„Prokrastinácia (z latinského pro crastinus – na zajtrajšok) je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. V zásade existujú dve základné formy. Človek môže prokrastinovať buď tým, že robí menej podstatnú prácu, napríklad namiesto dokončenia dôležitej prezentácie odpovedá na pracovné emaily.
Na prvý pohľad sa zdá, že pracuje, avšak de facto sa iba vyhýba skutočným povinnostiam. Rovnako časté je napríklad u študentov surfovanie po sociálnych sieťach namiesto písania diplomovej práce,“ vysvetľuje Andrej Mikula, ktorý sa venuje problematike time manažmentu od roku 2008.
V tom čase mal veľmi veľa povinností naraz – končil školu, podnikal, bol zamestnaný v inej práci a chcel mať čas aj na rodinu.
Najskôr o plánovaní času len čítal, neskôr navštívil niekoľko kurzov, až napokon začal písať blog s touto tematikou. Niekde pri tom všetkom sa zrazu objavilo v jeho slovníku slovo prokrastinácia.
Ohrození sú inteligentní a tvoriví
Nemýľte si ju s lenivosťou. Kým lenivec nespraví nič, človek trpiaci prokrastináciou urobí viac ako musí, len v nesprávnom poradí. Výsledkom je síce uprataný byt, vytriedený šatník a poriadok v e-mailovej schránke, ale aj úlohy splnené na poslednú chvíľu a emocionálne a fyzické vyčerpanie.
„Keď je človek lenivý, nemá výčitky z toho, že celý deň preleží na gauči. Cíti sa dobre a oddychuje. Ak však viete, že máte pred sebou dôležitý projekt, ktorému sa vyhýbate, napríklad pozeraním videí na internete, prežívate stres.
K téme sa vyjadrujú:
Barbora Kuchárová, klinická psychologička
Andrej Mikula, špecialista na time management
Celý čas si vyčítate, že by ste mali pracovať a pritom sa flákate,“ dopĺňa Andrej Mikula. Prokrastináciou sú ohrození najmä inteligentní a tvoriví ľudia, ktorí si sami pre seba vedia vytvoriť množstvo výhovoriek. Svoje o tom vie aj Juraj, ktorý pracuje na marketingovom oddelení. „Mám o prokrastinácii vlastnú teóriu.
Človek postavený pred výzvu moderného človeka – uzávierku, sa v takejto situácii správa ako naši predkovia v krízovej situácii – môže bojovať alebo utiecť. My prokrastinátori sa najskôr podvedome snažíme utiecť. Miesto písania reportu za prvý kvartál si najskôr vyleštíme monitor od odtlačkov prstov šéfa, ktorý nám ukazuje, čo z kvanta údajov zanalyzovať.
Prípadne vyperieme ponožky – vrátane polhodinového sústredeného pozorovania, ako sa točí bubon práčky. Preťažujeme router sledovaním YouTube videí (v mojom prípade s mačkami) a medzitým nami zmietajú výčitky svedomia, lebo už zase nestíhame.
Keď už niet kam utiecť, vtedy začneme bojovať. Uvaríme si večer silnú kávu, sadneme si k počítaču a ešte rýchlo prebehneme, čo nové na Twitteri a čo za reklamné e-maily to dnes prišli. No keď sa skutočne pustíme do práce, ide nám to prekvapivo od ruky, až sme sami prekvapení,“ hovorí Juraj s úsmevom.
Multi-tasking ako nepriateľ produktivity
Andrej Mikula uznáva, že s nárastom používania sociálnych sietí rastie aj počet prokrastinujúcich. Sociálne siete používajú veľmi sofistikované taktiky, ktoré nás nútia na tieto stránky chodiť každú chvíľu. Kontrolujeme lajky a sledujeme, či niekto nepridal niečo zaujímavé.
Dôležité úlohy tak presúvame o pár minút, z ktorých sú neskôr hodiny. Pre tých, ktorí si svoj čas nevedia manažovať sami, organizuje kurzy. „Občas stačí, keď človek počuje, že v tom nie je sám. Prestane sa obviňovať, zdvihne si sebavedomie a aj vďaka tomu začne pracovať produktívne.
Kurzy navštevujú študenti, zamestnanci, manažéri aj majitelia veľkých firiem,“ vymenúva Andrej. Čas je podľa neho to najvzácnejšie, čo máme. A niektorí ľudia to dotiahnu v živote ďaleko práve preto, že ho využívajú naplno. „Ženy zvládajú na rozdiel od mužov viac vecí naraz.
A keďže multi-tasking (robenie viacerých vecí zároveň) je jedným z najväčších nepriateľov produktivity, ohrozenejšie sú ženy. Nie je totiž možné naplno sa venovať viac ako jednej veci. Je dokázané, že multi-tasking dokonca znižuje IQ až o 10 bodov.
Vedci nechali robiť IQ testy dve skupiny študentov. Jedna skupina mala na test absolútny pokoj. Druhej skupine dovolili používať mobilné telefóny a aplikácie v nich. Výsledok bol taký, že študenti, ktorých neustále vyrušovali telefonáty, esemesky a sociálne siete v teste dosiahli až o 10 bodov horšie výsledky,“ uzatvára time manažér.
Názor psychologičky: Ako vidí prokastináciu Barbora Kuchárová
„Prokrastinácia je len syndróm a je súčasťou komplexnejšieho problému. Často sú sprievodným javom úzkosti či depresie. Je spojená i s poruchou osobnosti či neprimeranými ašpiráciami.
Klienti teda neprichádzajú výsostne s touto životnou komplikáciou, ale i s celým radom iných problémov, ktoré riešia vo svojom živote. Silným motívom návštevy psychológa býva pribúdanie psychosomatických prejavov, akými sú poruchy spánku, fyzická nervozita, poruchy príjmu potravy a mnohé iné.
Je tu ešte jeden fenomén, a tým je tvorivá kríza, keď musíme počkať na to, aký nápad nám skrsne v hlave. A, samozrejme, existujú aj štýly výkonu.
Niekto je kráľom horiacich termínov a niekto je systematik a robí veci postupne a pravidelne. Niekedy je riešením obyčajné prijatie samého seba takého, aký proste som.“
Päť tipov, ako si zadeliť čas podľa Andreja Mikulu:
Do kalendára si píšte úplne všetko, nie iba schôdzky. Potrebujete zajtra dve hodiny intenzívne pracovať na nejakom projekte? Vyznačte si presné hodiny a nastavte si na tento čas budík.
Pracujte v intervaloch 25 minút práca + 5 minút pauza. Ak sa viete dobre sústrediť, zdvojnásobte to. Rozhodne si od práce dávajte pravidelné prestávky. Váš mozog aj telo potrebujú čas na regeneráciu.
Naučte sa hovoriť „nie“. Warren Buffet, známy americký investor raz povedal: „Rozdiel medzi úspešnými a veľmi úspešnými ľuďmi je, že veľmi úspešní ľudia hovoria „nie“ takmer na všetko.“
Dajte si aspoň na pár dní informačnú diétu. Odpojte sa od internetu. Prestaňte neustále sledovať, čo je nové a namiesto toho venujte pozornosť iba sebe a svojej práci.
Nehľadajte ďalšie tipy. Internet a kníhkupectvá sú zahltené informáciami o každej téme. Prestaňte sa učiť a začnite robiť.
Autor: Sláva Štefancová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
