Norika Majidi: Salsa je formou psychohygieny

Dnes učíte salsu, no začínali ste ako tanečníčka vo folklórnych súboroch. Prečo ste sa spočiatku venovali práve folklóru?

Dá sa povedať, že som k nemu bola navedená. Ako malé dieťa som tancovala v umeleckej škole od siedmich rokov. Potom ma niekto nahovoril, aby som išla tancovať do detského folklórneho súboru. A tak som šla. Bola som vždy nízka, takže som sa proporčne po fyzickej stránke nehodila na balet ani moderné tance. No postavou a tým, že som dobre spievala som sa hodila na folklór. Bola som preň v tom čase veľmi zanietená. Tancovala som od 10 až do 23 rokov.  

Ako tanečníčka ste precestovali veľký kus sveta. Ktoré krajiny sa vám vryli do pamäte?

Aj keď to teraz vyznie obyčajne, v časoch socializmu bolo atraktívne cestovať po západnej Európe. Vďaka folklóru som sa dostala do krajín ako Jordánsko, Maroko, Cyprus a Kuba. Najväčším zážitkom bola návšteva Severnej Kórei, kam sme na tri týždne vycestovali s Lúčnicou na Svetový festival mládeže. Mala som vtedy asi 18 rokov.

Na Kube ste sa prvýkrát dostali do kontaktu so salsou?

Bola som tam v roku 1986 a túto krajinu si pamätám ako nesmierne spontánnu. Kuba mi pomohla určiť smer, ktorým sa mám vybrať.  Ak ste sa v tej dobe chceli zoznámiť so salsou, merengue, rumbou, afrokubánskym foklórom a ďalšími štýlmi tanca, bolo potrebné sa dostať medzi miestnych. Podľa všetkého to platí dodnes. Mala som šťastie, že som sa tam zoznámila s pár ľuďmi z ambasády, ktorí ma zobrali na súkromné párty na bytoch. Tam som spoznala salsu a merengue. Ten moment si pamätám dodnes, veľmi ma uchvátil. V roku 1991 som odišla som z Lúčnice a v tom období som v Bratislave spoznala Miguela Méndeza, vďaka ktorému som sa dostala do kontaktu s prvou latino scénou na Slovensku.

Ako vyzerala z vášho pohľadu vtedajšia slovenská latino scéna?

Miguel Méndez mal prvú tanečnú skupinu, v ktorej účinkovali Slováci a to ma na tom zaujalo. Vystupovali po celom Slovensku a v bratislavskom PKO organizoval prvé latino párty, ktoré boli vždy plné. V tých rokoch tu žilo aj oveľa viac latinoameričanov.

Plánujete Kubu znova navštíviť?

Určite by som sa tam niekedy chcela vrátiť, no momentálne sa na to musím pozerať realisticky. Je to ďaleko a s dvoma deťmi by to bola náročná cesta.

(zdroj: Jana Liška)

Čím je salsa príťažlivá pre ľudí na Slovensku?

Je to vášnivý tanec. Niektorí ľudia chodia na kurzy salsy, aby sa socializovali, stretli nových ľudí, no často ich ten tanec jednoducho chytí za srdce a ostatné nie je podstatné. Mnoho ľudí mi počas kurzov hovorí, ako sa im zmenil život a že sa cítia oveľa lepšie. Je to aj tým, že tento tanec je formou psychohygieny. Pri tanci vypnete, cítite sa uvoľnení, môžete byť sami sebou a stretnúť zaujímavých ľudí. Mnoho ľudí neverí, že by mohlo tancovať a aj takýmto spôsobom posúva svoje hranice. Zaujímavé je, že na kurzoch zotrvávajú viac muži ako ženy. Spočiatku je ťažšie presvedčiť ich, aby začali tancovať salsu, no nakoniec sú vytrvalejší a po čase ich to začne veľmi baviť. Nastavili sme kurzy tak, aby to nebola drezúra, no aby sa na druhej strane ľudia aj niečo naučili. Snažíme sa tu vyhýbať negatívnej energií.

Čo má človek robiť, ak chce začať tancovať salsu? Mal by na to mať nejaké predpoklady?

Stačí, ak prídete na kurz. Nemusíte mať tanečnú minulosť. Je ideálne, ak prídete ako pár, či už s partnerom, kamarátom, kolegom alebo súrodencom. Vítaní sú, samozrejme, aj jednotlivci. Na prvej hodine sa nechávate viesť inštrukciami lektora, ktorý vás naučí základné kroky. Ide o kurzy v pároch, takže vytvoríte dvojicu s cudzím človekom. Počas jedného kurzu neostávate v páre len s jedným partnerom, ale striedate sa. Ak sa niekto striedať nechce, nenútime ho. Mužov učíme viesť dámu, správne ju držať a postupom času improvizovať. Ženy učíme nechať sa viesť partnerom, zaujímavé otočky a pekný pohyb. Ľudia sa tam zabavia.

Čo znamená improvizácia v salse? Ako si to máme predstaviť?

Neučíme ľudí choreografie, ale vedieme ich k schopnosti improvizovať. Trvá to minimálne rok. Na párty už tancujú, ako chcú. Ide o to, aby sa prostredníctvom tohto tanca zabavili a uvoľnili v príjemnom prostredí. Na kurzoch sa učia rôzne figúry a kroky. Tie potom lepia dokopy a využívajú pri tanci. Je to tak aj s kizombou či bachatou.

V čom salsa pomáha?

Špecifickým pohybom sa im uvoľnia stuhnuté časti tela, najmä chrbát a šija. Vďaka salse sa môžu dopracovať k lepšej dychovej kondícií. U začiatočníkov sa často stretávam s tým, že pri nadmernom sústredení prestanú dýchať. Po čase však tento problém ustúpi.

Ktoré tance sú medzi Slovákmi najobľúbenejšie?

Každý tanec je niečím špecifický, salsa je najdynamickejšia a náročná aj na kondíciu, bachata a kizomba patria medzi „sensual“ štýly, čiže pomalé, menej dynamické a romantické. Nedá sa jednoznačne, ktorý štýl je preferovaný, keďže každý je diametrálne odlišný.

Kam až sa dá dostať, keď sa návštevníkovi kurzu salsa zapáči?

Dostávajú sa k nám aj ľudia, ktorí majú určité sklony k exhibicionizmu a chcú viac trénovať a vystupovať. Môžu sa pokúsiť dostať do tanečných skupín cez konkurzy. Ak sú vytrvalí a všeobecne nadaní, môžu sa vypracovať na inštruktorov. Polovica môjho tímu je tvorená ľuďmi, ktorých som si na kurzoch vytipovala a začali učiť alebo asistovať.

(zdroj: Jana Liška)

Musia ľudia vo vašom tíme ovládať tanec na profesionálnej úrovni? Podľa čoho si ich vyberáte?

Nie všetci sme dokonalí tanečníci. Vieme dobre učiť, máme rovnakú metodiku, vieme si všetko manažovať medzi sebou a výborne sa dopĺňame. Sme jediná škola salsy v širokom okolí, ktorá má až osem tanečných úrovní. Môj inštruktorský tím momentálne tvorí 13 skvelých ľudí a dvaja externí inštruktori, s organizáciou mi pomáhajú ďalší traja ľudia. S polovicou z nich spolupracujem už vyše desať rokov. Tvoríme stabilný tím, rozhodne ich nemením každý rok (smiech). Musíme si sedieť ľudsky, to je pre mňa základ. Potom je dôležitá schopnosť učiť a až na treťom mieste je schopnosť dobre tancovať. To, že sme úspešní, je ich veľká zásluha.

Ako učiteľka ľudových tancov ste učili malé deti, teraz učíte dospelých. Aký v tom vidíte rozdiel?

S dospelými je to prirodzene ťažšie. Deti musíte zvládnuť, aby vám neskákali po hlave, no sú ľahko modelovateľné. Pri dospelých je učenie problematickejšie, často si musíte dávať pozor aj na to, čo poviete, aby ste niekoho neurazili, neranili.

Ako sa vám darí bojovať s konkurenciou? Dá sa tým uživiť?

Za tých 17 rokov viem, že základom sú pozitívne ohlasy, ktoré sa prenášajú ústnym podaním, ale aj negatívne názory, ktoré ma vždy posúvali ďalej. Aj keď sa to nezdá, je potrebné na úspechu pracovať nepretržite. Vyžaduje si to veľa práce a dobrý tím ľudí.

Ako ste sa naučili tancovať salsu vy?

Keď som v roku 1991 skončila v Lúčnici a do roku 2000 som sa rôzne pohybovala na latino scéne, chodila som do latino podnikov v Budapešti, Prahe, Viedni, kde som sa postupne zlepšovala v salse prostredníctvom social dancingu. Robila som pedagogičku v  tanečnej skupine Miguela Méndeza a neskôr som začala popri práci viesť svoje prvé kurzy párovej salsy. Veľkým tanečným prínosom boli pre mňa niekoľkoročné pobyty v Ríme.

(zdroj: Jana Liška)

Prečo ste si vybrali práve párovú salsu?

V dnešnej dobe nie je veľa príležitostí, keď si môže muž so ženou zatancovať a to ma oslovilo.

Robili ste zubnú techničku, slušné zamestnanie. Prečo ste sa rozhodli opustiť pomerne dobre platenú prácu a založiť si vlastnú školu?

V roku 2004 som si uvedomila, že to nestíham robiť popri vlastnej práci. Kurzy začali byť organizačne a časovo náročné. Ľudia chceli stále väčšie priestory a viac kurzov. Veľa času som strávila v „labáku“ a potom som utekala učiť salsu. V tej dobe som si organizovala všetko sama. Jedného dňa sa to vo mne zlomilo a uvedomila som si, že nemôžem robiť dve práce naraz. Jedno ráno som sa zobudila a bez akéhokoľvek uvažovania som dala výpoveď. Netušila som, ako to celé skončí, ale povedala som si, že to risknem (smiech).

Organizujete víkendové tanečné podujatie Horúce Tatry v Jasnej. Ako vzniklo?

Bol to nápad mojej dobrej priateľky Riy Strculovej, ktorá ku mne kedysi dávno chodila na kurzy. Postupne sme začali vytvárať pobyty, kde sme sa snažili dať dokopy viac faktorov. Je to spojenie relaxu, párty, workshopov pod jednou strechou. Keď sme robili prvé Horúce Tatry, netušili sme, že ich budeme organizovať tento rok už 14. krát.

Norika so svojim tímom tanečných lektorov v Salsa by Norika (zdroj: archív N. M.)

Spomienka na jeden z tanečných víkendov Horúce Tatry, ktoré Norika organizuje (zdroj: archív N. M.)

Foto: Jana Liška

Vizáž a styling: Jana Milatová