Spoznáte ma tak, že mám veľmi krátke vlasy, hovorí do telefónu. O chvíľu vojde do dverí mladá žena so šmrncovným účesom. O dve hodiny ukazuje kožu okolo ľavého prsníka utrápenú ožarovaním karcinómu. Chvíľu sa usmieva, potom si zas utiera slzy.
„Moja prvá reakcia bola, samozrejme, šok. Neskôr som si povedala, že to nie je až také zlé, veď napríklad v Británii bol karcinóm prsníka vyňatý zo zoznamu život ohrozujúcich chorôb,“ hovorí dvadsaťpäťročná Elena.
Jej príbeh je špecifický, lebo ženy, ktoré sa liečia na karcinóm prsníka, sú zvyčajne staršie, často cez štyridsať. Stretla aj 30-ročné, ale nie dievča v jej veku.
Rakovina? Ach, to je úľava
Stalo sa to necelé dva roky po ukončení vysokej školy. „Menila som gynekológa. Ten predchádzajúci vedel, že mám cystu na prsníku, no nepovažoval ju za nebezpečnú a radil mi sledovať ju. Nový lekár mi pri vstupnom vyšetrení dal cystu opäť vyšetriť a vyžiadal si na porovnanie výsledky predchádzajúcich vyšetrení. Vyzeralo to, že cysta narástla v priebehu deviatich mesiacov z maličkej asi na dva centimetre. Lekárka ma varovala, že to nevyzerá dobre, začala hovoriť o rizikách, zhubnosti a možnostiach liečby. Vtedy som to však vôbec neriešila, jednoducho som to úplne vyblokovala a nepripúšťala si to,“ spomína Elena.