Spoznali ste sa v bratislavskom Lamači, keď ste tam obe bývali. Prechádzali sa, rozprávali a neskôr spolu varili. Za tým príbehom musí byť niečo viac...
Mira: Spoznali sme sa, keď som začala k Barborinmu priateľovi chodiť na hodiny gitary. Aj on je vegetarián, zaujímal sa o stravu, a tak sme si začali vymieňať naše obľúbené recepty.
Barbora: Áno, Mimi sa najprv spoznala s Lukášom a potom som mu ju ukradla. Práve v kuchyni sa z nás stali dobré kamarátky.
Obe ste kreatívne vegetariánky, jedna málo solí, druhá málo sladí... Váš blog bite me má už päť rokov. Čo vás pri jeho založení najviac inšpirovalo?
Barbora: Naša láska k jedlu a vareniu prináša prvé ovocie. Mám pocit, že sme nabrali druhý dych a naozaj platí, že ak niečo robíte s vášňou, je to predurčené na úspech. Mňa najviac napĺňajú komentáre našich fanúšikov.
Mira: Dodnes ma inšpiruje fakt, že je na svete toľko neuveriteľne dobrého vegetariánskeho jedla, a vždy keď niečo nové objavím, mám pocit, že sa o to musím podeliť so svetom.
Byť foodblogerom je dnes veľmi módne. Keď niekto nie je raw, bio, bezlepkový, vegán, alergik a neviem čo ešte, nie je trendy. Ako to vnímate vy?
Barbora: Foodblogy určite prispeli k tomu, že sa ľudia začali viac zaujímať o to, čo jedia. A čo sa týka trendov ako strava bez lepku, bez laktózy a podobne, podľa mňa toto veľa ľuďom prerastá cez hlavu a skôr si tým len komplikujú život. Samozrejme, s výnimkou tých, ktorí túto diagnózu naozaj majú. Som zástancom kvalitných potravín, to je základ úspechu aj zdravia.
Mira: Vnímam to ako pozitívny trend, viac sme sa začali zamýšľať nad tým, čo jeme, ako jedlo pôsobí na naše zdravie a odkiaľ pochádzajú naše potraviny. My sme náš blog založili ešte vtedy, keď sa na vegetariánov všetci pozerali ako na členov nejakej sekty a v reštauráciách bol výber bezmäsitej ponuky zúžený na vyprážaný syr a zeleninovú panvičku.
Je medzi foodblogermi konkurencia?
Barbora: Každý sme iný, máme iný prístup k našim čitateľom, ale skôr medzi mnohými z nás vzniká „online“ priateľstvo.
