S Michaelou Bednárovou o slovenskom dizajne: Máme svetu čo ponúknuť

Michaela Bednárová svoju húževnatosť, idealizmus, humor a optimizmus pretavila do biznisu. V roku 2008 založila vlastnú značku s názvom Puojd.

Jej tvorba sa dá charakterizovať ako zvýrazňovanie krásy jednoduchých vecí so štipkou provokácie. Nesiaha po jednoduchých témach a hľadá hlbšie koncepčné riešenia, ktoré ale podáva hravou formou.

Vyjadrujú to kolekcie, ktoré nesú skryté posolstvo. Ich cieľom je, aby ste sa cítili sami sebou, pohodlne a dobre vo svojej koži a v Puojde. Michaela je jednou časťou slovenskej menšiny, ktorá v rámci moderného zmýšľania podporuje lokálnu slovenskú tvorbu.

Textilná výroba s filozofiou „slow fashion“ a lokálnym myslením sa u nás rozvíja len pomaly, no má potenciál. Opýtali sme sa mladej dizajnérky, ako vidí súčasný trend rozvoja samostatnosti Slovenska v rámci priemyslu, najmä toho textilného.

(zdroj: Puojd)

Prečo dnes podľa vás tak rezonuje téma slovenskosti a ako vnímate súčasné Slovensko?

Znie to už ako klišé, no je to fakt. Slovensko ako mladá krajina sa stále len hľadá. V poslednom čase sa často rieši otázka brandingu Slovenska, lebo ani po vyše 20 rokoch nemáme zadefinované, kým sme a v čom vynikáme. Rôzni odborníci pomenovali základné kľúčové slová a hodnoty Slovenska nasledovne: svojráznosť, rozmanitosť, vitalita, vynaliezavosť. Ja by som pridala potenciál. Za posledné roky sa konečne na Slovensku prejavuje otvorenie hraníc. Pozitívne sa prejavuje rozhľadenosť a prílev pozitívnych skúseností „scestovanej“ mladej generácie, ktorá sa vracia domov. Na Slovensku vznikajú zaujímavé projekty, veľa mladých Slovákov vie uspieť i doma a nemusí sa nutne presťahovať do zahraničia, aby realizovali svoje idey či sny. Osobne si myslím, že je nám veľmi dobre, asi ako ešte nebolo. Slovensko sa postupne stáva sviežou a zaujímavou európskou krajinou, i keď to cez tiene bežných dní veľmi nevnímame. Máme svetu čo ponúknuť, vyžaduje si to len pracovať na sebe a mať tie správne vízie. Môj optimizmus zatieňuje iba strach z extrémizmu, nečinnosť či pasivita kompetentných a uzavretosť ľudí voči inakosti, strach z väčších zmien a osobnej slobody.

Keď sa pozrieme na chvíľu do histórie, je možné nadviazať na tradíciu slovenského priemyslu alebo je táto tradícia mŕtva a treba ju znova oživiť?

Pozostatky slovenského priemyslu žiaľ nie sú v takom stave, aby sa na nich dala stavať nová tradícia bez komplexnejšieho riešenia. Problém je najmä v ľuďoch, Slováci sú skvelými pracovníkmi, no často zlými obchodníkmi a manažérmi. Sú to také drobnosti ako keď firmy dokážu radšej odstaviť plne funkčné stroje, než by sa mali snažiť hľadať pre ne využitie alebo odmietnu zákazníka s tým, že „nestíhajú“. Samozrejme, pribúdajúcimi rokmi sa aj tento fakt mení k lepšiemu a vznikajú firmy, ktorých komunikácia voči zákazníkovi je skvelá.

Michaela s modelkami pri skúške jej návrhov (zdroj: archív M. B.)

Zlepšujeme sa aj v textilnom odvetví, ktorému sa venujete vy?

V ňom to nie je také bežné. V rámci svetového trendu „fast fashion“ to má dosť ťažké. Je to nepopulárny a veľmi náročný odbor. Na Slovensku pomaličky zanikajú profesie ako krajčírka, pričom paradoxne málokto vie, že máme niekoľko firiem, ktoré šijú pre tie najdrahšie a najznámejšie svetové značky. Nik o nich nevie, lebo firmy sú málo flexibilné a komunikáciu majú nastavenú ako spred 20 rokov. Našťastie existujú výnimky, ktorých služby s radosťou využívam. A nielen to. Vo voľnom čase pracujem na osobne blízkom projekte obnovy tradície tkania v Kežmarku. Samozrejme, obnova v takom rozsahu, aký fabrika na tkanie mala, je dnes nemožná. Občas však stačí symbolický štart a nikto z nás nevie, čo sa práve začalo. Možno ani sám Baťa netušil, čo  naštartoval...

(zdroj: Puojd)

Prečo ľudia stále viac vyhľadávajú produkty, ktoré sú naše slovenské, autentické, poctivé?

Vidím novú generáciu, ktorá žije zodpovednejšie, vytráca sa vyhadzovanie smetí do potoka, čo bolo ešte pre generáciu našich starých mám prirodzené. Súčasne mysliaci človek vidí ďalej než do svojho dvorčeka, preberá zodpovednosť, čistí chodník, ktorý mu nepatrí, neakceptuje korupciu, hľadá kvalitnejšie potraviny a snaží sa podporovať domáci priemysel. Tak, ako je to trendom v potravinách, i v textile ľudia hľadajú pomer kvality a ceny a chcú žiť kvalitnejšie. Bežné obrovské reťazce síce vyhovejú človeku, ktorého prioritou je ušetriť, chýba tam však kvalita a originalita. Byť iný, odlišovať sa, nechať sa rozmaznať osobným prístupom sa stalo novou hodnotou v podnikaní. Prináša to sebavedomie a radosť. Ľudia chcú vedieť, koho podporujú, dôležitý je teda aj aspekt príbehu, ktorého súčasťou sa stávajú v momente, keď sa rozhodnú zakúpiť si dizajnérsky produkt produkovaný v slovenskej dedinke, kde poctivá firma zamestnáva možno i niekoho z vašej rodiny.

Ako k tomuto trendu pristupuje značka Puojd? 

Puojd bol bio-eko-sustainable-trade ešte keď to nebolo cool. Od začiatku bola výroba nastavená tak, aby bola odlíšiteľná, ale realizovateľná v našich podmienkach. Samozrejme, začínalo to v malej izbietke ručnou sieťotlačou, no v rámci nutného progresu i neutíšiteľnej zvedavosti som neustále vyhľadávala nové možnosti technológií. Ako textilnú dizajnérku ma neteší nič viac, ako keď otvorím krabicu, v ktorej je môj návrh zhotovený úplne novučkou technológiou (tkanie, pletenie, laser, rôzne druhy digitálnej tlače...). Mám pocit, že vo vyhľadávaní technológií a firiem, ktoré sú schopné a ochotné spolupracovať, som akýsi priekopník a štartér pre mnohé ďalšie značky. Zaujímavosťou je, že medzi prvými som začala riešiť výrobu ponožiek a natrafila som na skvelú firmu v Banskej Štiavnici, ktorá vtedy disponovala iba čiernymi a bielymi niťami a strojmi na základné typy ponožiek. Dnes táto firma hrá farbičkami a vyrába ponožky pre všetky slovenské hip značky, ktoré vyrábajú farebné vzorované ponožky. Je to krásny príklad začarovaného kruhu, keď firma, ktorá nie je odkázaná na komplikované zákazky dizajnéra, neodmietne nový typ biznisu a nastane progres na oboch stranách.

(zdroj: Puojd)

Kde hľadáte inšpiráciu pre dizajn produktov a textílií?

Inšpirácia sa nehľadá, v inšpiráciu ako takú neverím. Verím v tvorbu a kreatívne riešenia. Tvorba je vyjadrenie človeka, autora, ktorý má stále čo povedať. Zhodou okolností ja stále hovorím o Slovensku, lebo cítim, že je to téma neprebádaná, často sa romantizuje do folklóru a zabúda sa na iné momenty slovenskosti. Dizajn je hľadanie kreatívnych riešení, ktoré chýbajú, tešia, bavia. To, čo dávam na textil, je naopak niečo medzi maľbou, kresbou, fotografiou a grafickým dizajnom. Mám veľa nápadov, ktoré idú iným smerom než overené vzory. Tie je ale potrebné vždy poriadne otestovať, aby nápad fungoval aj v materiálovom prevedení. Nie všetko je hneď zásah do čierneho, lebo textil ako materiál je nevyspytateľný a to, čo funguje na obrazovke počítača alebo na papieri, v štruktúre a pohybe môže dopadnúť úplne inak.

S akými témami pracuje značka Puojd?

Zhrnula by som do to  zvýrazňovania krásy jednoduchých vecí so štipkou provokácie. Nesiaham po jednoduchých témach a hľadám hlbšie koncepčné riešenia, ktoré ale podávam hravou formou. Vyjadrujem sa zväčša kolekciami, ktoré nesú skryté posolstvo a chcem, aby zarezonovali v ľuďoch, aby sa ľudia stotožnili s pozitívnym nahliadaním na svet. Aby premýšľali. Aby sa cítili sami sebou, pohodlne a dobre vo svojej koži a v Puojde.

Michaela Bednárová (zdroj: archív M. B.)

Ako sa bude podľa teba tento trend ďalej vyvíjať?

Slovenskom teraz otrasie vlna extrémizmu, falošnej hrdosti s pomýlenými hodnotami a nikto z nás nevie predpokladať, aký to bude mať dosah. Sama neviem, aký mám k tomu zaujať postoj. Či sa naďalej tváriť, že svet je ružový a slobodný a slovenský znak naďalej môžem nebojácne rozkladať a vytvárať z mapky Slovenska kravský vzor. Alebo či začať (jemne politický) boj a reagovať na negatívne vplyvy, ktoré ohrozujú našu národnú identitu a v konečnom dôsledku ju posielajú o storočie dozadu. Zatiaľ si chcem zachovať skôr tú prvú verziu a vyvažovať tvorbu Puojdu neutrálnymi produktmi, ktoré by boli menej kontroverzné. Lebo stále je tu blízka budúcnosť – predsedníctvo EU, Olympijské hry a iné veci, kde sa dá a bude diskutovať o téme pozitívneho vnímania Slovenska a zdravej národnej hrdosti.