Odfotografovať sa pri návšteve fitness centra, v plavkách na pláži alebo s nátačkami na hlave u kaderníka - to chce vždy istú dávku exhibicionizmu. Niektorí ľudia podobnými snímkami doslova zaplavujú sociálne siete.
Týmto fenoménom sa zaoberajú viaceré psychologické štúdie, ktoré skúmajú súvislosť medzi selfies a narcizmom - duševnou poruchou, ktorá sa prejavuje zvýšenou potrebou vyniknúť a manipulovať s okolím.
Narcisti mávajú sklony k asociálnemu správaniu, často stavajú svoje záujmy veľmi necitlivým spôsobom nad záujmy iných.
Uspokojenie vo vzťahoch prežívajú zvyčajne len vtedy, keď im okolie prejavuje obdiv a uznanie. A práve na tento účel im slúžia selfies.
Potrebujú pochvalu
Veľmi podrobne sa psychologickou diagnostikou nadpriemerne aktívnych autorov selfies zaoberali výskumníci Jung-Ah Lee a Yongkun Sung z Kórejskej Univerzity v Soule. Skúmali na vzorke 315 respondentov, do akej miery sú pre nich dôležité atribúty, ktoré poukazujú na narcizmus.
Respondenti mali odpovedať na otázky: Je pre vás dôležité, aby ľudia reagovali na vaše selfies? Ako často sledujete počas dňa reakcie na ne? Ako často komentujete a likujete selfies iných ľudí?
Výsledky ukázali, že väčšine respondentov nestačilo len ukázať sa na fotografiách. Mimoriadne dôležité boli pre nich reakcie okolia, ktoré sledovali aj niekoľkokrát za deň. Okrem toho ich minimálne zaujímali selfies iných ľudí.
Psychológovia zistili, že selfies slúžia tým, ktorí im prepadli predovšetkým na utvrdenie istej predstavy o sebe, ktorú sa snažia vnútiť svojmu okoliu. Ak im ju ostatní ľudia nepotvrdia pozitívnou reakciou, sú veľmi frustrovaní.
Všetky tieto fakty poukazujú na priamu súvislosť medzi zvýšenou potrebou robiť si selfies a narcizmom.
Hrdí na svoj narcizmus
Psychológovia sledujú správanie narcistov na sociálnych sieťach už niekoľko rokov. Prvé štúdie na túto tému sa zaoberali antisociálnym správaním týchto ľudí, ktoré sa okrem iného prejavuje aj tým, že prehnane citlivo reagujú na každú kritiku svojich príspevkov.
Narcisti by potrebovali odbornú psychoterapiu, ich problém však väčšinou je, že si svoj handicap neuvedomujú. Naopak, prehnanú potrebu sebapresadzovania pokladajú za pozitívnu vlastnosť a radi sa ňou chvália.