Tuk máme v tele uložený na troch základných miestach: v krvi, tuk pod kožou a na vnútorných orgánoch. Tuk v krvi nájdete vo svojich výsledkoch od lekára ako triacylglyceroly a čím ho je viac, tým horšie.
„Podkožný tuk, to sú tie nepopulárne faldy, ktoré sa dajú nahmatať na bruchu, zadku, stehnách alebo chrbte. Je umiestnený kúsok pod kožou, bez toho, aby otravoval celé telo,“ vysvetľuje doktor Igor Bukovský v knihe Plán B, 30-dňový manuál zdravého chudnutia. V oblasti brucha je síce podkožný tuk nebezpečný, ale inak ide o pomerne neškodnú zásobu energie.
Viscerálny tuk, to je ten, ktorý nevidíme, no pritom nám najviac škodí, obrastá a prerastá totiž vnútorné orgány – črevo, pečeň, pankreas, srdce, obličky aj svaly. Vylučuje chemikálie, ktoré podporujú vznik cukrovky, rakoviny, aterosklerózy a Alzheimerovej choroby. Podporuje látky, ktoré vyvolávajú a podporujú chronický zápal, degeneráciu a starnutie.
Pomerne nedávno sa objavili informácie o hnedom tuku. Do roku 2008 vedci tvrdili, že dospelý človek má len biely tuk a že takzvaný hnedý tuk majú iba novorodenci a niektoré malé zvieratká. Už približne vyše roka je však z hnedého tuku najnovší hit v boji s obezitou.
Nový pohľad naň priniesol Francesco Celi z Virginia Commonwealth University v Richmonde. Prvým autorom článku na túto tému bol Paul Lee z Garvan Institute of Medical Research v Sydney. Výskumom zameraným na hnedý tuk sa venoval aj National Institutes of Health v Bethesde.
V máji 2014 zverejnil tím doktora Kennetha Walsha z Bostonskej univerzity výsledky výskumu, ktorý bol v experimente na laboratórnych myšiach zameraný na životnosť buniek hnedého tuku: strava s veľkým obsahom tuku a cukru dokázala zo zdravých myší za osem týždňov urobiť niečo ako obéznych cukrovkárov, navyše, hnedý tuk týchto myší sa vytratil.
Čo je hnedý tuk
Ako uvádza Ambulancia klinickej výživy, hnedý tuk spaľuje tuk a glukózu najviac zo všetkých našich tkanív: 50 gramov hnedého tuku dokáže spáliť za deň až okolo 500 kalórií, čo je 25 kilogramov tuku za rok. Hnedý tuk má hnedú farbu, pretože na rozdiel od toho bieleho obsahuje veľa mitochondrií.
Mitochondrie sú mikroskopické „zariadenia“ buniek, ktoré používajú tuk a glukózu na výrobu energie a tepla pre život celého organizmu. Máme ho pod kožou najmä v oblasti krku a hornej časti hrudníka a chrbta, ale nachádza sa aj inde na tele, aj vo viscerálnom tuku a svaloch. Dospelý človek má zvyčajne 20 až 60 gramov hnedého tuku, čiže nie veľa.
Štíhli ľudia majú hnedého tuku viac ako ľudia tučnejší, a ženy majú hnedého tuku viac ako muži. Beta-blokátory, čiže lieky na zníženie tlaku krvi, znižujú aktivitu hnedého tuku a to vytvára bludný kruh: obezita podporuje vznik hypertenzie a hypercholesterolémie, lieky proti hypertenzii znižujú aktivitu hnedého tuku, čo vedie k spomalenému metabolizmu, lieky na zníženie cholesterolu – statíny zase spôsobujú atrofiu svalov, čiže spomaľujú metabolizmus a spomalený metabolizmus vedie k stupňovaniu obezity.
Tlak krvi a hladina cholesterolu sa zvyšujú, dávky liekov musia byť vyššie, nežiaduce účinky na metabolizmus narastajú – a problémy sa hromadia.
Hnedý tuk nevzniká z bieleho tuku, bunkové charakteristiky hnedého tuku sa podobajú skôr svalovým bunkám. Pravidelným cvičením a fyzickou aktivitou sa môžu niektoré bunky bieleho tuku zmeniť na takzvaný béžový tuk, ktorý spaľuje viac ako biely tuk, ale menej ako ten hnedý.
Vekom sa nám hnedý tuk z tela stráca, mení sa na biely – no deje sa to najmä preto, že si ho ničíme sami. Hnedý tuk môžeme chrániť a podporovať zdravou stravou. Aktivitu hnedého tuku podľa Bukovského znižuje napríklad aj dnes taký populárny nadmerný príjem bielkovín.
Zmerajte si pás
Pravdu o svojom viscerálnom, teda zlom tuku sa dozviete, ak si zmeriate pás pomocou krajčírskeho metra. Merajte v polovici medzi spodným okrajom dolného rebra a horným okrajom panvovej kosti. Obvod pása u žien by nemal presiahnuť 80-88 centimetrov, u mužov 94-102 centimetrov.
Vyššie čísla už signalizujú nielen estetický problém, ale aj ohrozenie zdravia. Ak máte takýto obvod pása, je najvyšší čas utekať do posilňovne a zmeniť radikálne stravovacie návyky – obmedziť cukor na minimum, bielu múku nahradiť celozrnnou, živočíšne tuky a bielkoviny tukmi a bielkovinami z rastlín, prípadne z morských rýb.
A okrem toho behať, skákať, plávať, nesedieť v kuse, nepoužívať výťah a chodiť peši každý deň.