Medzizubné priestory treba čistiť aj deťom
Prvá zubná kefka prichádza v momente, keď sa prereže prvý zúbok. Dovtedy poslúži hryzadlo, ktoré masíruje ďasná, a kúsok navlhčenej gázy na čistenie ústnej dutiny bábätka.
Chrup treba vyčistiť minimálne dvakrát denne, najskôr je na rade dieťa, potom dočisťujú rodičia. Tí by mali dohliadať na zubnú hygienu aspoň do ôsmeho roku života, presnejšie dovtedy, kým si dieťa nedokáže dôkladne vyčistiť zúbky správnou technikou, to znamená krúživými pohybmi. Dôkladne znamená aj to, že treba použiť dentálnu niť alebo medzizubnú kefku, prípadne floss pick, teda vlákno natiahnuté v držiaku.
„Ak sa dva susedné zuby dotýkajú, tak pod bodom ich kontaktu sa nachádza priestor, ktorý treba mechanicky vyčistiť. Práve v tomto priestore sa vyskytuje väčšina kazov a zápalov ďasien,“ hovorí zubný lekár Pavol Andel a dodáva, že je to podobné miesto ako pod pazuškami, medzi prstami na nohách alebo intímna oblasť genitálií.
„Prirodzene chránené miesta treba čistiť, inak sú prvým zdrojom zápalu, pri zuboch aj zubného kazu.“ Ak čistíme zúbky pravidelne a dôkladne, fluoridové gély a ďalšie fluoridové prípravky sú zbytočné, pretože slina obsahuje dostatok fluoridových iónov.
Od zubného kazu k infarktu?
Nedostatočná starostlivosť o zuby sa nemusí skončiť len pobytom v zubárskom kresle. „Nejde len o zuby. Málokto si uvedomuje, že kaz je vlastne hnilobný proces, ktorý má vplyv na celé telo,“ upozorňuje stomatológ Pavol Andel. „Organizmus tvorí jeden celok, prepojený cievnym riečiskom.
Zápalové zložky či baktérie z kazov a zápalov ďasien sú schopné preniknúť do krvi a dostať sa kamkoľvek.“ Takzvané mediátory zápalu poškodzujú vnútornú stielku artérií, uľahčujú usádzanie sa cholesterolu a zhlukovanie trombocytov.
Vedecké štúdie dokázali, že nedostatočná ústna hygiena sa podieľa na dvojnásobnom riziku infarktu a takmer trojnásobne zvýšenej pravdepodobnosti mŕtvice. U tehotných žien niekoľkonásobne narastá riziko predčasného pôrodu a pravdepodobnosť narodenia bábätka s nízkou hmotnosťou.
Preventívna prehliadka
Stomatológ Pavol Andel ju odporúča absolvovať dvakrát do roka. „Prvá prehliadka prichádza s prvým zúbkom, ďalšie návštevy určí zubný lekár alebo dentálna hygienička podľa stavu chrupu.“ Zvýšená starostlivosť je vhodná aj počas tehotenstva.
Pavol Andel však odmieta tvrdenie, že za kazivosť zubov v tehotenstve môžu hormonálne zmeny, prípadne že plod odčerpáva matke zásoby vápnika. „Sú to len mýty, skutočné príčiny sú omnoho prozaickejšie. Na vine sú tehotenské nevoľnosti, spojené so zvracaním, vtedy rozleptávajú sklovinu žalúdočné kyseliny.
Zubom neprospieva ani zvýšený apetít budúcich mamičiek, striedanie rôznych chutí, nedostatočná zubná hygiena pre nutkanie na dávenie.“ Aj preto sa počas tehotenstva odporúčajú dve prehliadky, jedna na začiatku gravidity, druhá na konci.
A napokon, pre mnohých ľudí je výraznou motiváciou k prevencii zákonná úprava. Podľa nej si za prípadnú plombu zaplatíme v plnej výške, ak sme sa minulý rok neukázali aspoň raz na prehliadke.
Ak teda nechcete v predvianočnom zhone myslieť na zubára, objednajte sa na preventívku ešte dnes.
Výživa pre zdravý chrup
O nevhodných cukroch sa toho už popísalo dosť. Existuje aj výživa, ktorá dokáže pomôcť? „Vyvážená a rozumná strava zabezpečí všetko, čo telo a zuby potrebujú,“ hovorí zubný lekár Pavol Andel zo stomatologického centra v Hlohovci, podľa ktorého nie sú potrebné žiadne výživové doplnky. Takáto strava by mala obsahovať dostatok:
- Vápnika a fosforu, pretože neutralizujú kyslé prostredie v zuboch a spevňujú ich. Nájdeme ich najmä v mlieku a mliečnych výrobkoch, vynikajúcim zdrojom vápnika je aj mak.
- Vitamínu D, ktorý pomáha pri vstrebávaní vápnika. Vytvára sa v tele pri pobyte na slnku, v zime sú dobrým zdrojom tučné ryby, rybí olej, vaječné žĺtky, mliečne výrobky, droždie, kakao, avokádo.
- Vitamín K tiež pomáha pri vstrebávaní vápnika, posilňuje stavbu kostí a zubov, zabraňuje tvorbe baktérií spôsobujúcich zubný kaz. Nájdeme ho v kyslej kapuste, ružičkovom keli, brokolici.
- Vitamín C je dôležitý pre imunitu a zdravé ďasná. Vysoký obsah vitamínu má kivi, citrusy, ale aj zemiaky.
- Vhodné sú aj celozrnné potraviny, ktoré treba dobre požuť, čím sa mechanicky posilňujú zuby a masírujú ďasná. Žuvanie podporuje aj tvorbu slín.
- Netreba zabúdať ani na vodu, ktorá tiež podporuje tvorbu slín. Tie fungujú ako prirodzená ochrana proti kyslému prostrediu v ústach, riedia kyseliny a neutralizujú ich.
Čo je to zubný kameň?
Všetci vieme, akú pohromu dokáže spôsobiť, ak sa nahromadí v ústach priveľa zubného kameňa. Tým, že v ňom žije množstvo baktérií, môže spôsobiť zápaly, ktoré vedú k parodontitíde. K typickým príznakom zápalu ďasien patrí krvácanie, ktoré sa zvyčajne prejavuje pri umývaní zubov.
„V prípade, ak je zubného kameňa alebo plaku priveľa a dlho sa s ním nič nerobí, zápal môže prejsť na kosť a závesného aparátu, čo spôsobuje stratu kosti a následnú stratu zubov,“ upozorňuje stomatológ Alexander Schill zo Schill Dental Clinic. Vplyvom zápalu kosť postupne ubúda, a tak sa zuby začnú najprv kývať alebo posúvať a napokon vypadnú. Okrem toho baktérie, ktoré sú prítomné v zubnom kameni a v povlakoch, sa môžu rozšíriť krvným obehom do tela a spôsobiť rôzne zdravotné problémy.
Čo to vlastne zubný kameň je a akým spôsobom sa tvorí? „Vzniká mineralizáciou zubného plaku,“ vysvetľuje Alexander Schill. „Ak sa v ústach správne nevyčistia zvyšky potravy, minerály, ktoré sa nachádzajú v slínách sa vyzrážajú, a tak vznikne tvrdý povlak známy ako zubný kameň.“
Dá sa nejako predísť vzniku zubného kameňa vhodnou skladbou potravín? Podľa Alexandra Schilla má tento faktor na jeho tvorbu iba minimálny vplyv. Jediné, čo pomáha, je pravidelná a správna ústna hygiena, ku ktorej patria preventívne prehliadky u stomatológa, návštevy u dentálnej hygieničky a denné čistenie zubov.
Dentálna hygiena
Našťastie, prácne oškrabávanie zubného kameňa u dentálnej hygieničky je už v mnohých ambulanciách minulosťou. Hrubé nánosy sa najprv odstránia ultrazvukom, až potom sa zuby dočistia ručne kyretami, oškrabú a ohladia sa všetky zvyšky kameňa.
Ak sú na zuboch farebné pigmenty, napríklad ako následok pitia čaju alebo kávy, vyčistia sa pieskovaním. Nakoniec sa zuby vyčistia kefkami a pastou a nafluoriduje sa ich povrch. Ako často by sme mali absolvovať túto procedúru?
Podľa Alexandra Schilla je to individuálne, závisí od toho, v akom množstve sa nám v ústach tvorí zubný kameň. Tento proces môže byť čiastočne ovplyvnený aj genetikou. Niektorí ľudia majú väčší nábeh na tvorbu zubného kameňa, aj keď si poctivo čistia zuby. Každopádne by sme mali zavítať k dentálnej hygieničke aspoň raz do roka.
Ako si vylepšiť chrup
Implantáty: Zubný implantát nahrádza poškodený koreň umelým, vytvorí sa tak základ pre zubnú náhradu bez toho, aby bolo treba obrusovať okolité zuby. Fixné korunky sa nasadzujú väčšinou niekoľko mesiacov po vytvorení zubného implantátu, dovtedy ju môže nahradiť provizórna korunka. Implantáty sa vyrábajú z titánu, lebo tento kov je najlepšie tolerovaný ľudským organizmom a alergie naň sú veľmi vzácne. Pred ich nasadením je dôležité, aby bola čeľustná kosť dostatočne hlboká a široká. Ak taká nie je, treba najprv vyriešiť tento problémrôznymi augmentačnými technikami.
Mostíky: Sú fixnou náhradou jedného alebo viacerých zubov, musia byť však uchytené o okolité zuby. Tieto zuby je treba obrúsiť do požadovaného tvaru. Piliere je nevyhnutné mať na oboch koncoch mostíka, inak ho nie je možné zhotoviť.
Korunky a výplne (plomby): Zubné korunky sa používajú ako náhrada zuba tam, kde už plomba nestačí, to znamená pri rozsiahlejšom poškodení. Nenahrádzajú však celý zub, len jeho viditeľnú časť nad ďasnom. Korunka vyzerá ako dutá čiapočka a aby ju bolo možné nasadiť, je nevyhnutné, aby bol prítomný zubný koreň alebo implantát.
Keramické fazety: Sú tenké keramické pláty, ktoré sa lepia na prednú časť zubov. Nimi možno riešiť neestetické medzery medzi zubami, poškodené zafarbenie alebo rôzne anomálie v postavení zubov. Najčastejšie sa nimi vylepšuje predná, najviac viditeľná časť chrupu.
Bielenie – áno či nie?
Bielenie zubov je nielen otázkou estetiky. Niektorí ľudia majú farbu zubov poškodenú z rôznych zdravotných dôvodov, a tento estetický zákrok im môže vrátiť sebavedomie a uľahčiť im návrat do sveta aktívnej komunikácie. Má však aj svoje riziká a o tých je dobré vedieť.
Jedným z nich je zvýšená citlivosť zubov po zákroku. Tento problém môže vzniknúť najmä pri neodbornej aplikácii bieliacich prostriedkov, ktoré sa môžu dostať ku krčkom zubov. Ak sa zveríte do rúk skúseného stomatológa, riziko je podstatne menšie, lebo pri odbornom bielení sú krčky chránené.
Ďalším zdravotným rizikom je zápal zubnej drene. Na ten môžete naraziť, ak sa neporadíte pred bielením s lekárom a nebudete dôkladne poznať zdravotný stav svojho chrupu. Môže ho spôsobiť skrytý zubný kaz alebo prasklinka, o ktorej neviete. Ak máte v ústach mostíky alebo korunky, treba si uvedomiť, že ich farbu bielením nijako neovplyvníte.
Stomatológ Alexander Schill odporúča najprv navštíviť dentálnu hygieničku, až potom sa rozhodnúť, či bielenie vôbec podstúpime. „Zo svojej skúsenosti viem, že keď mnohí ľudia najskôr podstúpia kvalitnú dentálnu hygienu, po vyčistení zubov a odstránení rôznych pigmentov uvidia skutočnú farbu svojich zubov a bielenie už potom vôbec nežiadajú,“ tvrdí.
Foto: Fotolia, archív P. A., Schill Dental Clinic
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
