Prejavuje sa vo všetkých aspektoch ľudského života. V osobnom, pracovnom i spoločenskom. Ľudia s nízkym sebavedomím majú v sebe zakódované správanie, ktoré je prekážkou i v dosahovaní pracovných úspechov.
Boja sa riskovať, pociťujú strach z neúspechu a odmietnutia. Často ide o bytosti s pesimistickým pohľadom na život. Pochybujú o svojich schopnostiach a myslia si, že druhí sú schopnejší.
Na pracovnej porade sa radšej držia v úzadí, nepovedia svoj názor, lebo majú obavy, že im zveria úlohy, ktoré nedokážu zvládnuť.
„Len čo sa dozviem termín pracovnej porady, znervózniem. Všetko si síce pripravím vopred, ale aj tak mám problém s vystupovaním pred nadriadenými a kolegami. Som veľmi neistá a uvedomujem si, že sa to prejavuje aj navonok,“ hovorí tridsaťtriročná obchodná referentka Zuzana, ktorá si je vedomá toho, že ju to brzdí nielen v kariére, ale aj v rozvíjaní vzťahov so spolupracovníkmi.
Nízke ego brzdí skutočný potenciál
Disponujeme dostatočnými vedomosťami, schopnosťami, zručnosťami i skúsenosťami, a napriek tomu sa nevieme v kariére napredovať. Chýba nám odvaha a zväzuje nás strach zo zlyhania.
Postupne prichádza znechutenie, apatia a možno i myšlienky na odchod zo zamestnania. Keby sme si uvedomili, v čom je problém a že ho treba riešiť, týmto stavom by sme mohli úspešne predchádzať.
„Nízke sebavedomie nám neumožňuje využívať všetok náš potenciál naplno. Je to, ako keby sme mali k dispozícii pretekárske auto, ktoré má úžasný výkon, ale my na ňom budeme jazdiť stále iba päťdesiatkou.
V skutočnosti nám nechýbajú vedomosti alebo zručnosti, ktoré potrebujeme, aby sme mohli zodpovedne plniť pracovné úlohy. Vieme to, ale nemáme odvahu sa do toho pustiť. Nemáme odvahu sa presadiť,“ hovorí lektor a kouč Martin Prodaj.
S priemerom k úspechu
Zaujímavú štúdiu o vplyve sebavedomia na pracovný život vypracovali odborníci z Floridskej univerzity pod vedením profesora Timothyho Judgea.
Zistili, že ľudia s primeraným sebavedomím majú z práce vyššie uspokojenie, sú motivovanejší, podávajú lepší pracovný výkon, viac zarábajú a tiež sú menej vystresovaní.
Ako sa však stať sebavedomým zamestnancom? Je to vôbec možné? Určite áno, ale bez dostatočného chcenia a práce na svojom zmýšľaní a postojoch to určite nepôjde.
Sebadôvera sa u človeka buduje od útleho veku. Ovplyvňujú nás rodičia, kamaráti, spolužiaci, kolegovia, vlastné skúsenosti, úspechyči zlyhania.
Ak si uvedomíme, že naše sebavedomie nie je na primeranej úrovni, urobíme prvý významný krok ku zmene. Potom prichádzajú na rad ďalšie.
Je nevyhnutné zmeniť spôsob myslenia a naučiť sa ovládať svoje myšlienky. Veď práve ony vytvárajú realitu.
Eckhart Tolle, duchovný učiteľ a autor viacerých kníh, odporúča vo svojom diele Sila prítomného okamihu oslobodiť sa od svojej mysle tak, že pozornosť plne sústredíme na prítomný okamih alebo sa staneme pozorovateľmi vlastnej mysle.
Ako to urobiť? „Načúvajte hlasu vo svojej mysli. Zamerajte sa predovšetkým na všetky sa opakujúce myšlienky, ktoré sa vám v hlavne prehrávajú ako stará platňa už niekoľko rokov.
Toto nazývam pozorovanie mysliteľa. Inak povedané: počúvajte hlas vo svojej hlave, buďte prítomný ako pozorovateľ. Počúvajte ho nezaujato. Nekritizujte. Nesúďte a neodsudzujte to, čo počujete, pretože tým by ste umožnili, aby sa váš vnútorný hlas vrátil späť zadným vchodom.
Čoskoro si uvedomíte, že ,ten hlas je tam a ja som tu a ja načúvam, pozorujem ho,“ píše Tolle. To znamená, že naše myšlienky nie vždy vystihujú realitu a iba od nás závisí, ako s nimi naložíme.
Máme v rukách mocný nástroj, ktorý nám umožňuje svoje myšlienky pozorovať, ale zároveň sa nimi nesmieme nechať vždy ovládať a konať podľa nich, či už v osobnom, alebo pracovnom živote.
TIPY NA ZVÝŠENIE SEBAVEDOMIA
- Priznajte si, že máte problém s nízkym sebavedomím a snažte sa ho riešiť.
- Prestaňte sa porovnávať s ostatnými. Radšej buďte vďační za všetko, čo máte.
- Nezaoberajte sa riešením nerealistických očakávaní o tom „kým ste“ a „kým by ste mali byť“. Ak si s tým neviete poradiť, spíšte si zoznam silných a slabších stránok a vecí, ktoré sa vám v živote podarili.
- Ak vás čaká pracovná porada či firemná prezentácia, pripravte sa najlepšie, ako viete.
- Prijímajte nové úlohy, získate nové zručnosti a skúsenosti, ktoré vám pomôžu zvýšiť sebavedomie. Ak nemáte odvahu, začnite tými malými a menej dôležitými.
- Snažte sa pozerať na svet optimistickejšie: venujte väčšiu pozornosť pozitívnym skutočnostiam, zastavte negatívne myšlienky už v zárodku, neviďte veci iba čiernobielo, za úspech sa pochváľte alebo odmeňte atď.
- Zamerajte sa na to, čo môžete zmeniť a, naopak, netrápte sa nad skutočnosťami, ktoré ovplyvniť nemôžete.
Ako si vybudovať primeranú sebadôveru?
V každom z nás sa skrýva človek, ktorý ma za sebou mnoho vecí, ktoré dokázal a ktoré sa mu podarili. Avšak nízke sebavedomie spôsobuje, že tieto úspechy nevidíme. Máme pocit, že sa nám nič nepodarilo.
Tento pocit tiež spôsobuje že bagatelizujeme aj naše súčasne úspechy. Aby sme si vedeli pomôcť sami, musíme mať predovšetkým silný zámer začať na tom pracovať a niečo zmeniť.
V danom okamihu vie byť napr. nápomocné sadnúť si a napísať na papier všetko, z čoho máme pocit, že sa nám podarilo.
Z dlhodobejšieho hľadiska treba začať cielene pracovať na tom, aby sme si všímali v našom osobnom a pracovnom živote veci, ktoré sa nám daria.
Je dôležité, aby sme ich neprehliadali alebo nepovažovali za samozrejmé. K tomu môže pomôcť viesť si denník úspechov. Každý deň si doň môžeme napísať, čo sa nám podarilo, aj keď je to len drobnosť.
Ak máme na seba veľmi vysoké nároky, tak práve tie drobnosti zavážia. Je tiež dobré, ak sa človek obklopí ľuďmi, ktorí sú pozitívne naladení.
Pomôcť môže čítanie inšpiratívnej literatúry. V princípe každý z nás najlepšie vie, čo mu dvíha sebavedomie a tomu by sa mal venovať a rozvíjať to.
Na otázky o sebavedomí odpovedá kouč Martin Prodaj
Ako sa najčastejšie prejavuje nízka sebadôvera v práci?
- nehľadáme a ani neprijímame pracovné výzvy
- nie sme iniciatívni, sme skôr reaktívni, to znamená, že len čakáme na to, čo sa bude diať
- držíme sa skôr v úzadí
- prejavujeme sa skôr introvertne, aj keď by si situácia vyžadovala postaviť sa a nahlas povedať svoj názor
- nevieme presadiť vlastnú mienku, aj keď by mohla pomôcť alebo byť užitočná
- po dlhšom čase upadáme do pasivity a apatie
- prestávame vidieť zmysel v tom, čo robíme, čo môže vyústiť až do opustenia pracovného miesta
Autor: Miroslava Miková
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
