Prečo si Hillary Clintonová robí z ľudí nepriateľov

Ak by Hillary Clintonová vyhrala voľby, prvý raz by si na prezidentskú stoličku v Bielom dome zasadla žena. Je na to Amerika pripravená? A má na to Hillary predpoklady? Aké sú jej prednosti a slabé miesta?

Americká spisovateľka Erica Jongová sa vo svojej eseji s názvom Tvrdohlavá dáma: Premenlivé šťastie Hillary Rodhamovej-Clintonovej pozrela na jej silné stránky aj slabiny.

Text vyšiel v roku 1999 v Jongovej zbierke esejí s názvom What do women want? a pred štrnástimi rokmi aj v slovenskom preklade. S odstupom času je celkom zaujímavé pripomenúť si spisovateľský pohľad Ericy Jongovej. Hoci je, alebo aspoň bola, veľkou Hillarinou obdivovateľkou, nezatvára oči ani pred jej nedostatkami.

Vietor v Bielom dome

„Keď Hillary Rodhanová-Clintonová prvý raz vystúpila na scénu, to, čo priniesla, nebol iba závan čerstvého vzduchu, ale riadny vietor. Konečne prišla žena, ktorá sa ponášala na hociktorú Američanku: zamestnaná pracujúca matka neskrývajúca svoje názory a zjavne neporaziteľná,“ píše Jongová.

„Na rozdiel od Nancy Reaganovej, ktorá potajomky menila program v Bielom dome podľa pokynov svojho astrológa, či Jacqueline Kennedyovej, ktorá nežne hrkútala, že manžel a deti sú pre ňu vždy na prvom mieste, alebo Barbary Bushovej, ktorá tvrdila, že sa nikdy nepokúsila ovplyvniť Georgea svojimi (správnymi) názormi na interrupciu, Hillary Clintonová je žena deväťdesiatych rokov, ktorá sa nebojí ukázať svoju silu. Jej vystupovanie hovorí jasnou rečou: časy sa zmenili, dnes si aj ženy musia kryť chrbát.

Skončila sa éra ochraňovania žien, každá žena bojuje sama za seba.“

So svojim manželom a exprezidentom Billom Clintonom ostala aj po mnohých jeho aférach. (zdroj: SITA)

Erice Jongovej sa páčil tento postoj, ktorým prvá dáma dávala najavo, že kašle na mienku druhých a spočiatku ju prekvapovalo, že bola v menšine. Páčilo sa jej, keď Hillary priznala, že šaty ju nezaujímajú a hrdo predvádzala svoj vidiecky vkus pri zariaďovaní domu.

„Konečne niekto hovorí o tom, koľko času zaberá pestovanie ženskosti podľa Marthy Stewartovej z päťdesiatych rokov. Konečne máme prvú dámu, ktorá sa nespráva ako otrokyňa, nepodlizuje sa módnym časopisom či potravinárskemu priemyslu a odmieta úlohu obchodnej zástupkyne,“ písala. No prekvapila ju nepripravenosť Ameriky, s ktorou Hillary Clintonovú prijala.

V primárkach vo Washingtone zvíťazila

V roku 2008 súperila o prezidentský úrad so svojím straníckym kolegom, súčasným prezidentom Barackom Obamom, ktorý nedávno oficiálne podporil jej prezidentskú kandidatúru za demokratov. Videozáznam s príslušným Obamovým vyhlásením zverejnili na Clintonovej stránke hillaryclinton.com.

„Nemyslím si, že by bol niekedy niekto tak kvalifikovaný, aby zastával tento úrad,“ vyhlásil Obama na adresu svojej straníckej kolegyne, ktorá počas jeho prvého mandátu šéfovala americkej diplomacii. Mimochodom, video sa na internete objavilo krátko po tom, ako sa Obama stretol s Clintonovej súperom v boji o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany Berniem Sandersom.

Toho Hillary porazila v prezidentských primárkach Demokratickej strany v americkej metropole Washington, ktoré sa konali v polovici júna - získala takmer 79 percent hlasov, Sanders len necelých 21 percent. Išlo o posledné primárky Demokratickej strany pred celoštátnym nominačným zjazdom, ktorý sa bude konať 25.–28. júla vo Filadelfii. 

Hillary počas kampane v štáte Ohio - je si dobre vedomá potreby práce so sociálnymi sieťami. (zdroj: SITA)

Sanders najprv Obamu oboznámil o svojom zámere pokračovať v politickej kampani aj napriek úspechu jeho súperky Hillary Clintonovovej, ktorá získala dostatok delegátov potrebných na to, aby si zaistila prezidentskú nomináciu, no po porážke vo washingtonských primárkach sa pred svojimi prívržencami vyjadril, že bude spolupracovať s Hillary Clintonovou pri transformácii demokratickej strany, aby sa uistili, že republikán Donald Trump americké prezidentské voľby nevyhrá. Urobí pre to vraj všetko.

Trump si potrebný počet delegátov nominačného zjazdu Republikánskej strany zabezpečil už 26. mája. Na rozdiel od rozvážnej a inteligentnej Hillary Trump nielen poburuje xenofóbnymi vyhláseniami, ale občas aj pobaví svojimi faux-pas, ako keď Belgicko nazval mestom. Ľudia mu na Twitteri odkázali, aby si dal tú námahu a rozpoznal Belgicko ako krajinu a národ a Brusel ako jej hlavné mesto.

Ani Hillary si nenechala ujsť svoju príležitosť a na Twitteri uviedla krátky odkaz: Belgicko: Obľúbené mesto Donalda Trumpa.

Sanders napokon v interview pre televíziu MSNBC uviedol, že bude v novembrových voľbách na prezidenta USA hlasovať za Hillary Clintonovú. Hoci sa zápasu o prezidentské kreslo nevzdáva ľahko, povedal už, že v aritmetike je dosť dobrý, čím realisticky zhodnotil doterajšie šance Hillary.

Dvojnásobná babička

Hillary sa počas svojej kampane stala už druhý raz starou mamou. Jej dcéra Chelsea (36) priviedla v júni na svet chlapčeka. Od roku 2010 je vydatá za investičného bankára Marca Mezvinského, s ktorým žijú v New Yorku. Ich prvá dcéra Charlotte bude mať v septembri dva roky. Druhý potomok dostal meno Aidan.

„Marc a ja sme zaplavení vďačnosťou a láskou,“ napísala Chelsea na sociálnej sieti. Predtým s tehotenským bruškom opakovane vystupovala po boku svojej matky počas kampane. Hillary na sociálnej sieti reagovala aj v mene hrdého „dedka“, exprezidenta Billa Clintona: „Tvoj otec a ja nemôžeme byť šťastnejší. Veľmi sa tešíme na spoznanie nášho druhého vnúčaťa.“

Aidan Clinton Mezvinsky je tak druhým dieťaťom, ktoré sa tento rok narodilo dieťaťu amerického prezidentského kandidáta. V marci totiž Trumpova dcéra Ivanka porodila svoje tretie dieťa, syna, ktorému dali meno Theodore James.
Hillary sa môže tešiť nielen z vnúčaťa, ale aj z podpory prezidenta Obamu, ktorý sa  5. júla zapojil do jej predvolebnej kampane.

Hillary sa určite prezidentova podpora zíde, čelí napríklad škandálu v súvislosti s používaním súkromného e-mailu na odosielanie služobnej pošty v čase, keď pôsobila ako šéfka diplomacie USA. Aféra s používaním jej súkromného e-mailového konta na služobné účely, známa aj ako EmailGate, vypukla koncom roku 2014.

Ukázalo sa, že v časoch, keď pôsobila ako ministerka zahraničných vecí USA, používala na pracovnú komunikáciu súkromný e-mail, aj keď mala k dispozícii e-mail na zabezpečenom vládnom servere.

Najnovšie sa však kauza vyvíja pre Hillary priaznivo. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) neodporučil vzniesť voči nej obvinenia z trestného činu. Podľa riaditeľa FBI Jamesa Comeya neexistujú dôkazy, že by Clintonová alebo jej spolupracovníci úmyselne porušovali pravidlá upravujúce zaobchádzanie s utajovanými informáciami. Ich konanie označil iba za „mimoriadne ľahkomyseľné“.

Konečné rozhodnutie o tom, či Hillary obvinia, je však v kompetencii prokurátorov z ministerstva spravodlivosti USA. Comey vyjadril presvedčenie, že žiadny racionálne uvažujúci prokurátor by na základe zhromaždených dôkazov obvinenia nevzniesol.

Podľa ľudí okolo Hillary je tým celá záležitosť vyriešená, to si však nemyslí jej súper Donald Trump, ktorý, naopak, závery vyšetrovania FBI skritizoval ako nesprávne a pomýlené.

Ako senátorka v roku 2006 na návšteve newyorského Harlemu (zdroj: SITA)

Najproblematickejšia prvá dáma

Dnes je Hillary opäť prezidentskou kandidátkou, pohľad na ňu, ktorý ponúka Erica Jongová, pochádza ešte z obdobia, keď bola prvou dámou, teda manželkou vtedajšieho prezidenta Billa Clintona, známeho sexuálnym škandálom so stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou, v ktorom ho manželka tak veľkoryso podržala.

Prvá vlna nenávisti voči Hillary odhalila podľa Jongovej najhoršie stránky americkej tajnej vojny proti ženám. „Senátor D´Amato nemal v úmysle iba ochudobniť a oslabiť ženy a deti (v menej sociálne reformy), ale zaútočil priamo na prvú dámu. A náš slávny frfloš Bill Safire, ktorého netrápi, že kedysi usilovne pracoval pre Richarda Nixona, písal o Hillary Clintonovej jazykom, ktorý používame zvyčajne len v súvislosti s Hitlerom.

No najväčšmi ma šokoval počet nenávistníkov z radov demokratov, najmä žien,“ píše Jongová. (Bill Safire bol americký autor a novinár, držiteľ Pulitzerovej ceny za komentár a Prezidentskej medaile slobody, ktorý zomrel v roku 2009.)

Podľa Jongovej Hillary spočiatku nástojila na svojom práve byť vplyvná, sebestačná a silná, odmietala úlohu poslušnej ženičky s večným úsmevom na tvári. „Skrátka, porušila pravidlá hry pre manželky politikov, a preto počas druhej prezidentskej kampane takmer vôbec nevystupovala na verejnosti,“ píše vo svojej eseji.

Ešte v posledných chvíľach pred prezidentskými voľbami v novembri 1996 bola podľa nej Hillary Rodhamová-Clintonová najproblematickejšia prvá dáma v histórii Ameriky – v zahraničí uznávaná, doma nenávidená. Novinárky jej nedôverovali, hoci Clintonova administratíva urobila pre americké ženy viac ako všetky predchádzajúce dokopy.

Obviňovali ju z megalománie, zo straty dôležitých dokumentov, z najímania špicľov, zo samovraždy asistenta, o ktorom sa tvrdilo, že bol jej milencom, aj z krivej prísahy. Tlač ju odsudzovala, autori politických karikatúr zosmiešňovali. Stratila dôveru svojich obdivovateľov.

„Vari Hillary Rodhamnová-Clintonová neurobila nič, čo bolo správne? Prečo jej nik nepriznal zásluhu na tom, čo bolo dobré?" pýta sa Jongová a dodáva, že Hillary toho neurobila málo, veď vďaka nej sa začala venovať väčšia pozornosť zdravotníctvu a právam detí.

Odmietla byť stepfordskou paničkou

Jongová v roku 1996 napísala do New York Observer článok, v ktorom tvrdila, že Hillary Clintonová je ďalšou obeťou americkej nevraživosti voči ženám, ktoré sa nehanbia za svoj talent a inteligenciu. „Keď William Safire z New York Times nazval Hillary „rodenou klamárkou“, určite ju posudzoval podľa iného metra ako ostatné prvé dámy. Vari nie sú drobné spoločenské lži v náplni práce prvej dámy?

Môže človek vystavený na milosť a nemilosť laserovému ostrozraku verejnosti byť stále pokojný a vyrovnaný?“ zastávala sa jej. „V ére sloganu Voľte Hillarinho manžela tvrdohlavo odmietala stať sa stepfordskou paničkou, odmietala pokrytecké nezáväzné flirtovanie s verejnosťou, vďaka ktorému ostatné manželky politikov pôsobia tak „žensky“ a bezbranne, nezakrývala, že je manželovou šedou eminenciou.“

Keď zistila, že Amerika nie je pripravená prijať ju takú, aká je, na istý čas sa ukryla za perly a pastelové farby. Jongová tvrdí: „Dvojtvárnosť žien je pre Ameriku ešte vždy prijateľnejšia ako otvorenosť.“

Clintonová sa stala obeťou amerického odporu voči nezávislým ženám. Teda, aspoň si to Jongová najprv myslela, kým s Hillary a s ľuďmi okolo nej nenadviazala kontakt.

Nečakala, že sa k nej dostane tak ľahko. Začala o Hillary zbierať materiál, no vedela, že Clintonovci sa vyhýbajú novinárom. Napísala však ľuďom, ktorí sa starali o Hillarin styk s tlačou, aj jej osobnej asistentke, a k listu priložila sympatizujúcu esej, ktorú si u nej objednali britské noviny Sunday Times.

Nasledovala vraj „veselá naháňačka“, pri ktorej si „viacerí inkvizítori“ overovali Jongovej úprimnosť a spoľahlivosť. Keďže najintímnejšie odhalenia súvisiace s Clintonovými ľúbostnými aférami uverejnili práve Sunday Times, jej úloha vyvolala medzi ľuďmi okolo Hillary rozruch. Ustavične sa jej vypytovali, ako môže napísať „pravdivý článok“ pre taký odporný plátok.

Stretnutie v Madison Sqaure Garden

Tlačovej tajomníčke Hillary Lise Caputovej Jongová vysvetlila, že sa potrebuje s prvou dámou porozprávať ako žena so ženou, aby o nej mohla napísať. Argumentovala, že bežne také veci nerobí, lebo je spisovateľka a poetka, nie novinárka, toto je pre ňu výnimočná situácia.

„My vieme, kto ste,“ povedala jej významne Caputová. Jongová vysvetľovala, že Hillary podľa nej trpí za všetky nezávislé ženy a ona ju chce vykresliť ako právoplatnú nasledovníčku Eleanor Roosveltovej. Vedela totiž, že Roosveltová je Hillarin vzor a magické meno zrejme naozaj zaúčinkovalo, lebo konečne dostala povolenie na stručný rozhovor.

No aj prípravy na toto miniinterview trvali vyše mesiaca. Telefonovala s Lisou Caputovou najmenej päťkrát a rozoberala rôzne možnosti: „Môžem sa s Hillary stretnúť pri odovzdávaní čestného diplomu v New Jersey alebo sa mám zúčastniť na dobročinnej akcii demokratov v New Yorku s ostatnými významnými ženami?“

Po dlhých diskusiách napokon Caputová zariadila Jongovej účasť na jednom z vystúpení Hillary, išlo o newyorskú konferenciu demokratických žien. „Do Madison Sqaure Garden som prišla zavčasu,“ opisuje stretnutie spisovateľka. „Strážcovia si ma preverili, zistili, že som kóšer (bola som na zozname pozvaných) a pustili ma dnu.

Nasledovala polhodina dohadovania, kde mám čakať na prvú dámu a jej sprievod, ktorým výťahom či schodmi sa mám dostať hore a kto ma odprevadí. Behala som hore-dolu tempom cvičiteľky aerobiku, poslušne nasledujúc vážne sa tváriacich sprievodcov. Nakoniec ma zaviedli do salóna na poschodí, v ktorom, nechýbal bar, kde som mala spolu s „ostatnými významnými ženami“ čakať na príchod prvých a druhých dám.

Dav zavše rozvlnila správa, že „už prichádza“. Významné ženy s boľavými nohami už vyše hodiny popíjali, ale neodvážili sa odísť na toaletu, aby nepremeškali príchod. Napokon sa dočkali. Prvá dáma prichádza, povedal ktosi, a ozvena jeho slov sa vracala zo všetkých strán prepchatej miestnosti. Príde od juhu či od západu? Verné duše sa zhromaždili pri oboch vchodoch.“

Drží opraty pevne v rukách

Konečne sa Hillary objavila spolu s manželkou viceprezidenta Ala Gorea. Prítomné ženy - medzi nimi aj Jongová - sa tlačili ako jej dvorné dámy dopredu, aby lepšie videli. Nasledovali pozdravy, hvízdanie, výkriky. Tipper Goreová prehovorila ako prvá. Podľa Jongovej to bola pekná okrúhla blondínka a pôsobila veľmi normálne.

Na rozdiel od Hillary. „Keď pozorujete Hillary Clintonovú pred obecenstvom, nemôže vám uniknúť úsilie, ktoré vkladá do všetkého, čo robí.“ Jongová síce obdivuje usilovnosť, ale v politike má skrátka cenu niečo iné – je to skôr schopnosť urobiť zo zložitej veci jednoduchú. Tou Clintonová zrejme nedisponuje.

Hillary hovorila dobre. „Vždy hovorí dobre,“ hodnotí Jongová. „Vždy súhlasím so všetkým, čo povie. Ale všímam si, že jej chýba čo i len štipka srdečnosti. Zaujme publikum odkazmi na politické hrdinky, sufražetky a najmä Eleanor Roosveltovú, presvedčí poslucháčov o svojej erudícii a feministických názoroch.

Nikoho však nepresvedčí, že je „normálna“ ako Tipper Goreová. Hillary Rodhamová-Clintonová vždy drží opraty pevne v rukách.“

Po prejave odviedli Hillary na stretnutie s jej obdivovateľkami, medzi nimi aj Jongovú. Opísala to s príznačným sarkazmom: „Asistenti nás zahnali do radu a tým, čo mali dohodnutú audienciu, povedali, kam sa majú postaviť. Príslušníci tajnej služby zatiaľ striehli, aby čakateľky neprekročili stanovenú hranicu. Hillary kráčala uličkou a osobná asistentka s tlačovou tajomníčkou jej stručne predstavovali vyvolené návštevníčky.

Kým som na ňu čakala, cítila som sa hlúpo, vlastne som si pripadla ako idiot.“ V živote vraj stretla mnoho súčasných idolov, aj rockové hviezdy, ale čakajúc na Hillary si pripadala ako nula. Chcela spoznať ženu skrývajúcu sa pod maskou, no namiesto toho sa jej ušla len možnosť kratučko pozrieť na „nehybnú masku ligotajúcu sa mnohými vrstvami laku“.

Bola odhodlaná vyťažiť z krátkeho rozhovoru čo najviac, ale neprítomný výraz v očiach, silený úsmev, príliš energický stisk ruky - to všetko jej pripomínalo ju samú, nastavenú na „režim chodiacej mŕtvoly uprostred turné po dvadsiatich piatich mestách“.

Prísľub schôdzky

„Čo som mala povedať? Obdivujem vás? Potrebujem s vami stráviť viac času? Máte moje sympatie za to, čo musíte znášať?“ pýta sa Jongová. Podarilo sa jej však dokonca viac. Keď si podali ruky, použila trik svojich fanúšikov - podržala jej ruku o čosi dlhšie, ako by sa bolo patrilo. „Zavolajte do Bieleho domu a dohovorte si schôdzku,“ povedala Hillary a obrátila sa k asistentke, ktorá to musela počuť.

To bolo všetko. Jongová v zúfalstve vyhľadala Caputovú a povedala jej: „Prvá dáma súhlasila so schôdzkou.“ Caputová sa zatvárila nedôverčivo, pozrela sa na Hillary a zase na Jongovú.

„Zavolajte mi o týždeň. Zajtra odchádzame na cestu po troch štátoch.“ Jongová sa však nevzdávala: „Lisa, potrebujem s prvou dámou cestovať, byť v jej blízkosti. O jej politických názoroch viem dosť. Čítala som jej knihu. Pôjdem s vami. Rezervujte mi miesto v lietadle.“

Uvedomila si, že bola asi smiešna. Caputová ju odbila: „Lietadlo je primalé, to väčšie používa prezident. Nemáme pre vás miesto.“

Caputová o dva mesiace „dala výpoveď“ - teda pravdepodobne ju vyhodili - pre Jongovú to však nebolo útechou.

Na prejav Hillary Clintonovej čakali dve hodiny, ale stálo to vraj za to.

Stretnutie sa nekonalo

Jongová odchádzala z konferencie s prísľubom, že jej prvá dáma venuje viac času a bola odhodlaná nepremeškať príležitosť. Niekoľkokrát volala do Bieleho domu, radila sa s priateľmi Clintonovcov a s priateľmi ich priateľov. „Urobila som všetko, akurát som na prezidentskú kampaň nedala 650 000 dolárov – vraj toľko stojí jedna noc v Lincolnovej spálni,“ píše.

„Pretrpela som mesiace odkladov, ďalší mesiac mi hovorili, že mám zavolať o týždeň a potom zase o týždeň... Medzitým som počula od clintonovských prizanivcov a stratégov, s ktorými som hovorila, že ľudia Hillary Rodhamovej-Clintonovej majú neuveriteľnú schopnosť urobiť z jej prívržencov nepriateľov.

Jednoducho nerozlišujú priateľov a nepriateľov, čo je v politike osudná chyba. Je to azda preto, že dobre mienené rady sa rozplynú v strachu a neistote a dvere sa otvárajú iba pätolízačom a lichotníkom? Alebo prvou dámou natoľko otriasla kritika, že aj vtedy, keď mala byť úprimná, radšej sa uzavrela do seba?

Bála sa obdivovateľov rovnako ako neprajníkov? Prečo ju niekto z ministerstva zahraničných vecí nezasvätil do umenia diplomacie? Prečo ľudia, ktorí ju mali prezentovať na verejnosti, odviedli takú mizernú robotu?“ pýta sa spisovateľka.

Bravo, Hillary!

Stále však Hillary držala - a možno aj drží - palce. Ocenila jej postoj k nevere manžela, ich manželstvo to vraj posilnilo. „Amerika sa k sexuálnym škandálom stavia čoraz blazeovanejšie,“ napísala. V druhom volebnom období sa vraj Hillary stala Billovou ochrakyňou a riešila zaňho mnohé kritické situácie.

Často vystupovala ako manželka 21. storočia, ktorá napokon umlčala ohováračov, bola nezraniteľná. „Amerika v minulosti netolerovala cudzoložníkov,“ píše spisovateľka. „Ak odpustila ona, odpúšťali sme všetci. Bill Clinton by sa bol stal obeťou svojich chúťok, keby mu Hillary nebola odpustila.

Vďaka jej ochrane vyšiel víťazne zo všetkých afér, dokonca dosiahol to, že ich začali spochybňovať a považovať za irelevantné. Hillary spôsobila revolúciu v politickom manželstve. Amerika pod vplyvom Hillarinej manželskej chladnokrvnosti sexuálne dospela.“

Jedným z problémov vzdelaných ctižiadostivých žien je podľa Jongovej nájsť muža, ktorého vzrušuje inteligencia. Hillary takého našla. A Bill mohol byť rád, že našiel ju.

„Zatiaľ čo prezident pôsobil čoraz nevyrovnanejším dojmom, prvá dáma v našich očiach stúpala čoraz vyššie. Stále sme nechápali podstatu ich manželstva, ale už nám bolo jasné, že len vďaka nej sa ešte nerozpadlo. Nikdy predtým nemala sila jednej ženy taký vplyv na celú krajinu,“ zhodnotila.

Hillary skrátka znášala ponižovanie a zachraňovala manželstvo, aby Bill Clinton mohol napredovať, je Hillariným dlžníkom. Na rozdiel od ostatných chlapov si to vraj uvedomuje.

Jongová verí, že Hillary Clintonová pôjde v šlapajách svojho veľkého vzoru – Eleanor Roosweltvoej. Napriek tomu, že sa ich stretnutie v Bielom dome napokon neuskutočnilo, má chuť povedať: „Bravo, Hillary, ste posledné prevtelenie pani Slobody. Ďakujeme, že ste vydržali. Lebo vďaka vám si raz aj zaostalá Amerika zvolí do čela štátu ženu, ako to už urobili v Británii, Írsku, Indii a v Izraeli."