miestnom zážitkovom centre sa organizujú rôzne semináre a workshopy venované kráse a relaxu, dni otvorených dverí spojené s prednáškami, masážami, meditáciami, nákupom prírodnej kozmetiky alebo špeciálnym programom pre deti.
Podrobnosti aj s automapou, pomocou ktorej sa tam ľahko dostanete, nájdete na Weleda.de. Okrem záhrad v Nemecku má spoločnosť ďalšie biodynamické záhrady vo Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, v Holandsku, Argentíne, Brazílii a na Novom Zélande.
Súlad človeka s prírodou
Začiatkom dvadsiateho storočia spozorovali poľnohospodári v Nemecku zníženie kvality, chuťových vlastností a obranyschopnosti svojich plodín a zhoršenie zdravia svojich zvierat.
Obrátili sa na Rudolfa Steinera, známeho filozofa, antropozofa a prírodovedca, ktorý stál pri zrode waldorfského vzdelávania, celostnej medicíny, princípov prírodnej starostlivosti o telo a v neposlednom rade biodynamického poľnohospodárstva v Nemecku.
A práve on sa stal zakladateľom dnes už dobre známej kozmetickej značky. Jej počiatky siahajú do roku 1921, keď vo Švajčiarsku vzniklo zariadenie pre výskum a štúdium antropozofickej medicíny.
Ide o liečbu prírodnými prostriedkami, ktoré aktivujú v organizme jeho samoliečiace mechanizmy. Tento princíp využívajú výrobky Weledy – podporujú telu vlastné mechanizmy samoliečby. Steiner chápal poľnohospodársku farmu ako ucelený sebestačný organizmus.
Tvrdil, že pôda musí byť „živá“, ak ju chceme udržať v rovnováhe a zachovať jej schopnosť plodiť zdravé rastliny.
Kompostovanie, hnojenie a ochranu pred škodcami treba vykonávať z miestnych zdrojov farmy. Pri sadení, pestovaní a zbere rastlín treba brať do úvahy prírodné rytmy slnka, mesiaca a planét.
Po záhradách sa môžete prechádzať. (zdroj: Weleda)Vďaka týmto zásadám biodynamického poľnohospodárstva mali jeho produkty vysokú kvalitu a mohli byť využité ako zdroje biopotravín a suroviny na certifikovanú prírodnú kozmetiku. Tento spôsob prirodzeného pestovania poskytuje výrobcom kozmetiky najkvalitnejšie rastliny, plné účinných látok.
Plodiny na poliach sa každoročne systematicky striedajú, aby sa pôda nevyčerpala, a venuje sa jej obrovská pozornosť aj v mesiacoch, keď odpočíva. Rastliny sa zbierajú v plnom kvete vo svojej najvitálnejšej fáze, a to ručne.
Jemnosť a intuícia
Záhrady pri nemeckom meste Schwäbisch Gmünd sa nevyznačujú len rozmanitosťou druhov, ale aj veľmi špecifickým prístupom záhradníkov.
Snažia sa zosúladiť zber a starostlivosť o rastliny s lunárnymi fázami, pôda je dynamizovaná pomocou kravského trusu uloženého po celú zimu na poli. Táto sušená výživná látka sa vmieša do vody a vyleje do poľa, ktoré sa pripravuje na pestovanie.
Záhradníci využívajú skúsenosti zo spolužitia človeka s prírodou, ale tiež vlastnú intuíciu, ktorá je veľmi dôležitá napríklad v prípade žatvy. Zberači sú natoľko skúsení, že správnu čerstvosť a kvalitu nechtíka lekárskeho spoznajú pri júlovom zbere už voľným okom.
Využívajú aj pomoc zvierat - ovce spásajú trávu okolo jesenných krókusov, nie je teda potrebné ju kosiť, kačice jedia slimáky, včely opeľujú rastliny.
„Na svete sa pre lekárske účely využíva okolo tridsaťšesť tisíc druhov rastlín, Weleda ich po medicínskej stránke využíva na spracovanie viac než dvesto. Niektoré si sami pestujeme, iné odoberáme od preverených dodávateľov, vždy však poznáme presný pôvod jednotlivých ingrediencií,“ vraví Michael Straub, riaditeľ záhrad.
Vysvetľuje tiež, ako funguje biodynamický prístup k poľnohospodárstvu: „V prvom rade rastliny potrebujú vitálnu pôdu. Revitalizujeme a dynamizujeme pôdu pomocou kompostu, dbáme na jej zloženie, na obsah minerálov, humusu, kyslosti či mikroorganizmov.“ Na každú rastlinu sa pozerajú ako na živý organizmus, nielen ako na súbor častí.
„Ako k živému organizmu pristupujeme aj k pôde, na ktorej rastliny pestujeme.“
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
