Čo nám chcú povedať sny

„Kôň, o ktorom sa vám sníva, je váš otec. Kuchynský sporák, o ktorom sa vám sníva, je vaša matka. Kopy kravského lajna, o ktorých sa vám sníva, predstavujú v skutočnosti vášho psychoanalytika,“ robí si žarty z posadnutosti Američanov psychoanalýzou v 70. rokoch spisovateľka Erica Jongová vo svojom románe Strach z lietania.

Naráža na to, ako absurdne dokážu psychoanalytici vykladať naše sny.

Sen sú dvierka v duši

Sníva sa nám všetkým, akurát si niektorí z nás sny vôbec nepamätajú. Iní si ich vybavujú iba sporadicky a útržkovite, ďalší zase rozprávajú o snoch veľmi živo a podrobne, známym alebo kolegom v práci, no nevedia, čo si s nimi počať.

Prečo sa nám vlastne niečo snívalo? Predpovedá nám sen to, čo sa stane? Sny nám niečo zašifrovane naznačujú? Alebo iba v akejsi skomolenej podobe bez logiky opakujú to, čo sme cez deň zažili a vytvoria z toho nezmyselný guláš?

Niekedy v sne lietame, sme niekým iným, máme iné pohlavie alebo spáchame strašný skutok, aký by sme pri vedomí nikdy nespáchali. Navštevujeme staré miesta, byty alebo domy, v ktorých sme kedysi bývali.

Prečo sa nám snívajú nezmysly? Ako je možné, že cez deň zažijeme situáciu, pri ktorej si zrazu uvedomíme: Toto sa mi dnes v noci snívalo! A od čoho závisí, či sa nám sníval pekný alebo zlý sen?

Odpovede na tieto otázky sa pokúša nájsť psychológia, presnejšie psychológovia, a tí sa v odpovediach na ne nie vždy zhodujú.

„Sen, to sú dvierka skryté v tom najvnútornejšom a najintímnejšom priestore našej duše,“ povedal o snoch Carl Gustav Jung, jeden zo zakladateľov analytickej psychológie, ktorý im prikladal veľký význam.

Tvrdil, že ak sa nám sny javia nezmyselné, je to len preto, že ich zmysel my nevidíme. „Zjavne nám chýba dôvtip, aby sme správne čítali záhadné posolstvo nočnej strany našej bytosti,“ tvrdil Jung.

(zdroj: Fotolia)

K snom existujú dva prístupy. „Prvý ich považuje za smetisko, za zážitkový či emocionálny odpad,“ vraví psychológ Dušan Fabián. „V tom lepšom prípade sa pripisuje snom zážitkové dopracovanie toho, čo človek prežil v bdelom stave. Sen je podľa tohto prístupu fantazijné smetisko nezmyslov, doznievajúcich zážitkov a prežitých udalostí.

Druhý prístup uznáva abreaktívnu i doznievajúcu funkciu sna, považuje sen za dôležitú súčasť ľudského bytia, ktorou sa hodno zaoberať, aby človek lepšie rozumel sebe a svetu, v ktorom žije. Aby dôkladnejšie chápal tú podivuhodnú súčasť seba samého, ktorú nazývame nevedomie.

Niektoré prístupy považujú prácu s vlastným snom za kráľovskú či bohatiersku cestu do vlastného nevedomia, a teda aj lepšieho pochopenia nevedomia vôbec.“

Stojí teda za to, aby sme sa snami zaoberali a zisťovali, čo nám chce povedať naše nevedomie. Väčšinou sami cítime, ktorý sen je pre nás významný a hodný našej pozornosti - ani na druhý deň nám dlho nejde z hlavy.

Často z neho máme veľmi intenzívny pocit, či už zlý alebo veľmi príjemný. No môže sa stať, že aj takýto významný sen, sen s posolstvom, na druhý deň skrátka zabudneme. Preto psychológovia odporúčajú, aby sme si sen, ktorý sa nám javí dôležitý, ihneď ráno zapísali, nakreslili či inak ho graficky zaznamenali.

Potom sa k nemu môžeme vrátiť a rozobrať ho.

Bionfražiarič, ktorý mnohé osvetlí

O sne môžete rozmýšľať, ale bez psychoterapeuta sa pri jeho výklade často nepohnete. Samozrejme, cenu má len to, na čo prídete sami, žiaden psychológ vám presne nevysvetlí, čo vám chcel sen povedať. Len vás navedie otázkami k tomu, že posolstvo sna napokon sami odhalíte.

Ak prídete na to, čo vám chcel sen povedať, odrazu vám svitne. „Nie náhodou slovenčina používa na označenie plného pochopenia predtým neuvedomovanej súvislosti slová zrkadliace dennonočný cyklus. Hovorí sa: Svitlo mu. Rozbrieždilo sa jej,“ vraví Dušan Fabián.

Teda: Zobudili ste, skončila sa tma, prestali ste snívať a svitlo vám, máte v niečom jasno.

Psychológ Dušan Fabián nazýva sen kreatívnym bioinfražiaričom. (zdroj: Iris Kopcsayová)

Podľa Fabiána je sen vždy nositeľom nejakého zážitku, niečoho veľmi dôležitého, na čo by mal človek prísť. On sám dospel k takejto definícii: Sen je kreatívny bionfražiarič. Osvetľuje pred nami to, čo je ukryté v tme, v našom nevedomí.

Ale pozor, sny sú aj smetisko. „Je to emocionálny odpad, človek skrátka dosnívava bežné mikrotraumy,“ vraví Fabián. Čiže nie všetkým, čo sa nám prisnilo, sa musíme prehrabávať a hľadať v tom stoj čo stoj zmysel. No ak sa vám nejaký sen pravidelne opakuje, možno mesiace alebo roky, určite by ste mu mali venovať pozornosť.

Môžete vďaka nemu vyriešiť problém, ktorý si ani neuvedomujete. Význam sna dokumentuje podľa Fabiána nasledujúce úslovie: „To by mi ani vo sne nenapadlo.“ Čiže v sne nám zíde na um viac, ako pri bdelom vedomí.

Neexistuje jediná interpretácia

Rôzne psychologické školy aj rôzni psychológovia môžu ten istý sen analyzovať úplne inak, inak vysvetľovať či pomenovať symboly, ktoré sa v ňom objavia. Zjednodušene povedané, ak  by ste žili na začiatku minulého storočia, záležalo by od toho, či by ste sa ako pacientka dostali ku Carlovi Gustavovi Jungovi alebo k Sigmundovi Freudovi.

Každý z nich kládol dôraz na niečo iné. Jung delil sny na archetypálne, teda také, ktoré odrážali skúsenosť celého ľudstva, kolektívne nevedomie a objavovali sa v nich stáročia existujúce symboly - napríklad kríž, kruh, horiace koleso – a na individuálne, teda také, ktoré odzrkadľujú iba našu vlastnú, subjektívnu skutočnosť, viažucu sa k nášmu životu.

Podľa Junga, ak sa nám snívalo o človeku s tmavou pleťou, inej rasy, znamenalo to tieň v nás. Tieňom nazýval odvrátenú stranu našej osobnosti. Takéto sny znamenajú, že sme nahliadli veľmi hlboko do svojho podvedomia. Freud zase videl v každom komíne či veži, ktoré sa človeku prisnili, falus a takmer všetko interpretoval ako sexuálne traumy či frustrácie z detstva.

Väčšine symbolov priraďoval sexuálny charakter, sen podľa neho predstavoval vyplnenie pudového priania. Dnes sú jeho teórie prekonané. Spôsob, ako interpretovať sny, sa stále mení, treba k nemu pristupovať kriticky a s nadhľadom.

V sne som mal náušnice

Dušan Fabián pracuje so snami svojich klientov a rozoberá aj svoje vlastné sny. „Najlepšia metóda, ktorú som doteraz spoznal a skúšal, je psychodramatizácia sna. Človek si sen znova prehrá. Môže to urobiť aj vo svojej fantázii. Ja to robím tak, že klient v zmenenom stave vedomia znova navštívi sen a túla sa po ňom,“ vysvetľuje.

Na ilustráciu, ako to môže fungovať, opisuje príklad s vlastným snom:

„Vrátil som sa z výcviku v skupinovej terapii, kde som viedol jednu skupinu. Po návrate sa mi sníval takýto sen: Navštívil som známeho kolegu, psychiatra, ktorý mal v byte v predsieni veľké zrkadlo. O niečom sme sa rozprávali a mňa začala svrbieť tvár. Pozrel som sa do zrkadla a hoci nosím fúzy a briadku, v zrkadle som bol bez nich.

Ohmatal som si pre istotu tvár a ochlpenie skutočne chýbalo. Nasledoval potom deň plný povinností a nebolo času sa snom zaoberať. Hoci nebol príjemný, pripadal mi skôr humorný a nechal som to tak.“

Nasledujúcu noc sa mu opäť sníval sen, v ktorom znova navštívil toho istého kolegu: „A akože inak, pozrel som sa do zrkadla. Tentoraz ma svrbeli uši a v zrkadle som mal na nich náušnice. Ráno som už vedel, že ide o niečo dôležité, čo som po posolstve prvého sna neobjavil. Až vystupňovaný zopakovaný druhý sen ma prinútil zaoberať sa jeho obsahom.

Kúpil som si také isté klipsové náušnice, aké som mal v sne. Navštívil som aj kolegu,  o ktorom sa mi snívalo. Práca so snom ma nakoniec priviedla k pochopeniu, že v spomínanej terapeutickej komunite som sa ocitol vo vzťahu k jednému kolegovi v ženskej pozícii. V sne išlo len o presun z jedného kolegu na druhého.

Zrazu som vedel som, že musím niečo spraviť, aby som bol v kolegiálnom vzťahu mužom.“

Bolo to trápne, ale nevyhnutné

So svojimi snami sa podelil aj Sigmund Freud vo svojom diele Výklad snov, hoci mu to nebolo veľmi príjemné. „S podelením sa o moje vlastné sny bolo nerozlučne späté, že som cudzím ľuďom dal nahliadnuť do intimít svojho psychického života viac, ako mi bolo milé a ako býva úlohou autora, ktorý nie je básnik, ale prírodovedec.

Bolo to trápne, ale nevyhnutné,“ píše v úvode. „Podrobil som sa teda okolnostiam, aby som sa nemusel celkom zrieknuť dôkazov o svojich psychologických výsledkoch.“ Priznáva však, že neodolal pokušeniu a zmiernil príliš veľké indiskrétnosti, takže niektoré časti snov vypustil alebo nahradil inými faktami.

No dodal: „Pokiaľ sa tak stalo, rozhodne to uškodilo cene použitých príkladov.“ Čítanie o výklade snov však môže byť pre nás rozhodne veľkou inšpiráciou. A stojí za to urobiť si výlet do vlastného nevedomia.