Martina Paulíková: Nevieme ohodnotiť peniazmi zurčanie vody

Zvádza boj o zachovanie dediny Slatinka, ktorá mala byť už dávno zatopená a nebojí sa upozorniť na problémy v oblasti slovenskej ekológie.

Vaše združenie funguje už 23 rokov. Ako vzniklo a čo je jeho cieľom?

Združenie Slatinka vzniklo ako reakcia verejnosti na znovuoživenie projektu kontroverzného vodného diela Slatinka pri Zvolene. Boli sme vtedy študenti na novej fakulte ekológie a naši pedagógovia nás brali na zaujímavé miesta, jedným z nich bolo aj údolie rieky Slatina. Dozvedeli sme sa, že desaťročia čaká na zaplavenie priehradou na úžitkovú vodu a to nás zaujalo. Pátrali sme, kto a prečo chce nádrž stavať, a keď sme zistili, aký zlý vplyv by mala mať na životné prostredie v okolí, povedali sme si, že skúsime hovoriť o iných riešeniach. Tento cieľ je stále pred nami – presadiť namiesto drahej a neefektívnej stavby zelené riešenia na zadržanie vody v povodí Slatiny.

Čím je údolie Slatinky výnimočné a prečo pociťujete potrebu chrániť ho?

Na malom území by ste tu našli staré jelše pri rieke, mokrade, dubové háje aj skalné suché miesta, kde kvitnú orchidey. Toto územie má úžasnú rôznorodosť a je dobre zachovalé, aj keď prirodzene postupne zarastá a tak prichádza o niektoré prírodné klenoty. Tie najcennejšie miesta mali byť vyhlásené za chránené, dokonca boli navrhnuté do siete európsky významných lokalít NATURA, ale projekt priehrady bol zatiaľ vždy silnejší.

Čomu všetkému sa venujete okrem práce pre Združenie Slatinka?

Práca pre združenie je čisto dobrovoľnícka. Ako živnostníčka robím pre rôzne ďalšie organizácie, ktoré sa venujú životnému prostrediu. Pomáham im napríklad nastavovať podmienky pri plánovaní verejných priestorov a prechádzať celým procesom plánovania. To ma živí. Najviac robím pre Nadáciu Ekopolis. Mám na starosti grantové programy, prostredníctvom ktorých prerozdeľujeme ľuďom peniaze v prípade, že si chcú vo svojej obci obnoviť park alebo zatraktívniť rekreačný priestor. Ale chceme, aby do týchto aktivít boli zapojení aj ľudia, bežní obyvatelia, aby sa stretávali a rozhodovali sa spoločne.

(zdroj: Jana Liška)

Aká je vaša úloha v Združení Slatinka?

Som zakladajúcou členkou. Starám sa najmä o projekt priehrady, v prípade ktorej hrozí, že zatopí dedinu Slatinka. Aktuálne vediem kampaň Za živé rieky a čistú vodu. Ako združenie sa venujeme aj environmentálnej výchove, máme informačné centrum pre dobrovoľníkov, manažujeme niektoré prírodné lokality, čiže kosíme, hrabeme a staráme sa o časť údolia rieky Slatiny.

Aký je aktuálny stav dediny Slatinka, ktorú sa snažíte udržať a chrániť pred zaplavením?

Územie, o ktorom hovoríme, kedysi živilo dedinu s približne 300-400 obyvateľmi aj ďalších ľudí v okolí. V dedine boli lúky, polia, záhrady, domy, intenzívne sa využívala a ľudia tu normálne žili, pracovali a chodili do školy. Priehrada je plánovaná od roku 1954 a rovnako aj zatopenie dediny. Po tých rokoch sa všetok život v dedine postupne utlmoval. Štátni úradníci zrušili školu, lekára, obchod, pracovné možnosti, dedina upadla a ľudia sa museli odsťahovať. Vyzeralo to tak, že krajina v okolí stráca schopnosť prinášať benefity.

Prečo by bolo lepšie zachovať dedinu a celé údolie nezaplavené?

V prípade údolia Slatiny by sa hodilo vyčíslenie ekosystémových služieb, čo je systém využívaný najmä v zahraničí a prepočítava „služby“ krajiny a ekosystému na peniaze. Čo stojí pekný výhľad v Tatrách? Sú to veci, ktoré sa nedajú vyčísliť, takže tomu dáte automaticky hodnotu nula. Lenže keď tam postavíte niečo škaredé, hoteliéri, ktorí na danom mieste mali pekné podniky zrazu budú v mínuse, lebo sa poškodil priestor, v ktorom pôsobia. Na jednej strane je zlé, ak vôbec potrebujeme hodnotiť peniazmi život zvieraťa, zurčanie vody či slnečný svit. Na druhej strane, ak je niečo nevyčísliteľné, ide o nulovú hodnotu. A to nie je pravda. Aj preto sú dobré ekosystémové služby, ktoré vyhodnotia prínos krajiny, aj v prípade Slatinky. Jedna študentka ekológie, Michaela Tkáčiková, minulý rok vypracovala porovnanie, aké benefity prináša krajina okolo Slatiny dnes a aké by prinášala po zaplavení. A zistila, že výhody zaplavenej krajiny vodou sú oveľa menšie ako tie, ktoré má údolie v súčasnosti.

reklama

Využíva sa počítanie ekosystémových služieb aj niekde inde na Slovensku?

Napríklad pri Bratislave mala stáť veľká nádrž Wolfstahl už na rakúskej strane a práve tu spravili vedci prepočet, koľko výhod prinesie vytvorenie národného parku Donau-Auen, teda Dunajské luhy a koľko ich prinesie výstavba priehrady. Výsledok ukázal, že oveľa výhodnejšie bude, ak priehradu neurobia a aj preto ju tu nepostavili. V súčasnosti je tu národný park, ktorý je aj komerčne úspešný a využívaný na oddych a šport.

Údolie rieky Slatina (zdroj: archív M. P.)

Ako je možné, že potreba výstavby priehrady na Slatine pretrváva toľké roky? Dedí sa snáď z generácie na generáciu?

Sledujem vývoj vodohospodárstva v zahraničí aj u nás. Môj osobný pocit je, že staré riešenia na nové situácie prestávajú byť účinné a tie nové riešenia, ktoré už existujú a sú overené, k nám akoby nedochádzajú do praxe. To sa deje aj v našom vodohospodárstve. Niektorí ľudia z tohto oboru sa nepozerajú späť a nevidia, že tie riešenia, ktoré sa kedysi považovali za dobré, už dnes také dobré nie sú, napriek tomu na nich trvajú.