Materské mlieko je pre narodené dieťa ten najlepší spôsob výživy. A nielen to, pri dojčení sú matka a dieťa v úzkom kontakte a upevňuje sa citové puto medzi nimi.
„Zatiaľ nikto nevymyslel nič lepšie, ako vytvorila príroda. Nikdy sme si nekládli otázku, prečo je pre mačiatko lepšie, keď ho kŕmi mama mačka, a to isté platí i pre iné cicavce. Vývojom sme sa vyvinuli tak, aby mlieko, čo produkuje matka pri dojčení, bolo najvhodnejšie pre jej mláďatko. A platí to i pre človeka,“ vraví detská lekárka Zuzana Andrýsková-Marcibálová.
Lekárka pripomína, že zloženie materského mlieka sa mení nielen v priebehu dňa, ale mení sa i s vekom a rastom dieťatka. Jeho veľkou výhodou je vždy vhodná teplota, netreba ho zohrievať alebo ochladzovať a je kedykoľvek k dispozícii.
„Vyjadrené lekárskou terminológiou - materinské mlieko je optimálny a najprirodzenejší spôsob výživy dojčiat, je komplexnou výživou, ktorá podporuje imunitu a rast dieťatka,“ vraví lekárka.
Jedlo, ktoré prijímame v detstve, teda aj materské mlieko, má vplyv na náš ďalší rast a vývoj, ovplyvňuje tiež výskyt civilizačných ochorení, ako sú metabolický syndróm a kardiovaskulárne ochorenia, ktoré nás môžu stretnúť v dospelosti.
Kedy využiť umelú výživu
Sú však prípady, keď matka nemôže dojčiť. „Umelá výživa vznikla pre prípady, keď tvorba mlieka u matky nie je dostatočná, alebo je nulová. Prípadne ak z rôznych príčin, najčastejšie zdravotných, bolo treba zastaviť laktáciu u matky. Tvorba mlieka u matky je ovplyvnená rôznymi činiteľmi. Niektoré sa dajú ovplyvniť, niektoré nie,“ vraví Zuzana Andrýsková-Marcibálová.
Niekedy treba siahnuť po umelej výžive už od narodenia, preto je dôležité, aby sa mliečna formula, čiže umelá výživa, čo najviac približovala zložením materskému mlieku.
„Ide o to, aby dieťatko bolo v ďalšom raste a vývine dostatočne živené a nebolo hendikepované tým, že nebolo dojčené,“ vraví lekárka.
„Náhradné mlieka sa vyrábajú z kravského mlieka, ktoré je však od prírody určené pre teliatka, pre ne je aj najlepším zdrojom potravy. Pre potreby dieťaťa však musí byť upravené, aby sa čo najviac priblížilo k materskému mlieku.“
Podľa odborníčky u mliečnych formúl výrobcovia optimalizujú nielen množstvo bielkovín, teda znižujú ich obsah, ale aj upravujú zloženie a pomer tukov. Dôležité je najmä zastúpenie mliečneho tuku. Upravuje sa tiež pomer minerálov, hlavne vápnika a fosforu. Formule sa obohacujú aj železom, stopovými prvkami, vitamínmi, prebiotikami a nukleotidmi.
„Vývojom a skúmaním sa zatiaľ usilujeme priblížiť čo najviac prírode. Žiadna mliečna formula svojím zložením materské mlieko nepredbehla. No na trhu sú už v ponuke aj také, ktoré sa mu usilujú čo najviac priblížiť – napríklad tým, že obsahujú lipoproteínovú membránu mliečneho tuku, teda MFGM. „Objav dôležitosti membrány je významným krokom k čo najlepšiemu napodobeniu zloženia materinského mlieka,“ vraví lekárka.
Strava počas prvých tisíc dní života dieťaťa rozhodne o jeho zdraví Čítajte Dokedy dojčiť?
Matky často riešia otázku, dokedy dieťa dojčiť. „Keď sa zameriame na dĺžku výlučného dojčenia, najčastejšie to spadá do obdobia medzi štvrtým a šiestym mesiacom života, potom sa zavádzajú nemliečne príkrmy. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku dojčenia, je to individuálna vec, najčastejšie sa stretávam s ukončením dojčenia medzi desiatym až osemnástym mesiacom. Ojedinele sa vyskytuje i dojčenie, ktoré trvá dlhšie ako dva roky,“ vraví Zuzana Andrýsková-Marcibálová.
Podľa lekárky môže dojčenie trvať tak dlho, kým to vyhovuje matke aj dieťaťu. Ak teda budete musieť dojčenie ukončiť, alebo sa tak z akýchkoľvek dôvodov rozhodnete, môžete siahnuť po modernej umelej výžive. V tejto oblasti ide vývoj neustále dopredu, výrobcovia ponúkajú stále lepšie náhrady materského mlieka.
Pred pár mesiacmi na odbornom kongrese v Prahe predstavili odborníkom prvú klinickú štúdiu Tumme, ktorá sa uskutočnila v spolupráci so švédskou univerzitou v Umea.
Štúdia sa zamerala práve na lipoproteínovú membránu mliečneho tuku (MFGM), ktorá je potrebná pre zdravý vývoj dieťaťa a v bežnej dojčenskej výžive chýba.
Výsledky štúdie ukázali, že pri dojčatách živených dojčenskou výživou s obsahom MFGM došlo k výraznému zníženiu počtu zápalov stredného ucha, k posilneniu imunitného systému a k lepšiemu vývoju rozumových schopností.
V rámci tejto štúdie pozorovali odborníci fyziologický a kognitívny vývoj 240 dojčiat, ktoré rozdelili do troch skupín: dojčatá kŕmené materinským mliekom, dojčatá kŕmené výživou obohatenou o lipoproteínovú membránu mliečneho tuku (MFGM) a dojčatá, ktoré kŕmili štandardnou dojčenskou výživou bez MFGM. Výsledky boli prekvapivé.
„Pri dojčatách kŕmených dojčenskou výživou s obsahom MFGM bol zaznamenaný lepší vývoj kognitívnych funkcií ako pri deťoch kŕmených štandardnou mliečnou výživou bez MFGM. Medzi deťmi kŕmenými výživou s MFGM a dojčenými deťmi nebol žiadny rozdiel, čo nás prekvapilo,“ uviedol profesor Olle Hernell z univerzity v Umea v Švédsku, odborný garant a vedúci klinickej štúdie.
Pri dojčatách, ktorých výživa obsahovala lipoproteínovú membránu mliečneho tuku, odborníci v porovnaní s dojčatami kŕmenými štandardnou dojčenskou výživou bez MFGM preukázali nižší výskyt akútneho zápalu stredného ucha, a preto aj nižšiu potrebu nasadzovania antipyretík v priebehu prvých mesiacov života.
Čím kŕmili bábätká pred 100 rokmi? Čítajte Umelá výživa v 70. rokoch
Pred mnohými desaťročiami bol bežnou súčasťou náhradnej dojčenskej výživy mliečny tuk, ktorý však v 70. rokoch väčšina výrobcov plne nahradila rastlinnými olejmi.
Nevedomky tak pripravili dojčenskú výživu o MFGM, ktorá hrá kľúčovú úlohu v rozvoji mozgu a imunitného systému detí. Lipoproteínová membrána MFGM obaľuje každú kvapku mliečneho tuku a obsahuje množstvo veľmi dôležitých aktívnych látok, ako sú sfingomyelin, cholesterol a gangliosidy.
Tieto látky sú kľúčové hlavne pre vývoj nervovej sústavy, mozgu a podporujú tiež zdravý vývoj imunitného systému dieťaťa.
Mlieko sa mení
Ak si mlieko odstriekavate a použijete ho po rozmrazení, mali by ste vedieť, že zmení svoju kvalitu. Ak stojí, sedimentuje, teda rozdelí sa na mlieko a tuk, čiže smotanu. Je to podobné ako pri kravskom mlieku. Stačí ho však vo fľaške pretrepať a obe zložky sa spoja.
Mlieko môže mať tiež zakaždým iný vzhľad a farbu: prvé kolostrum je skôr husté a tmavšie, zrelé mlieko má farbu akoby do modra, je na pohľad vodnaté. Zamrazené mlieko má často žltkastú farbu.
Po rozmrazení môže mať mlieko zvláštnu mydlovú vôňu, čo však deťom neprekáža. Je to dôsledok rozloženia tukov. Enzým lipáza, ktorý štiepi mliečny tuk, sa dá deaktivovať pasterizáciou mlieka.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
