Umelá dojčenská výživa napreduje, jej základom by mal byť mliečny tuk

Materské mlieko je pre narodené dieťa ten najlepší spôsob výživy. A nielen to, pri dojčení sú matka a dieťa v úzkom kontakte a upevňuje sa citové puto medzi nimi.

„Zatiaľ nikto nevymyslel nič lepšie, ako vytvorila príroda. Nikdy sme si nekládli otázku, prečo je pre mačiatko lepšie, keď ho kŕmi mama mačka, a to isté platí i pre iné cicavce. Vývojom sme sa vyvinuli tak, aby mlieko, čo produkuje matka pri dojčení, bolo najvhodnejšie pre jej mláďatko. A platí to i pre človeka,“ vraví detská lekárka Zuzana Andrýsková-Marcibálová.

Lekárka pripomína, že zloženie materského mlieka sa mení nielen v priebehu dňa, ale mení sa i s vekom a rastom dieťatka. Jeho veľkou výhodou je vždy vhodná teplota, netreba ho zohrievať alebo ochladzovať a je kedykoľvek k dispozícii.

„Vyjadrené lekárskou terminológiou - materinské mlieko je optimálny a najprirodzenejší spôsob výživy dojčiat, je komplexnou výživou, ktorá podporuje imunitu a rast dieťatka,“ vraví lekárka.

Jedlo, ktoré prijímame v detstve, teda aj materské mlieko, má vplyv na náš ďalší rast a vývoj, ovplyvňuje tiež výskyt civilizačných ochorení, ako sú metabolický syndróm a kardiovaskulárne ochorenia, ktoré nás môžu stretnúť v dospelosti.

Kedy využiť umelú výživu

Sú však prípady, keď matka nemôže dojčiť. „Umelá výživa vznikla pre prípady, keď tvorba mlieka u matky nie je dostatočná, alebo je nulová. Prípadne ak z rôznych príčin, najčastejšie zdravotných, bolo treba zastaviť laktáciu u matky. Tvorba mlieka u matky je ovplyvnená rôznymi činiteľmi. Niektoré sa dajú ovplyvniť, niektoré nie,“ vraví Zuzana Andrýsková-Marcibálová.

Niekedy treba siahnuť po umelej výžive už od narodenia, preto je dôležité, aby sa mliečna formula, čiže umelá výživa, čo najviac približovala zložením materskému mlieku.

„Ide o to, aby dieťatko bolo v ďalšom raste a vývine dostatočne živené a nebolo hendikepované tým, že nebolo dojčené,“ vraví lekárka.

„Náhradné mlieka sa vyrábajú z kravského mlieka, ktoré je však od prírody určené pre teliatka, pre ne je aj najlepším zdrojom potravy. Pre potreby dieťaťa však musí byť upravené, aby sa čo najviac priblížilo k materskému mlieku.“

Podľa odborníčky u mliečnych formúl výrobcovia optimalizujú nielen množstvo bielkovín, teda znižujú ich obsah, ale aj upravujú zloženie a pomer tukov. Dôležité je najmä zastúpenie mliečneho tuku. Upravuje sa tiež pomer minerálov, hlavne vápnika a fosforu. Formule sa obohacujú aj železom, stopovými prvkami, vitamínmi, prebiotikami a nukleotidmi. 

„Vývojom a skúmaním sa zatiaľ usilujeme priblížiť čo najviac prírode. Žiadna mliečna formula svojím zložením materské mlieko nepredbehla. No na trhu sú už v ponuke aj také, ktoré sa mu usilujú čo najviac priblížiť – napríklad tým, že obsahujú lipoproteínovú membránu mliečneho tuku, teda MFGM. „Objav dôležitosti membrány je významným krokom k čo najlepšiemu napodobeniu zloženia materinského mlieka,“ vraví lekárka.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Strava počas prvých tisíc dní života dieťaťa rozhodne o jeho zdraví Čítajte 

Dokedy dojčiť?

Matky často riešia otázku, dokedy dieťa dojčiť. „Keď sa zameriame na dĺžku výlučného dojčenia, najčastejšie to spadá do obdobia medzi štvrtým a šiestym mesiacom života, potom sa zavádzajú nemliečne príkrmy. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku dojčenia, je to individuálna vec, najčastejšie sa stretávam s ukončením dojčenia medzi desiatym až osemnástym mesiacom. Ojedinele sa vyskytuje i dojčenie, ktoré trvá dlhšie ako dva roky,“ vraví Zuzana Andrýsková-Marcibálová.

Podľa lekárky môže dojčenie trvať tak dlho, kým to vyhovuje matke aj dieťaťu. Ak teda budete musieť dojčenie ukončiť, alebo sa tak z akýchkoľvek dôvodov rozhodnete, môžete siahnuť po modernej umelej výžive. V tejto oblasti ide vývoj neustále dopredu, výrobcovia ponúkajú stále lepšie náhrady materského mlieka.

Pred pár mesiacmi na odbornom kongrese v Prahe predstavili odborníkom prvú klinickú štúdiu Tumme, ktorá sa uskutočnila v spolupráci so švédskou univerzitou v Umea.

Štúdia sa zamerala práve na lipoproteínovú membránu mliečneho tuku (MFGM), ktorá je potrebná pre zdravý vývoj dieťaťa a v bežnej dojčenskej výžive chýba.

Výsledky štúdie ukázali, že pri dojčatách živených dojčenskou výživou s obsahom MFGM došlo k výraznému zníženiu počtu zápalov stredného ucha, k posilneniu imunitného systému a k lepšiemu vývoju rozumových schopností.

V rámci tejto štúdie pozorovali odborníci fyziologický a kognitívny vývoj 240 dojčiat, ktoré rozdelili do troch skupín: dojčatá kŕmené materinským mliekom, dojčatá kŕmené výživou obohatenou o lipoproteínovú membránu mliečneho tuku (MFGM) a dojčatá, ktoré kŕmili štandardnou dojčenskou výživou bez MFGM. Výsledky boli prekvapivé.

„Pri dojčatách kŕmených dojčenskou výživou s obsahom MFGM bol zaznamenaný lepší vývoj kognitívnych funkcií ako pri deťoch kŕmených štandardnou mliečnou výživou bez MFGM. Medzi deťmi kŕmenými výživou s MFGM a dojčenými deťmi nebol žiadny rozdiel, čo nás prekvapilo,“ uviedol profesor Olle Hernell z univerzity v Umea v Švédsku, odborný garant a vedúci klinickej štúdie.

Pri dojčatách, ktorých výživa obsahovala lipoproteínovú membránu mliečneho tuku, odborníci v porovnaní s dojčatami kŕmenými štandardnou dojčenskou výživou bez MFGM preukázali nižší výskyt akútneho zápalu stredného ucha, a preto aj nižšiu potrebu nasadzovania antipyretík v priebehu prvých mesiacov života.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Čím kŕmili bábätká pred 100 rokmi? Čítajte