Vymysleli ste špeciálnu, dnes už legendárnu mapu Bratislavy. Je známa ako M_P_BA a zaznamenáva zaujímavé miesta, ktoré sú hodné navštívenia. Stále ešte funguje?
Áno, v roku 2010 som končila grafický dizajn na VŠVU a bola to moja diplomovka. Teraz je to trošku v tichšom mode, ale nechcem to siliť. Má to svoju sínusoidu, keď sa trochu vymaním z projektov, na ktorých pracujem, chystám sa tomu opäť venovať.
Kde je mapa dostupná?
Mapa má dve podoby. Na internete, na stránke www.mpba.sk, je živá, pravidelne aktualizovaná a s neskrátenými textami. Od začiatku som mala plán každý rok vydávať aj papierovú formu, aby bol záznam toho, čo pribudlo, čo zmizlo. Za tých šesť rokov sa mi však podarilo vydať len tri. Staršie verzie sú dostať, ale tie už len dopredávam.
Začalo to vraj tým, že ste cestovali s kamarátom v autobuse a rozprával vám, že vo Vajnoroch dostať dobrú malinovú zmrzlinu...
Áno, vtedy som si povedala, že si to musím zapísať, lebo zabudnem. Postupne som si podobné tipy, ktoré medzi rečou padli začala ešte viac všímať a zaznamenávať a nakoniec, keď som si musela vybrať na diplomovku nejakú vlastnú tému, tak som to zúročila. Teraz je to skôr manuál na použitie Bratislavy, viac pre bežného obyvateľa ako pre turistu, na také hlbšie bádanie.
Jednotlivé miesta sú očíslované. Vy máte aké obľúbené miesto?
Je tam asi 200 tipov a sú rozdelené do viacerých kategórií. Človek medzi nimi nájde praktické veci, ako napríklad kaviarne a reštaurácie, alebo tiež tipy na výlety, zaujímavosti, ktoré sa viažu k miestam vyzerajúcim celkom bežne.
Napríklad?
Napríklad že za VŠVU na Drotárskej je úlomok zo súsošia Gottwalda, ktoré bolo na Námestí slobody. Je tam jeho päsť a ruka s golierom.
A váš tip?
Moji favoriti sú asi Mikulášsky a ortodoxný židovský cintorín na Žižkovej. To je úplne iný svet, ako keby ste cestovali tri hodiny z Bratislavy. Potom ešte jeden je pláž pri Dunaji, ale tá je medzi tajnými tipmi, to takto „nahlas“ do novín nepoviem. Medzi tajnými tipmi bol aj zvierací cintorín pri Kačíne. Je to niečo, čo tam človek fakt nečaká.
(zdroj: Petra Bošanská)Máte spätnú väzbu od ľudí?
Jasné. Hlavne, keď som sa o to viac starala, veľa ľudí sa mi ozývalo, že chodia na rande podľa čísel na mape, pekne po jednom – vraj sú napríklad na čísle 68.
Poďme k tomu, čo robíte dnes. Skončili ste grafický dizajn a máte ateliér v bratislavskej Cvernovke, o ktorej sa v posledných dňoch veľa hovorí, keďže umelci a kreatívci, ktorých zastrešuje Nadácia Cvernovka, sa z nej musia vysťahovať. Ste tam už siedmy rok. Ako k tomu prišlo?
Začalo to tak, že pár kamarátov si tam urobilo dielňu aj s ateliérom. Vtedy to bolo také dostupné miesto, kde sme si mohli spraviť ateliér. Končili sme práve školu, bol to skrátka nápad skúsiť to robiť nejako celé po svojom. Posledný rok školy už sme boli v Cvernovke, obhajoby diplomoviek prebiehali u nás v ateliéri. Ten priestor bol k dispozícii ako skladové priestory, ktoré sme si mohli prenajať. Bola to však obrovská hala, ktorú sme si museli sami „naporciovať“. Jeden postavil časť steny, druhý sused sa naňho prilepil, pridal ďalšiu časť steny - a takto sa to „naštrúdľovalo“.
Mali ste nejaké pravidlá?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
