Na španielskej univerzite v Navarre výskumníci zistili, že ak sa presťahujete do vyššej nadmorskej výšky ako je 456 m n. m., pravdepodobnosť, že vás bude trápiť obezita sa zníži o 13 %.
Základný princíp celého zistenia je celkom logický. Prvé, čo vám možno napadne, je skutočnosť, že život vo vyššej nadmorskej výške je súčasne sprevádzaný životom na rôznorodejšom povrchu a povedzme, že aj vo väčších kopcoch.
Človek, ktorý v takomto prostredí žije, je nútený vynaložiť viac fyzickej námahy aj pri bežnej chôdzi.
Vedci porovnávali vyššie nadmorské výšky s nižšími alternatívami, konkrétne s výškou 124 m n. m. a menej. Počas prieskumu sledovali 9 300 španielskych študentov, ktorí na konci štúdia netrpeli obezitou.
Rozdelili ich do troch skupín podľa nadmorskej výšky, v ktorej žijú – pod 124 metrov, 124 – 456 metrov, nad 456 metrov. Počas 8 a pol roka sledovania začalo trpieť obezitou približne 2 100 ľudí.
Vedci však brali do úvahy aj intenzitu fyzickej aktivity jednotlivých osôb či spôsob stravovania. Na základe týchto informácií vypočítali, že pravdepodobnosť vzniku obezity bola nižšia o 13 % u tých ľudí, ktorí žili vo výške 456 m n. m. a viac.
Je to vzduchom
Sedliacky rozum by mohol napovedať, že dôvodom sú práve kopce a viac pohybu. No príčina je podľa vedcov v niečom inom. Menší výskyt obéznych ľudí spájajú s nižšou koncentráciou kyslíka vo vzduchu.
Tvrdia, že vyššie nadmorské výšky a menej vzduchu potláčajú pocit hladu. Spôsobuje to hormón leptín, ktorý sa vo výškach intenzívnejšie uvoľňuje, zapríčiňuje pocit nasýtenia a reguluje apetít.
Vedúca výskumu Maira Bes-Rastrollová však netvrdí, že by presťahovanie sa do nadmorskej výšky nad 456 metrov pomohlo všetkým, no je zaujímavé, že práve v týchto výškach žije celkovo menej obéznych ľudí.