Isabella Rossellini: Nechcela som, aby ma porovnávali s mamou

Rozhodne nepatrí medzi celebrity, ktoré sa nedokážu zmieriť s pribúdajúcimi rokmi a  bezhlavo naháňajú unikajúcu mladosť v ambulanciách plastických chirurgov. O procese starnutia vraví s úsmevom: „Náhodou je to úľava, keď už na mňa na ulici nikto nepíska.“

Túto 173 centimetrov vysokú krásku zaradil časopis People v rokoch 1990 a 1991 medzi päťdesiat najkrajších ľudí sveta a v roku 1995 ju vybrali medzi stovku najsexi ľudí vo filmovej histórii. Herečka a modelka oslávi v júni šesťdesiatštyri rokov a nedávno dostala lukratívnu modelingovú ponuku. Stane sa opäť tvárou kozmetickej firmy Lancôme, kde kedysi, pred vyše tridsiatimi rokmi začínala.

Detstvo v korzete

Jej mamou bola legendárna hollywoodska diva pôvodom zo Švédska Ingrid Bergmanová a otcom taliansky režisér Roberto Rossellini. Isabella má dvojičku - sestru Isottu, ktorá je univerzitnou profesorkou talianskej renesančnej literatúry, a ešte ďalších troch súrodencov. Pre svet šoubiznisu sa napokon rozhodla len Isabella, hoci to pôvodne vôbec nemala v úmysle.

Vyrastala v rodnom Ríme, Santa Marinelle a Paríži. Detstvo rozhodne nemala ľahké. Trápili ju problémy s chrbticou, pre ktoré podstúpila viaceré bolestivé procedúry. Celé mesiace ju spútaval špeciálny korzet. Napokon sa aj tak nevyhla vážnej operácii, ktorá si vyžadovala dlhú rekonvalescenciu.

K rodičom mala rozporný vzťah. Ako sama povedala, aj keď svoju matku milovala, bola oteckovým dievčatkom a vzťah k nemu prirovnala k Elektrinmu komplexu.

Aj keď sa od narodenia pohybovala vo svete filmu, nikdy mu úplne neprepadla. Zrejme to bolo zapríčinené aj tým, že bola dcérou uznávanej herečky, ktorú celý svet považoval za femme fatale. A Isabella si to netúžila zopakovať. „Nechcela som byť herečkou, pretože porovnávanie s mojou mamou by bolo pre mňa príliš nepríjemné,” priznala.

Od kostymérky k modelke

Rozhodla sa vyštudovať kostýmové výtvarníctvo a už počas školy asistovala kostymérom vo filmoch svojho otca. Keď sa presťahovala do New Yorku, vystriedala viac povolaní.

Pracovala ako prekladateľka a učiteľka taliančiny, neskôr sa stala reportérkou v newyorskej pobočke talianskej televízie RAI.

Samozrejme, jej pôvab na obrazovke neušiel znalcom z modelingu, a tak sa cez menšie príležitosti dostala až do ateliérov uznávaných fotografov a na titulky prestížnych módnych magazínov. A začiatkom osemdesiatych rokov sa stala módnou ikonou.

Najväčší úspech zaznamenala v roku 1982, keď uzavrela exkluzívnu zmluvu s  kozmetickou firmou Lancôme, ktorá si vybrala jej tvár na reklamu svojich výrobkov.

Ľuďom, ktorí sa na prácu modelky pozerajú zhora, vtedy odkázala: „Na modelingu nie je nič zlé, okrem toho, že vám táto práca nevydrží navždy. Aj vo mne bol ten stereotyp, ktorý má väčšina ľudí - že je to hlúpe, ale vôbec to tak nebolo.

Ľudia, ktorí sa pohybujú v tejto brandži,  sú umelecky založení, inteligentní a vy interpretujete to, čo sa snažia vyjadriť." Pod krídlami francúzskej kozmetickej značky napokon zostala dlhých šestnásť rokov. A popritom sa predsa len dostala do sveta filmu.

(zdroj: SITA)

Komercia ju nelákala

Na filmovom plátne debutovala ako dvadsaťštyriročná, významný úspech však prišiel trochu neskôr, s úlohou barovej speváčky Dorothy v postmodernistickom trileri Modrý zamat, ktorý režíroval David Lynch.

Táto rola z nej urobila uznávanú hviezdu. Aj jej ďalšie hrdinky vyžarovali dráždivú zmyselnosť, no nikdy sa neobjavila v kasových trhákoch, ktoré by valcovali kiná. Radšej si vyberala nezvyčajné, možno až trochu čudné, ale originálne projekty a stala sa ikonou nezávislej filmovej scény.

Na svojom konte má rôzne zaujímavé úlohy. Leto 1994 napríklad prežila v Česku, nakrúcala tam životopisnú snímku o Ludvigovi van Beethovenovi Nehynúca láska, v ktorej stvárnila jednu z jeho mileniek – uhorskú grófku Annu Mariu Erdödyovú.

Objavila sa aj v seriáloch Alias, Priatelia či Nemocnica Chicago Hope, za hosťovanie v ktorom si vyslúžila nomináciu na cenu Emmy.

Lenže postupom času filmových aj modelingových príležitostí ubúdalo. Keď s ňou značka Lancôme zrušila v roku 1996 kontrakt, mala štyridsaťštyri rokov.

Na dohady, či už nie je na reklamu pre kozmetické produkty pristará, odpovedala: „Prieskumy ukazujú, že starším ženám sa páči, keď vidia reklamy so staršími ženami. Rovnako pozitívne ich prijímajú aj mladšie ženy, pretože sa potom neboja zostarnúť.”

Isabella si zahrala aj v novom americkom filme Joy (zdroj: SITA)

Nové výzvy

Deti už mala odrastené, času viac než dosť, a tak sa začala realizovať inak. „Čím som bola staršia, tým som pracovala menej ako modelka a herečka a rozhodla som sa vrátiť k tomu, čo som sa snažila robiť ako mladá, ale na čo som nemala možnosti,“ skonštatovala, keď po šesťdesiatke začala opäť chodiť do školy.

Začala študovať správanie zvierat na univerzite v New Yorku, dokonca založila farmu a nakrúcala vlastné filmy. V krátkych dokumentoch s názvom Green Porno, ktoré vysiela na internete, vysvetľuje rozmnožovacie rituály rôznych zvieracích druhov.

Isabella je producentkou, režisérkou a moderátorkou v tomto projekte a zaujímavosti zo zvieracej ríše prináša takým pútavým spôsobom, že jej filmy sa dostali do viacerých známych múzeí. Ich obsah dokonca využila pri písaní divadelnej hry, s ktorou cestuje po celom svete.

Uplatnenie našla aj v iných sférach. Vytvorila vlastnú líniu kozmetických prípravkov, napísala niekoľko kníh a mimoriadne prekvapila, keď v roku 1992 pózovala pre Madonninu kontroverznú knihu Sex a objavila sa v jej hudobnom videu Erotica. 

Je veľkou ochrankyňou prírody, podieľa sa na trénovaní slepeckých psov a je národnou ambasádorkou amerického fondu pre UNICEF. Uznanie si získala aj ako maliarka a svoje diela vystavovala v Paríži aj v New Yorku.

Isabellina dcéra Elettra zdedila krásu po mame (zdroj: SITA)

Manželia a milenci

Samostatnou kapitolou v živote Isabelly Rosselliniovej je láska. Tak ako to u krásnych žien býva, povestné „navždy až do smrti“ s jediným mužom sa jej nepodarilo naplniť. Prvýkrát sa vydávala v roku 1979 a jej vyvoleným sa stal režisér Martin Scorsese.

Vydržali spolu do roku 1983 a o rok neskôr sa vydávala zase. Vzala si texaského architekta Jonathana Wiedemanna, s ktorým má dcéru Elettru. Tá sa takisto stala modelkou.

Okrem nej si ešte adoptovala syna Roberta. Aj toto manželstvo vydržalo len pár rokov. Po druhom rozvode sa už viac pred oltár nehrnula. Po jej boku sa však vystriedali ešte niekoľkí zaujímaví partneri, napríklad režisér David Lynch či herec Gary Oldman. Jej posledným partnerom bol producent Gregory Mosher.