Príjemná vôňa podčiarkne príjemný zážitok a v budúcnosti nám ho pripomenie. Nie je to len oku lahodiaci pohľad, prečo sa tak dobre cítime na lúke plnej kvetov. A pri vstupe do wellness centra ihneď zaregistrujeme arómu, ktorá je iná, ako „tam vonku“, vo svete stresu a starostí - má nám signalizovať, že vstupujeme do sveta harmónie.
Vône sa už 1000 rokov pred naším letopočtom používali pri meditáciách, na relaxáciu, pri masážach a kúpeľoch, využívala ich aj indická ajurvéda. Sú súčasťou kozmetiky a aromatizačných prísad.

A vôňou, ktorá si nás okamžite podmaní, preladí nás do sveta relaxu, je vôňa bieleho kvietku známeho od staroveku – vôňa jazmínu. Nie náhodou sa nazýva aj kráľovskou vôňou. Jazmín v reči kvetov symbolizuje pôvab a eleganciu - biely kvet vo všeobecnosti je znakom nevinnosti a cudnosti. Jazmínový kvet bol pritom oddávna považovaný za afrodiziakum.
Pradávna rastlina
Pochádza z oblasti Perzského zálivu a do Číny sa dostal asi pred 3. storočím nášho letopočtu. Pestoval sa pre mimoriadne voňavé kvety a využíval sa na výrobu orientálnych parfémov a jazmínového oleja. Je národnou kvetinou Tunisu, a jeho kríky rastú takmer vo všetkých častiach tejto krajiny.
Keď má tuniský muž za uchom kytičku z jazmínových kvetov, nie je vraj zadaný a dáva najavo, že si hľadá ženu.
V starovekej Číne bol jazmín symbolom ženskej zmyselnosti. Vôňa jeho kvetov údajne pomáhala ženám uvedomiť si svoju ženskosť a získať pozitívny vzťah k intímnostiam. Pálenie jazmínového kvetu zase podľa povier prináša zlepšenie ľúbostného života.

No krásny, voňavý biely kvet má aj praktický, liečivý význam. Urýchľuje liečbu akné, popálenín a upokojuje kožu po uštipnutí hmyzom - vôbec má na kožu protizápalové účinky. Pôsobí na lymfatické žľazy, pomáha pri melanchólii, pri migrénach a upokojuje pri nervozite.
Kvet jazmínu býva súčasťou čajových a bylinkových zmesí, používa sa pri bolestiach žalúdka, pri menštruačných bolestiach a čaj z neho sa pije pri kožných problémoch. Využíva sa pri meditácii a – nech už si o tom myslíte čokoľvek - jeho dym údajne posilňuje auru osôb vyčerpaných chorobami.
Nemusíme všetkému veriť, ale isté je, že jazmín nádherne vonia, a je preto nielen vhodným regeneračným, ale aj dezodoračným prostriedkom. Olejovým jazmínovým maslom si kedysi ľudia voňavkovali kožené rukavice – robil tak napríklad aj Napoleon.

Čaj vás upokojí
Kým vône niektorých rastlín pôsobia na človeka hrejivo, jazmín podľa odborníkov na bylinky pôsobí ochladzujúco. Jazmínový čaj ľudia pijú aj pre jeho chuť, nielen pre liečivé účinky. Napokon, v Číne je to najobľúbenejší kvetinový čaj. Upokojujúco pôsobí na trávenie, preto je vhodné piť ho po jedle.
Ak ste sa rozhodli schudnúť a zmeniť zabehnutý spôsob stravovania, je dobré nahradiť rannú čiernu kávu čajom, a práve jazmínový je na to ideálny – výborne totiž chutí aj neosladený.

Ak si chcete voňavý krík vypestovať samy, môžete to skúsiť. Najlepším miestom, kde sa mu bude dariť, je polotieň. Potrebuje dostatok svetla, no pôda pri koreni nemôže vyschnúť. Niektoré druhy jazmínu síce môžete – a dokonca mali by ste - pestovať doma, v byte, ale vysoké teploty mu škodia.
Najlepšie sa mu darí na jar a na jeseň. Puky na jazmíne sa nevytvoria, ak teplota presiahne 35 stupňov Celzia, alebo ak klesne pod 15 stupňov. Jazmín má rád mierne kyslú pôdu. Treba ho chrániť pred škodcami, voskový povlak znamená, že rastlina je v ohrození.
Biele mušky na ňu môžu preniesť čiernu pleseň, rastlina vtedy trpí a jej listy zožltnú. Počas chladnejších nocí jazmín opatrne prikryte, napríklad papierovou škatuľou, do ktorej dáte slamu, deku alebo bublinkovú fóliu.

Doma či v záhrade?
Ak riešite dilemu, či pestovať jazmín doma alebo v záhrade, mali by ste predovšetkým vedieť, či ste si kúpili pravý jazmín, teda Jasminum, alebo pajazmín, čiže Philadelphus. Pravý jazmín pestujte v našich podmienkach radšej doma v črepníku, pajazmínu sa bude dariť aj v záhrade.

Dajte pozor na to, čo kupujete alebo sa poraďte s odborníčkou či odborníkom v záhradkárstve. Ak sa chcete zbaviť stresu, môžete si urobiť domáci wellness a pripraviť si kúpeľ s kvetmi, ktoré si vypestujete vlastným úsilím.
Lekársky, arabský alebo čínsky - každý je iný
Existuje niekoľko druhov tohto voňavého kvetu. Líšia sa nielen farbou a tvarom kvietkov, ale aj spôsobom pestovania.
Jazmín lekársky alebo pravý kvitne hlavne v lete, ale tiež na jar a v zime. V lete mu je najlepšie vonku, na mieste chránenom pred nepriazňou počasia. Potrebuje dostatočne veľký črepník a podperu.
Jazmín arabský má plné kvety, ktoré sa podobajú ružiam a vďaka ich veľmi silnej vôni sa myšlienkami ihneď ocitnete v niektorom prímorskom letovisku. Kvitne od jari do leta a dorastá do výšky maximálne jeden a pol metra. Od apríla do mája až do októbra môže byť vonku v črepníku, alebo celoročne v zimnej záhrade.
Jazmín mnohokvetý kvitne už v zimných mesiacoch a pestuje sa často ako izbová rastlina. Prezimovať by mal na chladnom mieste. Veľmi bohato kvitne a jeho kvety majú ružové puky, z ktorých sa však rozvinú biele kvety. Môže zostať dlho vonku, pretože dobre znáša chlad. V miernych pásmach môže byť vonku aj celú zimu, ak je niečím chránený pred mrazom.
Jazmín azorský má lesklé a zamatovo-zelené listy a krásne biele kvety. Od apríla do októbra môže byť vonku v črepníku.
Čínsky jazmín má žlté kvety a volajú ho tiež „prvosienkový“. Jeho kvety však nevoňajú.
Jazmín nahokvetý (nahý) kvitne vo februári až v marci, potom sa objavia listy. Dorastá do výšky jedného až dvoch metrov. Najlepšie sa mu darí pri južnej strane domu. Po odkvitnutí sa zostrihá. Kvety sa objavia na dreve z minulého roka. Potrebuje veľa vody, prezimuje na chladnom mieste, kde nemrzne.