Čo prinesie úľavu pri svalovici

Aj vám sa stalo, že ste sa na druhý deň po túre nemohli ani pohnúť? Určite mnohokrát. Svalovú horúčku alebo svalovicu, ako sa ľudovo nazýva, zažil asi každý.

Označujeme tak chorobný stav, ktorý vzniká po veľkom, neprimeranom, a najmä neobvyklom a stupňovanom telesnom zaťažení.

„Rýchlejšie sa tento problém prejaví po takzvanej excentrickej svalovej činnosti, akou je napríklad chôdza či časovo náročný vytrvalostný beh dolu svahom. Alebo   po nezvyčajnom teréne, ktorý nám z viacerých dôvodov „nesedí“. Môžu to byť strmé kopce, ľad alebo hrboľatý lesný terén,“ hovorí športový lekár Pavel Malovič.

Svalovica je aj následkom necitlivých a monotónnych tréningových dávok vo fitnescentrách, keď tréner neakceptuje alebo nepozná aktuálny zdravotný stav a schopnosti cvičiacich.

„Nemá ich správne otestovaných, nekonzultuje ich zdravotný stav s lekárom. Svalová horúčka sa môže prejaviť aj po tréningoch kombinovaných s umelým prídavným zaťažením, ako sú vesty so závažím alebo činky, alebo pri neobvyklých druhoch testovania výkonnosti – ako je napríklad výskokový ergometer.

Môže sa však objaviť aj pri nosení novej nezvyklej obuvi či výstroja,“ upozorňuje lekár.

Najhoršie je na druhý deň

Svalová horúčka môže prísť v priebehu prvých dní kondičných tréningov, keď tréner preženie dávky a nenasleduje po nich správna regenerácia.

Objavuje aj po dlhšej tréningovej prestávke, ktorá vznikla pre zranenie či ochorenie, a tiež u alergikov alebo u nedoliečených a chorľavých ľudí.

Zhoršuje sa v priebehu niekoľkých hodín a najťažšia býva na druhý deň, keď sa postihnuté svalové skupiny po nočnom odpočinku ťažko rozhýbavajú.

„Bolesť vo svaloch sa už pri ich minimálnom používaní zväčšuje, prejaví sa opuchnutie a často aj zvýšenie teploty svalstva, nezriedka aj horúčka. Podstatou problému je narušenie činnosti svalu poškodením svalových vlákien, niekedy diskrétnym krvácaním, poruchami prekrvenia, takzvaným „zakyslením“, presunmi minerálnych látok i miernym opuchom,“ vysvetľuje Pavel Malovič.

Silnou a nezvyčajnou námahou svalov vznikajú mikrotraumy, mikroskopické trhlinky svalových vlákien. V súvislosti s tým dochádza k zápalom svalového tkaniva.

„Svalová horúčka je vlastne zranením,“ vysvetľuje lekár. A ako sa dá liečiť? Pri každom zápale a poranení svalstva sú na rýchle uzdravenie a regeneráciu potrebné enzýmy, ktoré likvidujú kyselinu mliečnu, ale najmä vysokú hladinu uvoľnenej kreatínkinázy, ktorá patrí medzi hlavné príčiny svalovej únavy a horúčky.

Pomáhajú aj preparáty na lepšie prekrvenie svalstva. Nedostatočne a nesprávne trénovaný organizmus nevyrába nevyhnutné ochranné enzýmy v dostatočnom množstve, a tak rýchlo, ako by bolo treba, čo je tiež jednou z možných príčin vzniku svalovice.

Spánok, odpočinok, masáž

Pri diagnostike svalovej horúčky treba vylúčiť natrhnutie svalu či šľachy, niekedy aj pomliaždenie, ale aj námahovú zlomeninu.

Inak je diagnóza jasná - a často si ju urobí sám postihnutý. Pri lekárskom vyšetrení je badateľná bolestivá citlivosť na tlak, mierny opuch, trochu vyššia miestna teplota i ľahké začervenanie.

Podpornou liečbou je dostatočný odpočinok, spánok, chladivé obklady alebo kúpeľ vo vírivke so špeciálnymi prímesami a relaxačná masáž.

„Žiadna sauna alebo horúce zábaly!“ upozorňuje lekár. Hrozí tak totiž zvýraznenie opuchov a prehĺbenie krvácania.

Lieky obvykle netreba podávať - ale aj to je individuálne. Enzymatická terapia na likvidáciu kreatínkinázy a preparáty s obsahom kyseliny acetylsalicylovej, koenzýmu Q10, vitamínu E, L-arginínu a L-karnozínu majú však svoj význam v liečbe, a tiež ako prevencia vzniku svalovej horúčky.

Dôležitý je aj správny jedálny lístok s prevahou zásaditých potravín – malo by ich byť až osemdesiat percent. Na udržanie kyselinovo-zásaditej rovnováhy sú vhodné iontové nápoje, a tiež špeciálne druhy cvičení.

„Príznaky postupne miznú, v lepšom prípade v priebehu troch až štyroch dní. Postihnuté svalové skupiny treba v nasledujúcom tréningu zaťažovať len postupne a podľa špeciálneho programu,“ dodáva Pavel Malovič.