Ella Jane Fitzgeraldová sa narodila 25. apríla 1917 v americkom štáte Virginia. Otec William a mama Temperance sa rozišli, keď mala len niekoľko mesiacov.
S matkou sa presťahovali do New Yorku. Netrvalo dlho a Temperance Fitzeraldová si našla priateľa. V roku 1923 sa narodila Frances, Ellina mladšia nevlastná sestra.
Keď sa už zdalo, že rodina je konečne šťastná, prišla nečakaná rana osudu. Temperance zomrela na následky autonehody. Jej dcéra Ella mala vtedy len pätnásť rokov.
Z polepšovne na ulicu
Ella získala lásku k hudbe práve vďaka matke. „Mama raz priniesla domov jednu z platní speváčky Connie Boswellovej z The Boswell Sisters a ja som si ju obľúbila.
Hodiny a hodiny som skúšala spievať ako ona,“ vravela pri spomienkach na svoje začiatky. Zbožňovala Louisa Armstronga a Binga Crosbyho.
Spev ju však príliš nelákal, viac ju lákala kariéra profesionálnej tanečnice. Všetky plány však zmarila ďalšia smrť v rodine. Jej nevlastný otec zomrel na infarkt krátko po matke.
Ellu aj so sestrou prichýlila teta, sestra ich zosnulej matky. Ella sa len ťažko vyrovnávala s touto životnou zmenou. Výrazne sa zhoršila v škole, dokonca mala potýčku s políciou, po ktorej ju umiestnili na prevýchovu do polepšovne. Z nej utiekla a istý čas žila ako bezdomovkyňa.
Skromná a milovaná
Diva sa nikdy na tieto ťažké časy nesťažovala, vravela, že aj keď boli nepríjemné, pomohli jej dozrieť. Neskôr dokázala byť veľmi vďačná za úspech, pretože vedela, aké to je, keď človek musí bojovať o prežitie.
Jej prvou pracovnou skúsenosťou bolo účinkovanie v programe amatérskych umelcov v harlemskom divadle Appolo. Na pódiu mala pôvodne iba tancovať s duom Edwards Sisters, no pritom začala spontánne spievať v štýle svojho veľkého vzoru Connie Boswellovej.
Šokované publikum ju po prvý tónoch okamžite prijalo a s nadšeným potleskom žiadalo prídavok. Plachá a rezervovaná Ella, doteraz skúšaná životom, neverila, že by mohla mať taký úspech. Neverila svojim schopnostiam.
Na pódiu však musela svoje pochybnosti prekonať. „Stojac tam som cítila lásku a prijatie od publika. Vtedy som zistila, že chcem spievať po celý zvyšok života,“ povedala.
Úspech prišiel s riekankou
Počas krátkeho účinkovania v Harleme sa stretla s Bennym Carterom. Z jej spevu bol taký unesený, že ju okamžite angažoval do kapely Chicka Webba.
Nastupovala za biedny honorár dvanásť a pol dolára za týždeň, pričom hudobníci zarábali približne šesťdesiat dolárov. Do roka bol však jej zárobok desaťnásobný a kde sa s kapelou objavila, tam bola hviezdou.
A nezostalo len pri živých vystúpeniach. Nahrala novú verziu skladby If You Can't Sing It, ktorá dostala názov You'll Have to Swing It Love. Jej prvým veľkým hitom však bola detská riekanka A-Tisket, A-Tasket.
Z tejto nahrávky sa predalo milión nosičov a v hitparáde sa s ňou udržala na prvom mieste neuveriteľných sedemnásť týždňov.
Ellin objaviteľ Chick Webb zomrel v lete 1939. Mala vtedy dvadsaťdva rokov a v tomto mladom veku sa z nej stala šéfka kapely. Názov zoskupenia premenovala na Ella Fitzgeraldová a jej slávny orchester.
Svoju sólovú kariéru odštartovala o dva roky neskôr. Upísala sa nahrávacej spoločnosti Decca, neskôr novovzniknutej Verve, kde nahrala osem džezových albumov.
Vlastníkom tohto nahrávacieho štúdia bol Norman Granz. Odborníci na džez sú presvedčení, že Ellin hudobný talent naplno rozvinul až on.
Nešťastie v láske
Stovky koncertov ročne, vypredané sály, nahrávania. Elle spávala opustená v hotelových izbách a zúfalo hľadala citovú oporu. Jej prvý manžel Benny Kornegay nebol práve ideálnym partnerom.
Po tom, čo umelkyňa zistila, že mal kriminálnu minulosť a obvinili ho z držania drog, požiadal o rozvod. Ani druhý svadobný pokus nevyšiel podľa jej predstáv.
Pred oltár sa postavila s basgitaristom Rayom Brownom. Dvojica si dokonca adoptovala syna Ellinej sestry a pomenovali ho Ray Junior.
Pre obrovskú pracovnú vyťaženosť sa však zo vzťahu rýchlo vytratila zamilovanosť. Rozviedli sa v roku 1952.
Navzájom sa podporovali až do konca života, aj keď sa rokmi navzájom odcudzili. Ani s adoptívnym synom nemala ideálny vzťah. Celé roky si k sebe márne hľadali cestu. Ray sa však vyjadril, že mu dala všetko, čo mohla.
Ella sa vydala po tretíkrát. V júli v roku 1957 agentúra Reuters informovala, že sa tajne zosobášila s Nórom Thorom Einarom Larsenom. Prenajala si s ním byt v Osle. Onedlho však Larsena odsúdili za krádež na päť mesiacov tvrdých prác a ona ho opustila.
Boj za rovnoprávnosť
Ako černošská speváčka to nemala v Spojených štátoch ľahké. Verejne sa vyjadrovala o diskriminácii Afroameričanov, až kým počas jej vystúpenia v Dallase nevtrhlo do šatne policajné komando, ktoré zatklo všetkých účinkujúcich.
Speváčka tvrdila, že ešte mali toľko drzosti, že si od nej vypýtali autogram. Postavili sa za ňu desiatky umelcov, okrem iných aj Marilyn Monroe.
Podporovali ju aj ďalší umelci. Spolupracovala s Louisom Armstrongom, s ktorým nahrala tri štúdiové albumy, s Joeom Passom aj s Frankom Sinatrom, s ktorým účinkovala v niekoľkých televíznych šou. Vďaka veľkej popularite napokon jej názory vláda Spojených štátov ticho tolerovala.
Obrovská pracovná záťaž si u nej vo vyššom veku začala vyberať daň. Museli jej voperovať kardiostimulátor a trpela aj cukrovkou, ktorá spôsobila takmer úplnú stratu zraku.
V posledných rokoch musela vystupovať posediačky. Jej posledný koncert sa uskutočnil v roku 1991 v preslávenej Carnegie Hall.
Dva roky po ňom jej museli pod kolenami amputovať obe nohy, pre komplikácie s cukrovkou. Jej najbližší hovorievali, že sa z tejto operácie nikdy celkom nezotavila.
Najradšej sedávala v záhrade a užívala si prítomnosť nevlastného syna a vnučky Alice. „Chcem len cítiť vietor, počúvať vtáky a Alicin smiech,“ vravela.

Keď Ella Fitzgeraldová 15. júna 1996 zomrela vo svojom dome v Beverly Hills, smútil za ňou celý svet. Jej hviezdu na hollywoodskom chodníku zasypali kytice kvetov a na známom hollywoodskom amfiteátri sa objavil nápis „Ella, budeš nám chýbať“. Miestom jej posledného odpočinku sa stal cintorín Inglewood v Kalifornii.