Po víťaznom finále Eurovision Song Contest má o jedného plyšáka a niekoľko tisíc fanúšikov viac. NELA POCISKOVÁ, tretiačka na bratislavskom konzervatóriu, má už za sebou veľké divadelné roly akou je Maria z muzikálu West Side Story. Pod krehkým zovňajškom sa skrýva výnimočná cieľavedomosť. Nepochybuje o tom, že každý z branže má podobne ako ona tie najväčšie plány. Najpopulárnejšia šoubiznisová dvojica týchto dní - Nela Pocisková a Kamil Mikulčík dookola opakuje, že s letenkou do Moskvy na medzinárodné finále Veľkej ceny Eurovízie nerátali, že si na pesničkovú súťaž len tak odskočili. Keby neboli obaja tak veľmi pracovne vyťažení, možno by sme im ani neverili, že sa títo hereckí kolegovia z televízneho seriálu stretli len na jednej skúške pred semifinále. Obaja sú však profíci!
Super osemnástka
Kamil Mikulčík má 31 rokov, je skladateľom, hercom, členom a capella skupiny Fragile. Nela je šťastná osemnástka, tínedžerka, ktorá navonok s ničím nemá problémy. Keď sa s ňou rozprávate, máte pocit, že všetko okolo nej je super, výborné, prinajhoršom „v pohode“. Má super rodičov, dokáže sa s nimi baviť o čomkoľvek, a nemá dôvod začať im klamať. V jej začínajúcej kariére muzikálovej speváčky ju vždy podporovali. Pripúšťa však, že veľmi nevedeli, čo to všetko obnáša. A to ešte netušili, že príde aj Eurovízia!
„Ešte sa mi nestalo, že by mi pri každom vyššom tóne začali diváci kričať. V divadle nie je zvykom výskať. Bolo to naozaj úžasné!“ opísala svoje pocity zo súťaže.
Na rozdiel od divadla musela za tri minúty podať stopercentný výkon. „Mala som neskutočnú trému, veľkú zodpovednosť, aby som nič nepokazila v priamom prenose,“ hovorí Nela.
Choreograf Ján Ďurovčík, ktorý je Neliným manažérom a „všetkým dokopy“, sa Eurovízie trochu obáva. „Mám z toho čudný pocit, celá tá medializácia a reakcie! Akoby na pleciach jednej osemnástky a jedného herca a muzikálového speváka mal ležať osud slovenskej populárnej scény, pričom oni sami sa za jej reprezentantov nepovažujú. K tomu ešte zmluvy s STV, ktoré nič negarantujú, ale pod hrozbou pokuty vyžadujú. Dúfam, že sa to zvládne,“ reagoval.Nela sa s ním radí aj o „normálnych veciach“. „S ním sa dá. Je to zlatý človek. On len vyzerá ako kat,“ smeje sa.
Zadným vchodom do divadla
Aj po víťazstve v pesničkovej súťaži ďalej zostáva pri divadle. „To je cesta, ktorú som si vybrala,“ tvrdí.
Pritom ako dieťa nebola nijakou divadelnou nadšenkyňou, do divadla vošla prvýkrát zadným vchodom pre účinkujúcich – na konkurz na muzikál Neberte nám princeznú.
Nechodila ešte ani len na konzervatórium, ale už vtedy niečím zaujala režiséra Jána Ďurovčíka, ktorý túto produkciu pripravoval pre Novú scénu. „Nela mala veľké šťastie, že mohla skočiť do takého projektu,“ hovorí jej hlasová pedagogička Miroslava Marčeková, ktorá pôsobí na bratislavskom Cirkevnom konzervatóriu. Skúšalo sa cez leto, a tak si odvážna školáčka mohla dovoliť byť v divadle od rána do večera.
„Počas práce som zahodila stres. Zrazu som si povedala, že divadlo je to, čo chcem robiť,“ hovorí Nela. Rolu Princeznej mala pôvodne len odskúšavať. „Naozaj som nemala žiadne herecké skúsenosti. Keď som predniesla prvú repliku, všetci sa mi smiali. Sama som si nevedela predstaviť, že by som dokázala vystúpiť pred šesťsto ľuďmi v sále,“ spomína na minulosť zďaleka nie takú dávnu.
Nakoniec v hlavnej úlohe legendárneho slovenského muzikálu odspievala druhú premiéru. Určite nie je ľahké preberať repertoár po Marike Gombitovej, hoci jej pesničky poznala od detstva. Jej pedagogička však tvrdí, že Nela má rozsah ešte podstatne väčší. „Jej hlas bol čistý ako krištáľ od začiatku, bola veľmi muzikálna, mala dobré uši. Bol tam istý potenciál,“ hovorí Marčeková, ktorá s Nelou pracovala od ôsmich rokov.
Marčeková nemala pochybnosti, či mala alebo nemala Nela vstúpiť do sféry populárnej hudby, podľa nej sa tieto dve kariéry nevylučujú. Hoci na víťaznej pesničke pracoval celý tím, podľa nej majú na úspechu piesne Leť tmou zásluhu práve jej interpreti. „S inými by to nemalo taký ohlas,“ myslí si.
Muzikál ju baví
Marčeková dokonca uvažovala aj opernej kariére pre Nelu. „Keby ju bavila opera, určite by som ju do nej tlačila,“ pripúšťa. Pripomína, že tie najťažšie muzikálové party sú porovnateľné s opernými, ibaže sú spievané inou technikou a netreba mať pri nich taký objem hlasu.Zdá sa však, že Nelu zatiaľ muzikál baví, hoci bežne najviac počúva soul a medzi jej obľúbené hlasy patrí Mariah Carey či Christina Aguilera. „Nikdy som si nemyslela, že mi bude sedieť aj takáto vážnejšia hudba,“ hovorí Nela o svojom účinkovaní v muzikáli West Side Story. Nadšená bola napríklad aj z klasického muzikálového titulu Fidlikant na streche. V novoscénickej produkcii hrá maličkú rolu Chávy, dcéry mliekara Tovjeho.
Nela nepociťuje, že by na ňu brali na Novej scéne prílišný ohľad. Asi je aj citovo vyspelejšia ako jej rovesníci, niekedy sa až čuduje, aké banálne veci dokážu riešiť jej spolužiaci. Ona odmalička vyrastala medzi staršími kamarátmi svojho brata. Divadlo ju zas naučilo, že existujú pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Na začiatku vraj veľa plakávala, teraz už len občas, podaktorí ju aj obdivujú, ako to vie všetko vydržať.
Ak ju však aj doteraz spoznávali ľudia na ulici, tak určite viac pre jej účinkovanie v Ordinácii v ružovej záhrade než vďaka divadlu. Skúsenosť s televíznym seriálom je pre ňu - ako inak - super. Brala by pokojne aj ďalšie ponuky, rada by si v budúcnosti vyskúšala aj film. Lákalo by ju zahrať si postavu Júlie, ktorá je predobrazom jej muzikálovej Marie.Seriálová Nela má tú výhodu, že sa do tejto postavy nemusí veľmi štylizovať. Dúfa len, že s ňou v súkromí až tak neplieska puberta ako s jej hrdinkou. Uvedomuje si však, že aj lásky, ktoré nevydržia, patria k povolaniu herečky. Jej priatelia by sa mali vopred zmieriť s tým, že divadlo pre nich neobetuje.
Psychológa nepotrebuje
Pieseň Leť tmou nie je bežnou mainstreamovou pesničkou, cítiť v nej takmer dramatický náboj. Nela zatiaľ hlási, že má svoje divadelné city pod kontrolou. „Je ťažké na javisku pustiť slzu, a popri tom ešte aj spievať,“ pripúšťa. Po záverečnej emotívnej scéne West Side Story sa musí vraj desať minút v šatni predýchavať. Spomína, že raz na jednej skúške sa z akéhosi tranzu nevedela vôbec dostať. No psychológa nepotrebuje, denne pre kondičku zvykne bežať tridsať minút na páse.
Všetko, čo stíha, by nedokázala bez individuálneho študijného plánu. Na škole ani predtým čistá jednotkárka nebola. „Mňa mrzí len to, že neviem matiku, prestala som ju riešiť, odkedy som sa dozvedela, že ma prijali na konzervatórium,“ priznáva. Na vysokú by najradšej - aj pre jazyk - išla študovať do Viedne.
Na spolužiakov z konzervatória sa nesťažuje, nepociťuje z ich strany závisť, hoci určite patrí k najlepšie zarábajúcim slovenským školáčkam.
„Je mimoriadne skromná a nesmierne pracovitá. Koľkokrát má program aj dvanásť hodín denne. Ani starí profíci tak ťažko nerobia,“ vyjadrila sa o nej Marčeková. Podľa nej je však jej žiačka zároveň „príšerne nerozhodná“ a nezaškodilo by jej ani viac sebadôvery.
„Nie je však ľahké vyrovnať sa v tomto veku s intrigami divadla. No ona pre to divadlo žije a dýcha!“ dodáva.