Ako sa ocitne Slovenka vo Francúzsku?
Bola to viac-menej otázka príležitosti, nie cieľ. Bývali sme s rodičmi blízko gymnázia na Metodovej, a tak som tam išla na prijímačky. Keď ma zobrali, som si povedala, že prečo nie, naučím sa po francúzsky. Po druhom ročníku bol konkurz na štúdium v Bordeaux, každý rok vyberali štyroch študentov, ktorí dostali možnosť pokračovať vo Francúzsku. Verná svojej povahe, mám totiž rada dobrodružstvo, som si opäť povedala prečo nie, idem a uvidíme. Nakoniec, som tam zostala celé tri roky. A pokračovala na univerzite v Paríži.
Nebolo vám smutno za rodičmi, ako prijali, že ste v šestnástich odišli?
Mama mi niekedy povie, že už by ma nepustila v tom veku preč. Neskôr, navyše aj sestra odišla do inej krajiny, žije v Londýne. Zo začiatku to bol určite šok aj pre mňa, veľká zmena. Všetci štyria Slováci sme boli stále spolu, každý večer sme sa stretli a rozprávali si zážitky. Bolo to veľmi silné. Vtedy neboli rozšírené mobily ani internet, domov som volala z telefónnej búdky. Na Slovensko som sa dostala na sviatky a na letné prázdniny a cestovala som 24 hodín autobusom.
Keď ste sa rozhodli pre štúdium práva na parížskej univerzite, už ste chceli zostať žiť vo Francúzsku?
Chcela som objaviť Paríž, hlavné mesto. Právo som si vybrala, lebo sa mi zdalo seriózne a perspektívne do budúcnosti. Ale doteraz som svoju školu nevyužila a nepracovala v tejto oblasti. V prvom ročníku na univerzite som sa zoznámila so svojím priateľom, s ktorým som už desať rokov, takže to štúdium bolo na niečo užitočné (smiech) no a postupne som sa začala cítiť vo Francúzsku ako doma.
Ako ste sa od práva dostali k práci v médiách?
Už po treťom ročníku, počas leta, som si našla prax v jednej produkčnej firme.V piatom ročníku som sa rozhodla študovať právo zamerané na audiovizuálny sektor. Po štúdiu som pracovala v jednej komerčnej televízii ako analytik. Mapovala som relácie v televíziách vo svete, trendy a na základe toho sa televízia rozhodovala, aké programy kúpi. Táto práca mi umožnila mať dobrý prehľad o sektore, ideálny základ na to, čo bolo mojim cieľom, a to tvorba a rozvíjanie programov. Do Shine Group som sa dostala vytrvalosťou. Brat mojej šéfky v televízii mi dal kontakt na jedného pána, ktorý bol medzi ľuďmi, ktorí zakladali pobočku Shine Group v Paríži. Tak som mu vytrvalo volala, až kým mal toho dosť, a sa so mnou stretol. Zobrali ma na prax a je to už päť rokov. Spočiatku nás bolo len zopár, takže sme každý robili veľa rôznych veci. Je to úžasná skúsenosť, podieľať sa na rozvoji firmy od samého začiatku. Medzitým sa Shine Group zlúčila s ďalšou významnou spoločnosťou a vytvorila tak veľkú svetovú skupinu Endemol Shine Group.
Vaša pozícia sa volá ideamakerka, čo to znamená, čo všetko robíte?
Mame katalóg programov, ktoré ponúkame televíziám. Každý program treba prispôsobiť televízii, ktorej ho ideme ponúkať, ukázať im, že je to to, čo potrebujú a ponúknuť im náčrt francúzskej verzie. Buď sú to osvedčené formáty, ktoré adaptujeme alebo vymýšľame aj nové, pôvodné koncepty. Našimi najväčšími projektmi sú The Voice, MasterChef či One Born Every Minute. Od začiatku rozmýšľame nad každým programom, ako nad značkou, okolo ktorej sa snažíme rozvinúť cely ekosystém: web, mobil, merchandising. Napríklad pre Masterchef sme robili knihu receptov, pre Hlas parfum a podobne. Robíme tiež prieskumy, analýzy, musíme sledovať, čo sa deje na trhu a eventuálne kúpiť formát, ktorému veríme a myslíme si, že by sme ho predali vo Francúzsku. Je veľká konkurencia, treba mať nos a konať rýchlo.
Tvoríte aj nové formáty?
Pôvodné formáty sa ťažšie predajú televíziám ako osvedčené a svetovo úspešné. Navyše, keď produkujete už vyskúšaný formát, môžete sa inšpirovať skúsenosťami zahraničných producentov a ich verziami programov. Ale podarilo sa nám predať aj pôvodne námety. Nedávno sme napríklad pripravili pre verejnoprávnu televíziu program s názvom „Malí virtuózi“, bola to súťaž talentovaných malých detí v klasickom tanci, speve a mala divácky úspech.
Niektoré komerčné programy sú zámerne vyšpičkované k extrémom, aby boli divácky atraktívnejšie, je to tak aj vo Francúzsku?
Tým, že komerčné televízie sú financované reklamou, ich cieľom je čo najväčšia sledovanosť, takže sa nadbieha vkusu divákov. Ideálom pre nás je zlúčiť kvalitu a to, čo sa ľudom páči. Verejnoprávna televízia je vo Francúzsku iba čiastočne financovaná reklamou, čo jej dáva slobodu programovať aj divácky náročnejšie programy. Ale každá televízia je pre ľudí, nejde o to urobiť program, ktorý zaujme pár divákov. Teda aj verejnoprávna televízia hľadá rovnováhu medzi sledovanosťou, zábavou a určitou vzdelávacou ambíciou.
Stretávate sa aj s celebritami?
Väčšinu pracovného času trávim v kancelárii a stretávam rôznych moderátorov. Nemôžem však povedať, že by som si s nimi tykala.
Ale viete zohnať lístky na prenos?
To áno!
V takýchto firmách sa asi ťažko dodržiava pracovný čas.
Vo Francúzsku sa začína neskoro, okolo desiatej a končí o devätnástej. Ale niekedy sme končili aj o polnoci, treba byť flexibilný.
S priateľom ste absolvovali cestu okolo sveta, z ktorej vzišiel zaujímavý projekt, zdá sa, že ideamakerka ste aj v súkromí...
Priateľ sa ma raz spýtal, čo keby sme išli na cestu okolo sveta? Ja na to, a prečo nie! Uvoľnili ma z práce na desať mesiacov. Popri cestovaní sme chceli mat aj nejaký projekt a tak sme premýšľali, čo je zároveň univerzálne a iné od krajiny ku krajine. Nápadov je veľa, ľudia fotia po svete jedlá, detské izby či pláže, my sme sa rozhodli pre street style v širokom zmysle slova. Keď nás niekto zaujal svojím štýlom, či už módnym, folklórnym alebo excentrickým, sme ho oslovili a urobili portrét. Počas cesty sme aj písali články okolo našich fotografii pre dva web magazíny. Takto teda vznikol projekt Cesta okolo sveta a 80 štýlov. Mali sme už dve výstavy vo Francúzsku, v Paríži a v Lyone a pripravujeme knihu.
Váš priateľ je fotograf?
Nie, zaoberá sa trestným právom, ale amatérsky fotografuje, robil aj krátke filmy a píše scenáre. Aby náš projekt mal zmysel ako kolekcia fotografii, chceli sme mať jednotný formát pre každý portrét, rovnakú kompozíciu. Každý odfotený človek je impozantná centrálna figúra, ale cieľom bolo aj vidieť okolie, v ktorom sme ho dofotili. Na to sme museli vybrať špeciálny objektív a uhol pohľadu. Výsledkom je, že každý portrét je ľudským príbehom a kolekcia našich fotografii je zároveň cestou. Každý portrét bol zaujímavým stretnutím, ľudia nám rozprávali ich životné príbehy a dávali tipy na zaujímavé miesta.
Určite ste prešli veľa krajín a videli veľa zaujímavého, čo vám najviac utkvelo v pamäti?
Ak máte tri týždne voľna, určite by som vám odporučila ísť do Mexika na Yucatánsky polostrov. Je to krajina akoby stvorená pre turizmus, krásne more, jaskyne a mayské pyramídy – príroda a kultúra na jednom mieste. Fascinujúca bola aj Bolívia, akoby z inej planéty. Nadmorská výška 4-tisíc metrov pridáva neobvyklý pocit. Je tam chudoba, a tak sú domorodá kultúra a folklór stále veľmi živé. Japonsko je ďalšia krajina, ktorú treba vidieť. Ich kultúra rozhodne vzbudzuje obdiv. Japonci sú veľkí perfekcionisti, všetko, čo robia je úžasné, jedlo, architektúra, technológie. Byť Japoncom nie je podľa mňa 'prechádzka ružovým sadom', je na nich vyvíjaný obrovský spoločenský tlak, ale ako turista sa tam cítite výborne, lebo všetko funguje.
Vrátili by ste sa ešte na Slovensko?
Nič nevylučujem, ale mám rada svoj život vo Francúzsku, mám tam zázemie, priateľa, prácu. Cítim sa tam veľmi dobre.
Je rozdiel medzi Francúzkami a Slovenkami?
Musím sa priznať, že sa mi viac páči štýl Francúzok, ktorý je zjavne prirodzenejší, ale, samozrejme, tiež sa upravujú, ale receptom je, že to nemá byt vidno.
Aké máte najbližšie pracovné plány?
Rada by som sa viac venovala písaniu, nedávno som dokončila poviedku o malom tapírovi a teraz hľadám k tomu ilustrátora a budem ju ponúkať vydavateľstvám a produkčným firmám, čo tvoria animované filmy. S priateľom tiež píšeme sitkomy a námety na filmy.
Vizitka:
Marcela Makarová (31)
Je ideamakerka a študovala právo vo Francúzsku na Université Paris Assas a Sorbonne a UCL v Londýne. Pracuje v médiách a v jednej z najprestížnejších produkčných spoločností Shine Group, ktorá zastrešuje vo svete projekty ako The Voice, MasterChef a iné. So svojím priateľom Philippe-Henrym na ceste okolo sveta vytvorila projekt Cesta okolo sveta a 80 štýlov. Žije v Paríži.
Foto: Alex Rymšinová
Vizáž a styling: Barbora Yurkovic