Vedci definujú šťastie ako pocit uspokojenia a nájdenie zmyslu života. U každého človeka je však obsah týchto pojmov iný.
Šťastie neznamená mať množstvo privilégií a peňazí. Nie je to konštantný pôžitok. Je to súlad niekoľkých faktorov – naša schopnosť spájať sa a komunikovať s inými ľuďmi, teda sociálna stránka života, nažívanie v plnohodnotných vzťahoch, život v komunite.
Naviazanosť na ľudí a svoje okolie je podľa vedcov z Kalifornskej univerzity to najpodstatnejšie pre ľudské šťastie.
Narodení pre šťastie
V Inštitúte pre výskum šťastia v Copenhagene sa vedci domnievajú, že niektorí ľudia sa narodia s tým, že sú predurčení byť šťastnejší ako iní, a niektorí zase menej šťastní.
Podľa nich môžu mať obyvatelia niektorých krajín genetickú výhodu v schopnosti nadobudnúť pocit šťastia. Najšťastnejšou krajinou je podľa výsledkov štúdií Dánsko.
Šťastie podľa životných priorít
Ukazovateľom šťastia najmä v severnej Európe a severnej Amerike je podľa copenhagenského inštitútu práca.
Vďaka nej sú ľudia schopní nájsť vlastnú identitu, formovať ju a udržiavať sociálne vzťahy. Najkontroverznejšou ľudskou prioritou sú peniaze.
Riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking uznáva, že existuje niekoľko prieskumov, ktoré dokazujú, že bohatšie národy sú šťastnejšie ako chudobnejšie, ale existuje určitá hranica, keď už bohatsvo prestáva byť podstatné.
„Nezáleží na tom, akí ste bohatí, aj tak môžete trčať v zápache,“ hovorí Wiking. Treťou podmienkou šťastia je náboženstvo, no neovplyvňuje naše šťastie priamo. Opäť ide o možnosť socializácie, ktorú prirodzene vyhľadávame v rôznych sociálnych a záujmových skupinách.
Naše telo je jedno veľké chemické laboratórium, preto je pocit šťastia vyvolaný chemickými reakciami a vytváraním určitých látok v tele.
Nízky level serotonínu vedie k depresiám, kým dopamín spôsobuje stavy eufórie. Oxytocín telo vylučuje, keď sme v blízkosti niekoho blízkeho a vytvárame si vzájomné vzťahy, vďaka ktorým sa cítime v bezpečí. Bez chémie teda neexistuje šťastie.
Ženy robia šťastnými tajné radosti
Pre každodenné šťastie a príjemné pocity postačia maličkosti, z ktorých sa skladá náš život. Každý človek si osvojil určité návyky, ktoré mu spôsobujú príjemné pocity a spokojnosť.
V tejto súvislosti vznikol prieskum spoločnosti Figaro, ktorý sa zaoberal tajnými drobnými radosťami Sloveniek. Podľa neho až 84 % Sloveniek považuje malé tajné radosti za dôležité a pre 58 % sú dokonca dôležitejšie ako akýkoľvek iný relax.

Svoje o tom vie aj známa herečka, moderátorka, obľúbená spisovateľka, blogerka, mama dvojičiek, Ely a Matildy a autorka kreatívnych tričiek Koláčová - Kristína Farkašová. Aj ona prezradila, čo jej robí každý deň radosť: „Tak teda napríklad: umývanie drezu jedným špeciálnym čistiacim prostriedkom, na ktorého vôni som jednoznačne závislá. A čisté podlahy! To je koniec, to ja skrátka musím mať! Krémovanie rúk - to robím nonstop, bez toho nemôžem žiť. Ňuchám našej psici labky, ktoré mi šialene voňajú a keď je hrášková sezóna, zožeriem každý deň plnú igelitku hrášku... a mám v skrini asi štyridsať pásikavých tričiek, spievam si nahlas v aute, a potom sa tvárim, že nespievam, keď cítim, že sa na mňa niekto pozerá… Alebo si narvem totálne plné ústa chipsov. Tiež zbožňujem spať zababušená pod šuchotavou perinou a každé ráno musím mať na raňajky párky s horčicou,“ smeje sa Kristína.
Čo robí Slovenkám radosť?
Najväčšou tajnou radosťou Sloveniek je čokoláda, no niektoré radosti sú celkom absurdné.
- Čokoláda - 58 % Sloveniek si najradšej vychutnávajú tabuľku čokolády a s nikým sa nerozdelia.
- Vylizovanie taniera – 44 % Sloveniek rado vylizuje tanier po dobrom jedle.
- Chvíľka pre seba - 63 % Sloveniek si ju nájde na týždennej báze a 71 % raz za mesiac.
- Pohoda v posteli - Najväčšie malé, tajné radosti spojené s domovom si Slovenky užívajú v posteli. Byť celý víkend v pyžame robí radosť 39 % Sloveniek, 38 % žien si vychutnáva spánok tak, že sú zababušené po uši pod perinou, ktorá šuchoce. Celé dopoludnie rado prespí 36 % Sloveniek.
- Prehnané nakupovanie do zásoby – Z neho má radosť 40 % žien.
- Ovoniavanie kníh a pečiva - Potešenie a lá Amélia z Montmartru v podobe ovoniavania kníh v kníhkupectve, či čerstvého pečiva v potravinách má 34 % slovenských žien.
- Prezeranie náhrobných kameňov na cintorínoch - čítať mená a dátumy narodenia baví 38 % percent žien.
- Pozorovanie ľudí - Slovenky milujú pozorovať ľudí, hádať ich osudy a vymýšľať si príbehy (37 %). Sledovať hádky susedov a ich diskusií tajne teší 36 % slovenských žien. Za túto tajnú radosť sa zároveň Slovenky aj najviac hanbia (39 %).
- Bez oholených nôh - až 65 % slovenských žien prezradilo, že ich radosťou je neholiť si v zime nohy. Viac ako polovica z nich sa za to hanbí.