Vysoké nároky žien na seba spôsobujú domáci stres

Nielen naši nadriadení v práci po nás požadujú nadľudské výkony. Ženy napriek emancipácii a novým trendom, ktoré hovoria o spravodlivom delení povinností v domácnosti, zažívajú náročné chvíle. Často totiž na seba kladú až príliš veľké nároky.

Podľa psychológa Martina Milera je pre väčšinu žien bežnou praxou, že rodina a domácnosť ich zaťažuju ako druhé zamestnanie, „po pracovných povinnostiach ich čakajú tie domáce, klasické upratovanie, varenie, pranie, žehlenie, ale aj napríklad rozvoz detí na krúžky, manažment domácnosti, ekonomický manažment rodiny a ďalšie. Toto druhé zamestnanie je veľmi vyčerpávajúce a následne ženu stresuje.“

Tlak spoločnosti

Mať múdre deti, ktoré navštevujú všetky krúžky a vynikajú nadpriemerom, je dnes takmer povinnosťou. Tlak okolia je obrovský.

Najnovšie trendy vo výchove, kurzy, ktoré učia, ako byť dobrým rodičom a robiť všetko dokonale, zažívajú boom. Strašia nás informácie o traumách, aké môžeme svojim deťom nesprávnym prístupom spôsobiť na celý život.

K tomu všetkému dokonalá zdravá strava a domácnosť v stopercentnom stave. Nepomáhajú nám ani školy s množstvom náročných domácich úloh a projektov, nad ktorými každodenne trávime s deťmi hodiny času.

„V našich rodinách sa väčšinou ženy ujímajú výchovy detí, i keď otec je tiež dôležitý a formujúci“ objasňuje psychológ.

Čo na to odborník?

K téme sa vyjadruje:

Martin Miler, psychológ

Podľa Martina Milera náročnosť výchovy závisí aj od toho, aké deti sú. „Ak majú nejaké poruchy učenia či hyperaktivitu, výchova môže byť až vysoko stresovou záležitosťou,“ dodáva.

Nástup do školy, zmena školy, prijímacie pohovory, školské besiedky a iné aktivity dokážu s naším časom a nervami tiež poriadne zamávať.

Nikto nie je ideálny, ani rodinné vzťahy nie

Ako sa hovorí, priateľov si vyberáme, ale rodinu nie. Každý z nás má svoje špecifické nastavenia osobnosti a vzájomné interakcie medzi členmi rodiny, či už v užšom kruhu, alebo širšom tiež spôsobujú stres.

Trápenie je o to väčšie, že ide o blízkych ľudí. Ak sa pohádame so známym, o chvíľu nad tým len mávneme rukou, ak však ide o našich blízkych, nezhody prežívame oveľa intenzívnejšie.

Podľa Martina Milera je žena prirodzene viac orientovaná na vzťahy,“ na pleciach ženy väčšinou leží riešenie vzťahov, konfliktov a akýchkoľvek problémov medzi členmi rodiny.

Muž je skôr uspôsobený na výkon, konflikty často nechápe a nechce ich riešiť. Žena musí všetko filtrovať, čo jej spôsobuje pomerne veľký stres,“ dodáva psychológ.

Choré dieťa dokáže vyčerpať

Najväčšou stresovou záťažou pre matku je choroba dieťaťa. Starosť a starostlivosť o chorého potomka vyčerpáva najmä empatické a citlivé matky.

K psychickému stresu sa pridáva tiež fyzické vyčerpanie, ktoré prichádza po prebdených nociach. Choroba dieťaťa zvykne vyvolať reťazovú vlnu ochorenia celej rodiny a pre matku je táto situácia mimoriadne náročná.

Finančné neistoty

Finančné zázemie, strata zamestnania jedného z partnerov, nečakané výdavky a najmä výdavky na potreby detí sú ďalšou stresovou záťažou.

Nejde totiž len o životnú úroveň, ale nemalé prostriedky stoja základné potreby, ako sú bývanie a strava. Väčšina rodín dnes rieši strechu nad hlavou hypotekárnym úverom, ktorý je strašiakom psychickej pohody na desiatky rokov.

Časový tlak

Zmestiť do jedného dňa všetky povinnosti sa často javí doslova ako nemožné. Deň sa začína stresujúcim ránom, deťmi, ktoré nechcú vstávať, prípravou jedla a odvozom rozospaných potomkov v zápchach do školy.

Nasleduje práca, potom preprava detí zo školy, nákupy, starostlivosť o domácnosť, príprava večere a nekonečné hodiny nad školskými úlohami.

Snaha všetko stihnúť vytvára obrovský časový tlak, najmä ak plánovanie stroskotá na nečakaných okolnostiach. Domov sa vraciame vyčerpaní a bez energie. Dnes sa s vyčerpanosťou a stresom nestretávajú len dospelí, ale aj deti.

Nálady aj choroby

Napätie a stres sa odrážajú na našom správaní i zdravotnom stave. Nepohodu prezrádzajú zmeny nálad, hnev či výbuchy zlosti. Snažíme sa vykonávať niekoľko činností naraz, nedokážeme sa koncentrovať, zabúdame, prichádzajú poruchy spánku a neustále vyčerpanie.

Po fyzickej stránke je signálom stresu búšenie srdca, sucho v ústach, nadmerné močenie, bolesti hlavy až nevoľnosť či škrípanie zubami. Dlhodobý stres negatívne ovplyvňuje imunitu, trávenie, menštruačný cyklus a dokonca libido. Dôsledkom stresového životného štýlu je zvyšujúca sa spotreba antidepresív či čoraz častejší tichý alkoholizmus žien.