Čo vás priviedlo k zdravej výžive?
Vážne zdravotné problémy, s ktorými si lekári nevedeli poradiť. Bola som vtedy v jedení extrémistka, stále som zháňala návod na to, ako jesť, čo mi chutí, a nepribrať. V tom čase, bolo to asi pred dvadsiatimi rokmi, bola veľmi populárna Lenka Kořínková a jej knihy o „zvířátkach“ a „kytičkách“. V podstate išlo o delenú stravu, ktorá oddeľovala bielkoviny od sacharidov. A keďže som z etických dôvodov nejedla mäso, vybrala som si „kytičky“, čiže sacharidy. U nás v Košiciach sa práve vtedy začali vyrábať fantastické gramahamové rožky. Keď som ich zavoňala, tak sa mi robili pred očami zlaté špirály... Napokon som skončila tak, že som denne zjedla pätnásť tých rožkov – a k tomu nič. Mala som pocit, že si s nimi vystačím, ale len dovtedy, kým mi neskolabovala funkcia tenkého čreva a horný lymfatický systém. Bola som taká opuchnutá, až sa mi trapézy dotýkali ušných lalokov. Vtedy som pochopila, že asi niečo nerobím dobre.
Čo vám povedali lekári?
Skúšali na mne testy na všetky možné alergie, až som si pripadala ako testovací králik. Keď mi jedného dňa pani doktorka povedala, že síce zatiaľ na nič neprišla, ale že môžeme skúsiť ešte ďalší test, pochopila som, že si budem musieť pomôcť sama. Medzi pražskými modelkami bolo vtedy veľmi populárne stravovanie podľa krvných skupín. Kúpila som si knihu do priekopníka tohto systému Petra J. D.´Adama a zdalo sa mi, že jeho teória má úžasnú logiku. Prečo by sme mali jesť všetci rovnako, keď máme rozličnú výbavu tráviacich enzýmov? Zistila som, že som sa ako „nulka“ stravovala úplne zle. Ľudia s mojou krvnou skupinou sú rodení mäsožravci a ja som mäso takmer vôbec nejedla. A tak som postupne začala pridávať do stravy rybacinu a morčacinu. Už zakrátko som na sebe spozorovala úžasné zmeny.
Ako sa to prejavilo na vašom zdravotnom stave?
Keď som prišla po roku na lekársku kontrolu, tak sa ma doktorka opýtala, či som bola na výmene krvi. Moje telo úplne inak pracovalo. Mohla som jesť, koľko som chcela, nemusela som si dávať pozor na množstvo stravy, len na jej skladbu. Držala som sa potravín vhodných pre moju krvnú skupinu a aby som odľahčila trávenie, oddeľovala som bielkoviny od sacharidov. Výsledok bol úžasný. Upravila sa mi hmotnosť, zlepšila sa mi pleť, zrazu som mala viac energie. Odvtedy som nemala žiadny zdravotný problém, ak nepočítam zlomeninu kolena. To bol jediný dôvod, ktorý ma prinútil po dlhom čase ísť k lekárovi.
Nikdy ste nepocítili pokušenie vrátiť sa znovu k rožkovej strave?
Keď viete, že vám niečo škodí, nemá zmysel vracať sa k starým návykom. Ak to urobíte, problémy, ktoré ste v minulosti mali, sa vám určite vrátia. Môj princíp stravovania sa nedá nazvať diétou. Diéta je vždy spojená s nejakým stravovacím obmedzením, ktoré môže byť len dočasné. Podľa mňa by však ozdravenie jedálneho lístka malo byť trvalé, aby prinieslo trvalé výsledky. Preto ma vždy trochu zamrzí, keď mi niekto napíše, že sa držal mojich odporúčaní a potom sa vrátil k „normálnej“ strave. Pod pojmom normálna sa zvyčajne skrývajú zlozvyky, ktoré človeka priviedli k nadváhe a zdravotným problémom.
Snažíte sa takých ľudí prevychovať?
Nikomu nemôžete kázať čo má robiť. Môžete ostatným len povedať svoj názor a byť pre nich príkladom. To je všetko. Kedysi som sa pokúšala ľudí presviedčať o svojej pravde, dnes viem, že je dôležité, aby si každý sám urobil názor. Lebo zmena, ak má byť skutočne prínosom, musí prísť zvnútra. Ak ja sama nepocítim vnútornú potrebu vyhýbať sa potravinám, ktoré mi ubližujú, nikto iný to za mňa nemôže spraviť.
Aké najčastejšie chyby robíme podľa vás v stravovaní?
Väčšinou preberáme stravovacie návyky od našich predkov, pritom však zabúdame na to, že kvalita potravín bola kedysi iná ako dnes. A navyše, ľudia sa v minulosti viac hýbali, mali väčší výdaj energie. U nás v rodine boli napríklad veľmi obľúbené múčne jedlá, hoci moji príbuzní majú krvnú skupinu nula a tá je, ako som už spomínala, viac prispôsobená tráveniu mäsitej stravy. Nečudo, že takmer všetci moji príbuzní trpeli nadváhou. Podľa mňa by mali ľudia počúvať svoje telo, sledovať, ako sa cítia po tom, keď niečo zjedia, a nedržať sa rodinných tradícií. Univerzálny recept pre každého neexistuje. Každý však môže prísť na to, čo mu škodí a čo prospieva. Niekedy radím ľuďom, aby si predstavili jedlo, ktoré by im úžasne chutilo. Väčšinou je to tak, že rodení mäsožravci si predstavia mäso a tí, ktorí sú lepšie vybavení na trávenie rastlinnej stravy, majú chuť na niečo vegetariánske.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
