Najkrajšou spomienkou na leto sú grécke Kyklády

Snehobiele domčeky v ostrom kontraste s tyrkysovou oblohou a priezračným morom, kostoly s modrými kopulami, veterné mlyny a rozmanité pláže – tak vyzerajú grécke Kyklády.

Názov súostrovia je odvodený od gréckeho slova cyclos, čo znamená kruh. Nie náhodou, lebo jednotlivé ostrovy a ostrovčeky vytvárajú skutočne v Egejskom mori pomyslenú kružnicu.

Počasie je tu ešte začiatkom jesene veľmi príjemné a more teplé, takže ak si chcete vychutnať krásu tejto oblasti mimo hlavnú turistickú sezónu, je dobré poobzerať sa po nejakom výhodnom last minute.

V dobe bronzovej, približne tritisíc rokov pred Kristom vznikla na tunajších ostrovoch záhadná kykladská kultúra. Jej zakladatelia dokázali ťažiť zlato, striebro a vytvárali zvláštne mramorové sošky, ktoré pôsobia nezvyčajne moderným a sofistikovaným dojmom.

Ich účel je nejasný, pravdepodobne sa používali na náboženské účely. Tajomstvá spojené s touto kultúrou sú dodnes nerozlúštené. O pár tisíc rokov splynula s agresívnejšou minojskou civilizáciou a jej náboženské obrady a tradície upadli do zabudnutia.

Bájna Atlantída

Najzáhadnejším a nepochybne aj najnavštevovanejším miestom v súostroví je ostrov Santorini. V pätnástom storočí pred Kristom ho postihla veľká živelná katastrofa – výbuch sopky, ktorý roztrhal ostrov na niekoľko kusov a úplne na ňom znemožnil akýkoľvek život.

Ľudia ho potom neobývali celých päť storočí. Pod vrstvou popola ostalo pochované staroveké mesto na území dnešnej dedinky Akrotini, ktorému sa hovorí aj kykladské Pompeje. Archeológovia tam objavili niekoľko ulíc, námestia a vysoké hradby.

Zvláštne je, že pritom neobjavili žiadne ľudské pozostatky. Obyvatelia tohto tajomného miesta sa akoby vyparili. Špekulácie o tom, ako dopadli, viedli k rôznym teóriám.

Jedna z nich tvrdí, že boli súčasťou bájnej Atlantídy, nezvyčajne vyspelej civilizácie, ktorá mala obrovskú moc a bola na mimoriadne vysokej duchovnej aj technickej úrovni.

Povesti opradené tajomstvom dodávajú ostrovu Santorini na pôvabe a robia z neho jedno z najatraktívnejších destinácií v Grécku.

Mestečko Oia je asi najfotografovanejším gréckym miestom. Jeho romantické zákutia sú ako stvorené na pohľadnice a kalendáre. Keď sa posadíte na terasu niektorej z miestnych reštaurácií alebo kaviarničiek s výhľadom na more, cítite sa ako v nebi, obklopení bielou a tyrkysovou farbou kam až vaše oko dovidí.

Luxus a pohoda

Na Santorini, ale aj na niektorých iných miestach súostrovia, napríklad na Mykonose, nájdete nádherné dizajnové hotelíky, ktoré ponúkajú absolútne súkromie v kombinácii so špičkovým dizajnom.

Jedni z najkrajších nájdete v mykonskom stredisku Ornos. Na hladine miestnej zátoky, ktorá je prirodzene chránená pred vetrom, sa pohojdávajú luxusné jachty.

Mimochodom, veterné počasie je pre Kyklády typické. Na ostrovoch, kde sú od mája do septembra vysoké teploty má však svoje opodstatnenie.

Vetry, ktorým sa tu hovorí melty, ochladzujú horúcu suchú klímu na znesiteľné teploty, takže sa tu žije o niečo ľahšie ako na iných miestach v rovnakej zemepisnej šírke.

Z ostrova Mykonos sa dá ísť na výlet loďou na neďaleký Délos, ktorý je jedným z hlavných centier antického Grécka. Zachovalo sa tam ohromné množstvo pamiatok z antického aj predantického obdobia, vďaka ktorým sa Délos dostal na zoznam UNESCO.

Jeden krajší ako druhý

Keby ste sa opýtali miestnych, ktorí z kykládskych ostrovov považujú za najkrajší, každý z nich by vám tvrdil, že je to práve ten jeho. A svojím spôsobom by mal pravdu, lebo vybrať z tohto súostrovia najkrajšie miesto je holá nemožnosť.

Každé z nich je niečím špecifické. Zaujímavý je napríklad ostrov Folegandros, kde žije len sedemsto obyvateľov. Je malý a hornatý, ale tak jedinečný, že ho obdivujú výtvarníci a iní umelci z celého sveta.

Ostrov Milos sa preslávil tým, že sa na ňom našla slávna Milónska venuša, jedna z najslávnejších sôch v parížskom Louvri. Na ostrove Ios vraj zomrel legendárny básnik Homér.

Jednoducho, na Kykládach je množstvo miest a zákutí, ktoré sa oplatí objavovať a ktoré vás nadchnú svojím jedinečným čarom.

Foto: Wikimedia