Narodila sa v roku 1910 do rodiny železničného inšpektora. Jej matka bola ženou v domácnosti. Adina mala troch bratov. Jej otec veľmi dlho túžil po dcére a keď sa konečne narodila, spravil z nej svoju princeznú.
Práve on jej vymyslel meno Adina. Krstená však bola ako Jarmila Anna Františka Marie Mandlová. V rodine mala vždy výnimočné postavenie. Bratia jej museli vykať, zatiaľ čo ona im odpovedala tykaním.
Nikto od nej nevyžadoval, aby robila domáce práce. Jej jedinou starosťou bolo učiť sa hrať na klavíri. Žiaľ, jej milovaný otec zomrel, keď mala osem rokov. Jeho smrťou sa pre Adinu veľa zmenilo.
S matkou si nikdy príliš nerozumela, začala sa potulovať a zanedbávať školu. Ešte viac sa situácia zhoršila, keď si mama našla nového partnera. Adina ho nemohla vystáť.
K maturite sa nikdy nedostala. Kým v sedemnástich rokoch odišla z rodnej Mladej Boleslavi s dôstojníkom Československej armády, vystriedala niekoľko škôl.
Nikdy nebola výbornou žiačkou. „Mala len jedenásť, keď v jednom z posudkov o nej vyučujúci napísali, že je nesmierne bystrá, no jej výchova bola zanedbaná. Odmieta akúkoľvek kritiku a autority,“ hovorí v dokumente Českej televízie publicista Stanislav Motl.
Matka s otčimom sa istý čas snažili zachrániť jej budúcnosť a prihlásiť ju na školu v Paríži, no opäť do nedopadlo slávne. Namiesto učenia ju viac zaujímal kaviarenský život.
(zdroj: Profimedia)V Paríži sa znovu zamilovala, otehotnela a potratila. Profesori ju pristihli počas školskej slávnosti vo viac ako vášnivom objatí s milencom a okamžite ju vylúčili.
Vrátila sa domov, istý čas sa živila ako manekýnka a snívala o kariére herečky. Vďaka známostiam s rôznymi mužmi sa dostala k režisérovi Jozefovi Medeottimu-Boháčovi, ktorý nakrúcal komédiu Děvčátko, neříkej ne!
Svojím šarmom ho presvedčila, aby ju obsadil. Jej debut sa však skončil fiaskom. „Slečinka, z vás nikdy herečka nebude!“ povedal jej napokon režisér. Adina na to reagovala spôsobom jej vlastným. Vyhlásila, že kým on natočí ďalší film, z nej bude hviezda.
Muži, sláva a okupácia
A tak sa aj stalo. O štyri roky, keď Medeotti-Boháč natočil ďalší film, Adina Mandlová ich už mala na konte tridsať.
Hlavnú úlohu v jej raketovej kariére zohral herec a režisér Hugo Haas, ktorému nesmierne imponovala Adinina povaha drzého dievčaťa s vlastnými názormi.
Začal sa jej systematicky venovať a obsadil ju do hlavnej úlohy vo filme Život je pes. Z učiteľa a žiačky sa veľmi rýchlo stali partneri.
Od filmu k filmu sa zlepšovala, chýr o jej talente si vypočuli aj ďalší režiséri. Napokon spolupracovala aj s Karlom Lamačom, Vladimírom Slavínskym, Otakarom Vávrom, Vlastom Burianom či Oldřichom Novým.
Čím ďalej tým viac priťahovala vplyvných mužov. V roku 1939 sa zamilovala do bohatého majiteľa stavebnej firmy Freda Scheinera Svítila.
Jej nový milenec mal však židovský pôvod a počas nemeckej okupácie sa necítil v Čechách bezpečne. A tak hľadal konexie medzi vplyvnými Nemcami.
„Ľudia nás vídali v ich spoločnosti. Tak sa začali rodiť fámy,“ spomínala Mandlová na tieto ťažké časy. Pre bezpečnosť svojho milenca sa dokonca vyspala s prednostom Hitlerovej kancelárie. To malo Svítilovi zabezpečiť pokojný život, ktorý jej prednosta prisľúbil ako protislužbu.
Svítil však jej snahu neocenil. Pomer s nacistickým úradníkom jej vyčítal, ohováral ju a vyhrážal sa jej. Jeho správanie ju dohnalo až k pokusu o samovraždu.
Ako tridsaťjednaročná sa vydala za maliara Zdeňka Tůmu. Po polroku manželstva sa zabil. Nezvládol sa pozerať na divoký životný štýl manželky, ktorá striedala milencov ako na bežiacom páse.
Adina tvrdila, že ich vzťah sa pokazil, keď sa márne pokúšali o dieťa. Ďalší vážnejší vzťah mala so ženatým hercom Vladimírom Šmeralom, s ktorým napokon otehotnela.
Keď ho Nemci odvliekli do koncentračného tábora, pretože bol ženatý so Židovkou a odmietol sa rozviesť, niesla to ťažko. A keď jej napísal, že s manželkou plánuje ostať naveky, psychicky sa zrútila. Ich spoločné dieťa sa narodilo mŕtve.
(zdroj: Česká televízia)Mandlová a Baarová
V spoločnosti získala povesť nymfomanky. Pokračovala vo svojich výstrelkoch, vyhľadávala podniky, užívala si mužmi.
Istý čas koloval po Prahe vtip: „Baarová má oči mandlové, Mandlová má oči barové.“ Adinu Mandlovú a Lídu Baarovú považovali vo filmovom priemysle v Čechách za najväčšie konkurentky.
Spájal ich bujarý život, krása a neskôr aj priateľstvo. V Baarovej našla Mandlová na dlhé roky bútľavú vŕbu. Písavala jej listy, keď emigrovala z Československa. Inú možnosť nemala.
Doma ju obviňovali z kolaborácie s Nemcami, dokonca na istý čas skončila vo väzení. Keďže jej nič nedokázali, prepustili ju, no už sa nedokázala nikde zamestnať.
Usadila sa v Anglicku, kde našla ďalšieho manžela. Joe Knight, pôvodným menom Josef Kočvárek, slúžil počas vojny ako pilot v britskej RAF.
Ani tento vzťah však dlho nevydržal, onedlho prišiel rozvod. Opäť neostala dlho sama, jej ďalším vyvoleným sa stal bohatý londýnsky obchodník Geoffrey.
Toto manželstvo, sprevádzané neverami a hádkami, sa skončilo po dvoch rokoch. Posledný raz povedala Adina Mandlová novomanželské „áno“ roku 1954 módnemu návrhárovi Benovi Pearsonovi.
Po jeho boku vraj našla konečne pokoj a pohodu a vôbec jej neprekážalo, že je homosexuál. Prežili spolu v zahraničí tridsaťsedem rokov.
Do Československa sa vrátila po Benovej smrti. Kolegovia a niekdajší kamaráti sa jej vtedy otočili chrbtom.
Posledné mesiace pred smrťou strávila na zámku v Dobříši. Starala sa o ňu zámocká recepčná, ktorá si dodnes spomína na to, aká bola Adina Mandlová: „Rada sledovala tenis, každé ráno sa namaľovala a upravila.“
Občas vraj bola doslova neznesiteľná. „Chcela ísť na toaletu, tak som jej musela zahriať dosku. Studenú neznášala a potom mi povedala, že sa jej nechce,“ spomínala na ňu opatrovníčka v rozhovore pre portál idnes.cz.
Adina Mandlová posledný raz vydýchla v januári 1991. Jej želaním bolo, aby jej popol rozptýlili. O svojom pohrebe mala jasnú predstavu. Priala si biely rubáš a červenú ružu na prsiach. Nechcela skončiť v hrobe, a tak žiadny nemá.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
