Za lásku môže fenyletylamín

Hoci básnici píšu o láske ódy, v skutočnosti zamilovanie prebieha celkom prozaicky: Keď prvý raz uvidíme nejakého človeka, ľudské oko prenesie jeho obraz do mozgu, a ten vyhodnotí, či sa tento človek hodí práve k nám. Vo svojom podvedomí nosíme zapísané určité charakteristické rysy a tie dávame najavo rečou tela - tým, ako sa pohybujeme, tvárime alebo správame.

Keď sa na nás pozrie osoba opačného pohlavia - v prípade, že sme heterosexuálnej orientácie - jej mozog v priebehu sekundy vyhodnotí, či nesieme rovnaké znaky. Pokiaľ mozog vyhodnotí, že sme osobou vhodnou na zoznámenie, spustí sa v tele ďalšia reakcia. Vzruchy prenesú do nadobličiek pokyn, aby začali produkovať hormón adrenalín.

Uvoľňuje sa fenyletylamín, ktorý vyvolá eufóriu, podobne ako droga. Ďalej sa uvoľňuje dopamín, zlepšujúci náladu a nonadrenalín, ktorý sa podieľa na prenose vzruchov do mozgu. Na tvári zamilovaného človeka sa objavia malé červené fliačiky, čo je spôsobené prekrvením ciev.

Pozor, zamilovaný človek začína byť postupne od fenyletylamínu závislý. Fenyletylamín pracuje skutočne ako droga, čo potvrdil vo svojom článku aj sexuológ a psychoterapeut Joe Kort. Pokiaľ zamilovaný nedostane svoju dávku, tak neje, nespí, nepracuje. Fenyletylamín sa vylučuje zakaždým, keď sme v prítomnosti milovanej osoby.

Žiaľ, vylučovanie fenyletylamínu sa neskôr znižuje a nahradzuje ho iná látka, endorfín. Endorfín tiež nie je zlý, vyvoláva pocity šťastia, no kvôli endorfínu sa nemusíte zamilovať, obsahuje ho aj čokoláda a niektoré drogy.

Pokiaľ však ľudia nie sú pripravení na fakt, že ich láska pomaly vyprchá, teda že sa hladina fenyletylamínu zníži, dochádza k rozchodu.