Ženy na Slovensku zápasia s problémom rodovej diskriminácie v zamestnaní. Tá sa intenzívne prejavuje aj v prípade, keď žena preruší zamestnanie pre materskú či rodičovskú dovolenku.
Po jej skončení je často nežiaduca v pôvodnom zamestnaní alebo má problém nájsť si novú prácu.
Podľa právničky Janky Debrecéniovej z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť na Slovensku rastie priepasť v zamestnanosti žien a mužov v reprodukčnom veku, konkrétne od 25 do 34 rokov.
Rozdiel medzi nimi predstavuje zhruba 25 % v neprospech žien. Napriek tomu, že spoločnosť vyzdvihuje dôležitosť materstva, toto obdobie ženám neuľahčuje.
„Zamestnanosť matiek s deťmi vo veku 20 až 49 rokov v porovnaní s rovnako starými bezdetnými ženami klesá približne o 30 %. Na druhej strane u rovnako starých otcov s deťmi, v porovnaní s ich bezdetnými vrstovníkmi zamestnanosť rastie o 12 %. Pozícia mužov s deťmi sa teda na trhu práce posilňuje, kým pozícia žien- matiek sa naopak veľmi oslabuje. To má dlhodobé negatívne dosahy na kariérny rast žien, ich celkové spoločenské uplatnenie a spoločenský status, ale aj na ich ekonomickú situáciu vrátane dôchodkového zabezpečenia. Odráža sa to aj na ich nezávislosti vrátane autonómie v partnerských vzťahoch,“ upozorňuje na alarmujúci stav Janka Debrecéniová.
Sťažená pozícia matky
Čo trápi zamestnané matky na slovenskom trhu práce:
1. Neexistuje otcovská dovolenka
„V Nórsku to funguje tak, že ak si otec nevyčerpá otcovskú dovolenku, prepadne mu. Príspevok za túto dovolenku sa rovná platu, takže mužov to motivuje participovať na výchove dieťaťa. V takto fungujúcich krajinách sa to odráža aj na vzťahu partnerov, dokonca aj miera rozvodovosti je nižšia,“ vysvetľuje Janka Debrecéniová. Na Slovensku však nie je možné deliť sa s partnerom o materskú dovolenku tak, že by každý z partnerov chodil do práce na nižší úväzok a časť príjmu by sa im kompenzovala zo sociálneho poistenia.
2. Bez platenej práce
Ak si rodičia rovnomerne delia starostlivosť o dieťa, žena má možnosť venovať sa čiastočne aj platenej práci. Ženy zamestnankyne na Slovensku však nemajú možnosť dosahovať príjem z práce počas materskej dovolenky. „Toto nastavenie ženy úplne nezmyselne oberá o pracovné zručnosti a možnosť dosahovať príjem, čo v dlhodobom horizonte negatívne poškodzuje všetky zúčastnené strany – samotné ženy a ich rodiny, zamestnávateľov, ale aj štát,“ upozorňuje odborníčka.
3. Kam dať deti počas práce?
„V súčasnosti je často veľký problém dostať deti do veku troch rokov do akéhokoľvek verejného zariadenia. Zostávajú potom iba súkromné zariadenia alebo osoby poskytujúce starostlivosť na komerčnej báze. Im potom patrí príspevok na starostlivosť o dieťa do výšky 230 €, od roku 2016 do výšky 280 €, maximálne však len do troch rokov. Príspevok sa zariadeniam vypláca ako alternatíva k rodičovskému príspevku. Tým, že často nestačí na pokrytie celej úhrady za starostlivosť, je táto forma podpory zo strany štátu fakticky nedostupná pre ženy s nízkymi príjmami. Navyše škôlky často neprijímajú deti staršie ako trojročné, najmä pokiaľ je žena na rodičovskej dovolenke s ich mladším súrodencom. Je to, samozrejme, porušenie antidiskriminačného zákona,“ hovorí Janka Debrecéniová.
Diskriminácia po návrate do práce
Ženám neraz počas materskej či rodičovskej dovolenky zamestnávatelia menia pracovnú náplň alebo pracovné zaradenie, degradujú ich z vyšších pozícií a robia z nich rádové zamestnankyne, takže zrazu sú podriadené svojim bývalým podriadeným.
„Často sa stáva, že je už počas materskej či rodičovskej dovolenky vykonštruovaná organizačná zmena, ktorá ženu znevýhodňuje alebo sa na zamestnankyňu po návrate do práce vyvíja taký tlak, že sama odíde z práce. To, samozrejme, nie je legálne. Ženy v mnohých prípadoch podpíšu zmenu, ktorou ich zamestnávateľ po návrate z materskej dovolenky znevýhodnil alebo degradoval zo strachu o stratu práce. To, že to podpíšu, však nijako nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za znevýhodňujúce konanie,“ poúča právnička.
Práva pracujúcej matky:
Zamestnávateľ je povinný zaradiť matku po skončení materskej dovolenky (34 týždňov pri 1 dieťati, pri osamelej matke 37 týždňov) na jej pôvodné pracovisko a pracovné miesto.
Ak to nie je možné napríklad preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ju zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Matka po skončení rodičovskej dovolenky (obyčajne do 3 rokov veku dieťaťa) má nárok vrátiť sa do pôvodného zamestnania a zamestnávateľ je povinný ju prijať na pracovné miesto, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve.
Ak matka do deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorá je pre ňu nevhodná, zamestnávateľ je povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok.
Ak to nie je možné, preradí ju dočasne na prácu v rámci pracovnej zmluvy, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať zárobok ako pri doterajšej práci.
Za určitých podmienok je možná práca z domu alebo úprava pracovného času.
Preradiť ženu na prácu iného druhu môže zamestnávateľ až po dohode.
Matke, ktorá dojčí dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Žena trvale sa starajúca o dieťa mladšie ako tri roky a osamelá žena trvale sa starajúca o dieťa mladšie ako 15 rokov môže byť zamestnaná prácou nadčas len, ak s tým súhlasí. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť.
V prípade, že sa pracujúca matka stará o dieťa, ktoré ochorelo, má nárok na dávku sociálneho poistenia – ošetrovné. Ošetrovné sa poskytuje maximálne na desať dní.
Slobodné matky samoživiteľky
Ženy sú znevýhodnené už vtedy, keď majú partnera, s ktorým sa môžu deliť o výchovu dieťaťa. Ak však žijú bez partnerov alebo v násilných vzťahoch, majú ešte sťaženejšiu situáciu.
K téme sa vyjadruje:
Janka Debrecéniová, právnička, analytička a zástupkyňa výkonnej riaditeľky mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť
„Náš štát nijako systematicky nezohľadňuje to, že ženy sa často starajú o deti samy. Jedna z mála situácií, kde je to zohľadnené, je dĺžka materskej dovolenky a súvisiace príspevky, ktoré sa vyplácajú o tri týždne dlhšie. To však nie je výrazná systémová pomoc a je to veľmi alarmujúce,“ upozorňuje Janka Debrecéniová.
Rodičovská dovolenka na Slovensku
Možnosť rodičovskej dovolenky využíva 1 % mužov a 99 % žien. Tento fakt uverejnený v jednom z výstupov národného projektu Inštitút rodovej rovnosti svedčí o tom, že muži sa na Slovensku podieľajú na každodennej starostlivosti o najmenšie deti len v minimálnej miere.
Tento trend sa odzrkadľuje aj na zamestnanosti mužov a žien. Rodičovské voľno na starostlivosť o deti – materskú a rodičovskú dovolenku – čerpajú takmer výlučne ženy, hoci legislatívne sú tieto inštitúty dostupné pre obidvoch rodičov.
Ženy vo veku 25 – 34 rokov majú nižšiu zamestnanosť, ale aj vyššiu nezamestnanosť ako muži, čo môže byť signálom existencie problémov pri návrate do práce alebo pri hľadaní si práce po ukončení materskej a rodičovskej dovolenky.