Zuzana Aichová: U nás zatiaľ prevažuje šialený konzum

Myslia podľa vás ľudia na Slovensku ekologicky?

Nechcem byť kritická, ale myslím si, že je to u nás zatiaľ slabé. Napríklad v porovnaní so situáciou v Rakúsku, kde som žila päť rokov. Medzi základné princípy tamojších obyvateľov patrí triedenie odpadu. Je to pre nich prirodzená povinnosť. Triedia všetci, všade a všetko. Veľmi sa mi to páčilo. Triediť odpad a recyklovať som bola zvyknutá z domu, podľa mňa je to jedno z pozitívnych dedičstiev socializmu. Dnes je u nás problém najmä v tom, že ľudia neveria, že odpad finálne naozaj ostane rozdelený a dostane sa tam, kam má. Samozrejme, že ryba smrdí od hlavy, takže treba začať zhora a ľudí viac vzdelávať v tejto oblasti. Okrem toho u nás zatiaľ prevažuje šialený konzum, kým v zahraničí prichádza trend umiernenosti. Mám pocit, že je to dôsledok „železnej opony“. Nemali sme na trhu takmer nič, v obchode ani v televízií. Potom prišiel hrubý, neokrôchaný kapitalizmus a zrazu sme mali všetko. Demokracia sa otočila na konzum a peniaze. Jej skutočné hodnoty sme si ešte nestihli všimnúť, len tie materiálne. Na zmenu ešte potrebujeme minimálne jednu generáciu.

Aký máte vzťah k súčasnej móde?

Módu som začala vnímať, keď som mala trinásť alebo štrnásť rokov. Vtedy ešte pretrvávali dozvuky socializmu a nebolo veľa obchodov, kde by sa dali kúpiť pekné veci. Tak sme „fičali“ na Burde a šili si doma veci. Mala som šijací stroj, prešívali sme si na ňom so sestrou oblečenie po mame, dokonca aj po babke. Samozrejme, že sa rada pekne obliekam, ale nikdy som príliš nepodliehala módnym trendom. Mali by sme sa vážne zamyslieť, do akej miery sme závislí od módneho priemyslu či hocijakého iného šialenstva, ktoré nám spoločnosť vtĺka do hlavy. A mali by sme si uvedomiť hodnoty produktov aj hodnotu seba samých a fakt, že môžeme vyzerať a cítiť sa dobre aj v tom, čo nie je práve z najdrahšieho a najznačkovejšieho obchodu.

Koncom apríla pripravujete Fashion Show recyklovanej módy. Ako prebiehajú prípravy na takúto nezvyčajnú prehliadku?

Najprv robíme zbierku oblečenia. Ľudia nám nosia svoje staré veci a sú radi, pretože často nevedia, čo s nimi robiť. Dáme ich prešiť študentom, ktorí tento rok spolupracujú so známymi módnymi návrhármi. Ak niečo nepoužijú, oblečenie a látky darujeme do slabších regiónov. Vytvorené modely budú súčasťou prehliadky. Snažíme sa, aby boli nositeľné a boli pre ľudí inšpiráciou. No budú tam aj demonštračné modely vyrobené z papierových servítok či plastových fliaš a kartónov, aby sme upozornili na to, koľko odpadu tvoríme, hoci ho môžeme znovu nejakým spôsobom využiť.

(zdroj: Jana Liška)

Kto vaše modely šije?

Vlani sme spolupracovali so študentmi Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave pod vedením akademickej maliarky Anny Bohatovej. Bola som príjemne prekvapená ich tvorivosťou a šmrncom, ktorý modely mali. Tento rok sa pridala priemyslovka zo Svidníka, vysokoškoláci zo Zlína a angažovali sme aj renomovaných návrhárov. Zapojila sa Lýdia Eckhardt, ktorá v súkromí aj pri tvorbe aplikuje šetrné ekologické postupy. Venovala nám tri modely, ktoré si doteraz nenašli majiteľa a keďže nikdy nič nevyhadzuje, potešila sa možnosti, že mladí návrhári z nich  zrecyklujú niečo nové. Pridal sa aj Lukáš Kimlička. Chce ušiť modely zo zvyškov látok, ktoré mu ostali po šití plesových rób. Pomohli nám aj Izabela Komjati, ktorá predstaví dva recyklované modely a Zlatica Hujbertová. Návrhárka Petra Kubíková  prichádza s výberom z džínsovej kolekcie recyklovanej módy, ktorá zožala veľký úspech v Londýne.

Prečo ste sa rozhodli organizovať práve tento typ podujatia?

Chceme ukázať, že oblečenie, ktoré si kupujeme za pár eur v obchode, má oveľa vyššiu hodnotu. Nie je to len hodnota, ktorá sa meria v mene, ale aj hodnota práce, ktorá je za tým. Ide o životné prostredie, ktoré veľmi trpí, napríklad pri spracovávaní bavlny, pri farbení látok. Pitná voda sa tým znečisťuje, minie sa jej príliš veľa, a to sú všetko faktory, ktoré si uvedomuje málokto pri kúpe nového oblečenia. Módna prehliadka má v praxi ukázať, že si nemusíme stále kupovať len nové veci, ale že ich môžeme recyklovať a znova zúžitkovať.

(zdroj: Jana Liška)

Študovali ste divadelnú vedu, pracovali v médiách a teraz sa venujete ekológií. Ako to všetko spolu súvisí?

Na škole ma to vždy ťahalo k scénografii a v súvislosti s tým aj ku kostýmom. Mala som veľké šťastie, že som mohla pracovať v médiách, moja práca bola zaujímavá. Chodila som po filmových festivaloch, vyberala som a nakupovala programy pre televízne stanice seriály a filmy. Svet médií a obchodu mi veľmi imponoval, keďže to znamenalo veľa cestovania a komunikácie s obchodníkmi zo všetkých kontinentov. Veľmi veľa mi to dalo do života. Cez obchod som spoznala rôzne kultúrne odlišnosti a spôsob uvažovania a tiež získala veľa priateľov a kontaktov. V tejto fáze života môžem z predchádzajúcich skúseností veľa zúžitkovať, hoci to spolu na prvý pohľad nesúvisí. Moje nadšenie pre Fashion Show vyplýva z toho, že som žena a prirodzene ma zaujíma móda, no zároveň ma desí šialený konzum, ktorý jej vládne.

Okrem módnej prehliadky organizujete aj iné ekologické projekty. Na čo sú zamerané?

V rámci projektu Resonance, ktorý sme založili s Patrikom Gubom pripravujeme aj Ekodeň - ekologický piknik, na ktorom sa okrem športu, zábavy a zdravého jedla návštevníci zaoberajú aj otázkami odpadového hospodárstva či možnosťami šetrenia energie v domácnosti. Ďalším projektom je Zapoj sa! venovaný energii a mobilite a posledný je vianočný event s dobročinným charakterom. V šuflíku si držíme ešte jeden nápad na veľký multižánrový event.

Aké sú reakcie Slovákov na takéto typy podujatí?

Aktívne naše podujatia organizujeme tretí rok a reakcie sú rôzne. Musím povedať, že sú oveľa lepšie na východnom ako na západnom Slovensku. Záujem verejnosti je tam oveľa úprimnejší ako v Bratislave. Možno je to spôsobené tým, že v Bratislave sa deje príliš veľa akcií a v Košiciach alebo v Prešove taký pretlak nie je. Ja som z Bratislavy a môj kolega, s ktorým som Resonance založila je Humenčan, takže sa na túto situáciu snažíme pozerať objektívne.

(zdroj: Jana Liška)

Vychovávate ekologicky aj svoju ročnú dcérku?

Lujza je zatiaľ ešte veľmi malá. Ale určite sa snažím dodržiavať pri nej určité princípy. Sestra má dvojročnú dcéru, takže mi posúva jej oblečenie a hračky. Aj my sme boli v detstve zvyknuté využívať veci, ktoré už iní rodinní príslušníci nepotrebovali. Niekto to považuje za hanbu a chce mať nový kočík, postieľku, oblečenie. Ale ja to nepovažujem za dôležité. Keď sa moja dcéra naučí vážiť si použitú vec, bude to oveľa väčší prínos, ako keď bude vyžadovať stále niečo nové. Pokiaľ ide o hračky, snažím sa okolie a rodinných príslušníkov inštruovať, že ich nepotrebujeme tisíc. Viac sa teším, keď sa Lujza naučí hrať s menej hračkami, no kreatívne. Stále nejaké dostávame, takže jej ani nemám možnosť nič kúpiť a niekedy jej ich zámerne odoberáme, aby toho nemala zbytočne veľa. Nedávno mala dcéra narodeniny a naša opatrovateľka Evka pripravila pre ňu ten najkrajší darček. Počas dňa, keď sa spolu hrali, jej z veľkej kartónovej škatule, ktorú sme mali pripravenú do separovaného odpadu, vyrobila domček s dverami a oknami. Oblepila ho zvyškami baliaceho papiera a na dvierka nalepila jej fotografiu. Lujza ten domček miluje a stále sa v ňom hrá. Páči sa jej, hoci to nie je nablýskaný „barbie“ domček z obchodu. Verím, že takto sa nám podarí v nej podnietiť fantáziu a zároveň ekologické vnímanie.

Foto: Jana Liška

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic

Za poskytnutie priestorov na fotografovanie ďakujeme Detskému múzeu SNM Bratislava.